Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: H. T., bytom W. XXX/X, J. Z., právne zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36866563, proti žalovanému: Drevokomplet, s.r.o., so sídlom v Prešove, Jesenná 26, IČO: 36482757, právne zastúpeného Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Čapajevova 29, o vrátenie plnenia poskytnutého na základe zmluvy o dielo a zaplatenie sumy vo výške 9.060,14 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -171 zo dňa 09.04.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 7.295,39 Eur od 30.09.2008 do 13.09.2008, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.546,06 Eur a iných trov konania vo výške 649,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom č.k. -92 zo dňa 23.03.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. -99 zo dňa 19.04.2012 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.295,39 Eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.125,11 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia a s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 25.10.2011 do zaplatenia a žalobcu zaviazal vrátiť žalovanému plnenie na základe zmluvy o dielo zo dňa 29.07.2005 a to 14 špecifikovaných stolárskych výrobkov v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 870,97 Eur a iných trov konania vo výške 336,97 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.11.2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadom výroku, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu okrem iného uviedol, že v zmysle ustanovenia § 351 ods. 1,2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol a týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností. Z obsahu spisu, zo zmluvy o dielo, nevyplýva, že medzi účastníkmi došlo k odchylnej dohode od tohto dispozitívneho ustanovenia, preto je potrebné za práva, ktoré vznikli odstúpením od zmluvy považovať aj tie práva, ktoré ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka zakladá (vrátane ich príslušenstva), teda právo na vrátenie plnenia poskytnutého druhou stranou pred odstúpením od zmluvy (pri peňažnom záväzku právo na vrátenie plnenia spolu s úrokmi), a právo strany, ktorá odstúpila od zmluvy na úhradu nákladov spojených s vrátením plnenia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky v dohodnutej výške alebo výške, stanovenej v § 502 Obchodného zákonníka, sú súčasťou práva žalobcu na vrátenie peňažného plnenia po odstúpení od zmluvy, pričom vznik nároku na vrátenie plnenia a jeho rozsah je daný Obchodným zákonníkom a nie je viazaný na následný úkon zmluvnej strany.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.764,75 Eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 14.09.2008 do 24.10.2011 a so 4,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,28 Eur od 25.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.546,06 Eur a iných trov konania vo výške 649,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na ustanovenia § 351 ods. 1, 2, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu vyhovel žalobe v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov za poskytnuté peňažné plnenie titulom ceny diela vo výške 8 % ročne z poskytnutej zálohy na zmluvu o dielo zo sumy 140.000,- Sk od 29.07.2005 do 03.09.2008, teda vo výške 1.151,75 Eur, zo sumy 60.000,- Sk od 21.09.2005 do 03.09.2008, teda vo výške 470,02 Eur a zo sumy 19.780,-Sk od 14.12.2005 do 03.09.2008 , teda vo výške 142,98 Eur, celkovo 1.764,75 Eur.

Následne dôvodiac ustanoveniami §§ 340 ods. 1,2, 341, 342 ods. 1-4, 343, 369 ods. 1-3 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca mal postavenie veriteľa v súvislosti s uplatňovanými nárokmi z odstúpenia od zmluvy, a teda ak určil žalovanému lehotu, do ktorej má vrátiť poskytnuté peňažné plnenie titulom ceny diela, až uplynutím uvedenej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania s jeho vrátení, preto je nárok žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania dôvodný vo výške 14,25 % ročne v znení účinnom k 14.09.2008 do zaplatenia. Nakoľko pôvodným rozhodnutím súdu prvého stupňa bol priznaný žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy zodpovedajúcej cene diela, t.j. zo sumy 7.125,11 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia, prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pôvodným rozhodnutím v časti ceny diela vo výške 170,28 Eur bol priznaný úrok z omeškania až odo dňa 20.10.2011 vo výške 9,5 % ročne, prvostupňový súd vyhovel žalobe v časti uplatneného úroku z omeškania aj z uvedenej sumy od 14.09.2008 do zaplatenia, teda priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 170,28 Eur od 14.09.2008 do 24.10.2011 a vo výške 4,75 % ročne (nad pôvodne priznanú sumu 9,5 % ročne) od 25.10.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietavej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že mu boli priznané úroky z omeškania až odo dňa 14.09.2008 a to napriek zneniu odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Povinnosť vrátiť plnenie v úplnej výške vznikla žalovanému v súlade s prvou vetou ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo zo zákona. Žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť plnenie už v deň účinnosti odstúpenia od zmluvy bez potreby vykonania ďalšieho úkonu žalobcu voči žalovanému. Odstúpením žalobca neurčil čas splatnosti, ani z daného znenia odstúpenia nemožno vyvodzovať, že by vôľou žalobcu bolo poskytnúť žalovanému čas na zaplatenie. Povinnosť vrátiť plnenie vznikla ex lege momentom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy, preto bol žalovaný povinný splniť uvedenú povinnosť po doručení odstúpenia dňa 03.09.2008.Aj rozsah plnenia, ktoré má byť vrátené je daný priamo ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi úroky z úveru riadne a včas, pričom pokiaľ túto povinnosť nesplní dostáva sa do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úroky z omeškania z úrokov z úveru. Vzhľadom na účel sledovaný ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj na charakter tejto kompenzácie neexistuje dôvod, pre ktorý by pri nesplnení svojej povinnosti, nemal byť žalovaný zodpovedný za jej nesplnenie, a pre ktorý by nemal platiť

