Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-1-2016.pdf
PDF · 70.06 KB
Case nature
Subarea
5CoP/1/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky F. U., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., F. XXX/X, t.č. J., Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 133, a z otca V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. 2, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 27P/214/2014-90 zo dňa 10.12.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 27P/214/2014-90 zo dňa 10.12.2015 Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) predbežne rozhodol tak, že zveril mal. X. U., nar. 13.02.2002, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, rozhodnúc taktiež, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/214/2014.
V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) a § 76 ods. 4 O.s.p. konštatoval, že matka maloletej, ktorá podala 30.11.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčila nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu spočívajúceho v zmene osobnej starostlivosti. Súd vzal do úvahy aj názor mal. X., ktorá nechce zostať v striedavej starostlivosti, chce byť u svojej matky. Až v konaní vo veci samej po vykonanom dokazovaní rozhodne o úprave rodičovských práv a povinností do budúcna a tvrdení matky, že striedavá starostlivosť, u ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 36P/86/2012-79 zo dňa 15.01.2013, sa neosvedčila. Vysporiada sa taktiež s vyjadrením názoru maloletej, že chce byť s mamou a chodiť k otcovi len cez víkendy a tvrdením, že s otcom pri poslednej návšteve u neho prišla do konfliktu, po ktorom otca nevidela, ani ju nekontaktoval, povedala o tom spolužiačkam, triednej učiteľke, bola aj za školskou psychologičkou.
Otec maloletej podal voči predbežnému opatreniu nariadenému súdom prvého stupňa odvolanie, v ktorom uviedol, že s predbežným opatrením, ktorým bola mal. X. zverená do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí. Dôvodom, pre ktorý matka maloletej podala návrh na predbežné opatrenie, má byť incident z 11.11.2015. Podľa matky mal na svoju dcéru kričať a udrieť ju po rebrách. Svoje deti X. a J. nikdy v živote neudrel ani fyzicky nenapadol. X. sa na bolesti rebier sťažovala už dva dni pred incidentom, je hyperaktívna, jej hranie sa hraničí s ublížením na zdraví sebe alebo svojmu bratovi, nakoľko mu často skáče po chrbte a syn jej to potom vracia. Jediné, čo je na incidente pravda je to, že na ňu kričal po tom, ako odmietla ísť do školy a bolo už veľa hodín. Nie je pravdou, že by dcéru po incidente nekontaktoval, písali si na facebooku. Po incidente exmanželku kontaktoval ,osobne sa s ňou stretol, všetko jej vyrozprával, vysvetlil, konzultoval ďalší postup. Exmanželka uviedla, že je na deti prísnejšia,
u nej by takéto správanie sa detí nehrozilo. On k deťom takýto nedokáže byť, a preto si myslí, že to deti, hlavne dcéra X., zneužíva. Poukázal na to, že v zázname zo školy sa uvádza, že dcéru chcel udrieť, pričom exmanželka uviedla, že dcéru udrel. Podľa neho sa žiaden incident vlastne nestal, všetko je to klamstvo a výmysel.
Matka maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Citované zákonné ustanovenie upravuje predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, účelom ktorého je poskytnúť dočasnú ochranu. Pre jeho nariadením, a to vzhľadom na účel, ktorým je okamžité riešenie právnych pomerov účastníkov, nie je potrebné vykonávať dokazovanie postupom podľa § 122 O.s.p. rozhodné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia postačuje osvedčiť. Predbežné opatrenie má dočasný charakter, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, zistenie ktorých je potrebné pre konečné rozhodnutie vo veci samej.
Z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20.11.1989 v New Yorku vyhláseného pod č. 104/1991 Zb. vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
Listinnými dôkazmi predloženými súdu prvého stupňa boli osvedčené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutím súdu, ako to vyplýva z dôvodov, pre ktoré predbežné opatrenie nariadil, bol akceptovaný záujem dieťaťa, čo je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium, vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi a z Dohovoru o právach dieťaťa. Ak maloleté dieťa, X., dlhodobo odmieta model striedavej osobnej starostlivosti, vyjadrí názor, že chce byť s mamou a k otcovi chodievať iba cez víkendy poukazujúc na konflikt s ním, nie je možné tieto vyjadrenia maloletej bagatelizovať.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo osvedčené naplnenie hypotézy vyplývajúcej z ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. v dôsledku čoho právny a skutkový záver súdu prvého stupňa je možné považovať za vecne správny. Až v konaní vo veci samej budú vykonané všetky dôkazy potrebné a určujúce pre rozhodnutie vo veci samej a súd sa vysporiadá so všetkými námietkami k veci.
Z dôvodov vyššie uvedených preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V rozhodnutí o veci samej súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia (§ 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.