úroky z omeškania napriek tomu, že sa dostal do omeškania, keď finančné prostriedky zodpovedajúce úrokom podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobcovi neuhradil. Žalobca nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný, ktorý takmer šesť rokov bez právneho titulu využíva finančné prostriedky žalobcu, nie je povinný uhradiť žalobcovi žiadnu odmenu za neoprávnené užívanie týchto finančných prostriedkov. Žalobca zároveň namietal výšku priznanej náhrady trov konania. Mal za to, že prvostupňový súd síce citoval ustanovenie § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., avšak dané ustanovenie neaplikoval. S poukazom na uvedené ustanovenie žiadal žalobca priznať náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony právnej služby, a to oznámenie súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 07.11.2011, vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 27.03.2012, žiadosť o stave konania - urgencia zo dňa 20.05.2013, opakovaná žiadosť o konanie vo veci- urgencia zo dňa 23.08.2013 a k ním režijné paušály. Mal za to, že jeho návrh na priznanie náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 3.508,09 Eur je dôvodný.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.01.2016 (ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na to, že proti výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vyhovel žalobe, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní len napadnutej časti rozsudku, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol, z dôvodov podaného odvolania žalobcom, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodným.

Žalobca v odvolaní namietal, že mu neboli priznané úroky z omeškania až odo dňa 14.09.2008.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. dňa 29.07.2005 v predmete dodania a namontovania stolárskych výrobkov podľa cenovej ponuku zo dňa 29.07.2005.

Žalobcom zhotovené dielo bolo prevzaté a žalovaným odovzdané niekedy v priebehu mesiaca september roku 2005, keďže preberací protokol nebol datovaný. Pri zápise o ich prevzatí bolo uvedené, že žalobca súhlasí s kvalitou vyrobených a namontovaných výrobkov, tieto preberal nepoškodené, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Listom zo dňa 10.04.2007 zaslal žalovanému zoznam vád, ktoré žiadal odstrániť. Žalobca v ďalšom liste zo dňa 04.07.2008 opäť oznámil žalovanému reklamáciu s tým, že boli opätovne vytýkané vady doplnené o dve závady a to na garážových dverách pre ich nedoliehanie a tesnenie na všetkých oknách s určením 30 dňovej lehoty na ich odstránenie. Žalobca v tomto oznámení vytýkal žalovanému, že od oznámenia špecifikácie vád zo dňa 14.04.2007 do 04.07.2008 tieto odstránené neboli.

Žalovaný listom zo dňa 14.07.2008 zaslal žalobcovi vyjadrenie k jednotlivým vadám, pričom z obsahu tejto odpovede na reklamáciu plynie, že po troch telefonátoch boli pretreté vchodové dvere z vonkajšej strany po poškodení inou firmou, čo bolo prevedené bezplatne, boli nastavené všetky okná a dvere a bol aj vymenený zámok na garážových dverách. Pri nastavovaní okien bola prekontrolovaná aj vada francúzskeho okna, ktorá sa však v tom čase neprejavila a zároveň v tejto písomnosti bolo navrhnuté vykonať kontrolu zistenia závady zástupcom firmy Sokrates s tým, že do 08.08.2008 zástupca uvedenej firmy má dovolenku a žalovaný do 04.08.2008 má celozávodnú dovolenku a navrhol teda termín kontroly po 10.08. s tým, že by presný dátum stanovil žalobca a oznámil ho žalovanému.

Listom zo dňa 15.08.2008 právna zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanému, že žalobcom bolo listom zo dňa 04.07.2008 požadované odstránenie vád do 30 dní od jej doručenia a v odpovedi na reklamáciu zo dňa 14.07.2008 však nebol uvedený presný termín a rozsah oprav vád a termín ich možnej opravy bol vymedzený len nepresným termínom po 10.08.2008. Vzhľadom k tomu, že k oprave do 15.08. nedošlo,

bol týmto listom žalovaný upozornený, že žalobca podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpi ku dňu 01.09.2008.

Žalovaný listom zo dňa 22.08.2008 oznámil žalobcovi, že keďže sám nenavrhol termín ohliadky, táto bude realizovaná dňa 28.08.2009 o 9.00 hodine.

Dňa 02.09.2008 žalobcom bolo zaslané odstúpenie od zmluvy, nakoľko k tomuto dňu nedošlo k odstráneniu reklamovaných vád s výzvou na vrátenie ceny diela v celkovej výške 214.651,- Sk.

Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobca riadne odstúpil od zmluvy ku dňu 02.09.2008, keďže žalovaný neodstránil vady tovaru v dodatočnej primeranej lehote. Dôsledky zániku nesplneného obchodného záväzku odstúpením upravuje ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Odvolací súd už v odôvodnení svojho rozsudku č.k. -151 zo dňa 28.11.2013 konštatoval vychádzajúc z ustanovenia § 351 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, že odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc. To znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností.

V odseku 2 sú upravené prípady, keď sa odstupuje od zmluvy, na základe ktorej sa ešte pred odstúpením plnilo. Vzhľadom na to, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká (§ 349 ods. 1), dodatočne odpadol právny dôvod splnenia týchto povinností. Preto treba tieto vzťahy usporiadať. túto situáciu rieši osobitne, a to tak, že každej zmluvnej strane ukladá povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Vznik tohto práva je viazaný na účinnosť odstúpenia.

Vzhľadom na to, že povinnosť vrátiť plnenie vznikla žalovanému podľa prvej vety ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo zo zákona účinnosťou odstúpenia od zmluvy, je namieste žalobcovi priznať z ním poskytnutého peňažného plnenia 7.295,39 eur aj úrok z omeškania od momentu doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy od 3.9.2008, teda súdom prvého stupňa nepriznaný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 7.295,39 eur odo dňa 3.9.2008 do 13.9.2008.

Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami týkajúcimi sa úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky a zistil, že táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Žalobca mal za to, že úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku. Podľa názoru odvolacieho súdu je však správnym rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu týkajúcu sa úroku z omeškania zo sumy priznaných úrokov podľa ustanovenia § 502 majúc za to, že nemožno podľa Občianskeho ani Obchodného zákonníka veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo, tzn. úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, ktorým nepochybne nárok vyplývajúci z ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je. Úroky sú podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, pričom správne stotožniac sa a vychádzajúc z obdobného znenia príslušných ustanovení právnych predpisov, spoločnej historickej skúsenosti, rovnakej právnej kultúry, a teda odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a podporne predovšetkým na rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.3.2004 sp. zn. uverejneného pod číslom 5/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2006 sp. zn. , prvostupňový súd uviedol, že nemožno požadovať úrok z omeškania z dohodnutého úroku, resp. v danom prípade z úroku podľa § 351 ods. 2 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo

sumy 7.295,39 Eur od 3.9.2008 do 13.9.2008. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudku prvostupňového súdu, a to týkajúcej sa úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Nadväzujúc na uvedené, teda už spomenuté totožné znenie v rozhodnom čase účinných ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v Českej republike a na Slovensku sa záverom žiada k návrhu žalobcu na pripustenie dovolania ohľadom otázky výkladu ustanovenia § 351 ods.2 Obchodného zákonníka s poukazom na to, že má ísť o otázku zásadného právneho významu, pripomenúť, že riešenie vyjadrené v rozsudku veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.03.2004 sp. zn. uverejneného pod číslom 5/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek a v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2006 sp. zn. je plne kompatibilné s teleologickým výkladom spomenutého ustanovenia v súčasnej aplikačnej praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Vzhľadom k tomu, že výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania je súvisiacim výrokom s výrokom vo veci samej rozhodoval odvolací súd nielen o trovách odvolacieho, ale aj o trovách prvostupňového konania. Odvolací súd o trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol neúspešným len v pomerne nepatrnej časti, bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 543,50 Eur, za odvolania vo výške 105,50 Eur a 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci:

- prevzatie a príprava - 253,94 Eur

- podanie žaloby 15. 07. 2011 - 253,94 Eur

- účasť na pojednávaní 03. 02. 2012 - 253,94 Eur

- zmena návrhu 17. 02. 2012 - 253,94 Eur

- účasť na pojednávaní 23. 03. 2012 - 253,94 Eur

- odvolanie 10. 05. 2012 - 253,94 Eur

- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 14. 06. 2012 - 253,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2014 (zo sumy 1.764,75 Eur) - 81,33 Eur

- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní 23. 03. 2012 Košice-Prešov a späť vo výške základnej náhrady 0,183 Eur x 72 km vo výške 13,08 Eur a spotreba pohonných hmôt 8,9 l/100 km x 72 km x 1,554 Eur vo výške 9,96 Eur

Podľa zákona § 13a ods. Z.z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa zákona § 13a ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

Podľa zákona § 13a ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z., ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

Podľa zákona § 13a ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z., za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa zákona § 13a ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z.z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

V danom prípade aj odvolací súd obdobne ako prvostupňový pri vyčíslení cestovných náhrad za spotrebu pohonných hmôt vychádzal z pôvodného vyčíslenia, kedy právny zástupca žalobcu predložil súdu cenu spotrebovaných pohonných hmôt vo výške 1,554 Eur, pričom túto si v predmetnom vyúčtovaní bez zdôvodnenia navýšil na sumu 1,758 Eur a nevysvetlil ako mohlo oproti pôvodnému vyúčtovaniu dôjsť k navýšeniu ceny pohonných hmôt za rozhodné obdobie.

Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov právneho zastúpenia spočívajúca v cestovných náhradách jeho právneho zástupcu za účasť na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 09. 04. 2014 Košice- Prešov a späť vo výške základnej náhrady 0,183 x 72 km vo výške 13,18 Eur a spotrebu pohonných hmôt 8,9 l/100 km x 72 km x 1,591 Eur vo výške 10,20 Eur. Náhrada za stratu času v dňoch 03. 02. 2012 a 23. 03. 2012 bola žalobcovi priznaná v rozsahu 8 polhodín x 12,71 Eur vo výške 101,68 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2014 v rozsahu štyri polhodiny x 13,40 Eur, teda vo výške 53,60 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH patrí mu aj 20 % DPH z odmeny a náhrad, tzn. 20 % zo sumy 2.121,72, t.j. vo výške 424,34 Eur. Žalobcovi teda na náklade uvedeného bola priznaná celkovo náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením § 10, § 13a, § 16, § 17 a § 18 vyhlášky 655/2004 Z.z. v celkovej výške 2.546,06 Eur.

Odvolací súd obdobne ako prvostupňový súd postupoval aj pri nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci označené ako oznámenie súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 07. 11. 2011, žiadosť o konanie vo veci, urgencia zo dňa 20. 05. 2013, opakovaná žiadosť o konanie vo veci - urgencia zo dňa 23. 08. 2013 a vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 27. 03. 2012, nakoľko nemožno dané úkony považovať za úkony právnej služby, aké má na mysli ustanovenia § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Spomenuté úkony, oznámenie súhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 07. 11. 2011, žiadosť o konanie vo veci, urgencia zo dňa 20. 05. 2013, opakovaná žiadosť o konanie vo veci - urgencia zo dňa 23. 08. 2013, nemožno považovať za úkony právnej služby vo vzťahu k samotnému uplatneniu nároku žalobcu v konaní, keďže nešlo o písomné podania vo veci samej, odvolanie voči meritórnemu, prípadne procesnému rozhodnutiu súdu alebo vyjadrenie k takémuto odvolaniu, preto v žiadnom prípade nemožno tieto úkony považovať za účelné na uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Naviac podanie právneho zástupcu, vyčíslenie trov právneho zastúpenia, nemožno stotožňovať s úkonom účelného uplatňovania alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže návrh na náhradu trov konania je obsahovou súčasťou návrhu vo veci samej, resp. podaní vo veci samej. Samotné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia podané samostatným podaním, preto nemožno tiež zahŕňať do výkladového obsahového rámca vyjadreného zákonodarcom v jadre pojmu účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva úspešného účastníka konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení § 142 ods. 3 O.s.p. a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, z dôvodu, že si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.