Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-1043-2015.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/1043/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi L. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX/XXX, XXX XX P. T., v konaní o zaplatenie 237,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 182,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 182,80 eur od 08.08.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8,87 eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 38,65 eur, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 237,80 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 182,80 eur od 08.08.2014 do 27 do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky dňa 04.11.2013 a aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to dňa 16.07.2014. Tento úver bol poskytnutý tak, že odporca sa zaregistroval na webovom sídle navrhovateľa a takto podal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy formou elektronickej pošty, zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť čiastku 182,80, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 180 eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 2,80 eur, ktoré predstavujú RPMN, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 07.08.2014. Nakoľko odporca nevrátil dlžnú sumu, požaduje navrhovateľ aj úroky z omeškania a aj skutočne vynaložené náklady vo výške 55 eur a trovy tohto konania.
Odporca si prevzal návrh dňa 15.10.2015, vo veci sa nevyjadril ani písomne ani ústne do zápisnice.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, a to oboznámením sa so žalobným návrhom, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z bankového účtu, upomienkou, výpoveď dohody o splátkovom kalendári, upozornením na hrozbu exekúcie, poslednou výzvou a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.01.2016.
Spoločnosť Friendly Finance Slovakia, s.r.o., IČO: 45243368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, poskytla dňa 04.11.2013 odporcovi krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver v sume 300 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť jednorázovo a to do 07.08.2014 pri ročnej priemernej miere nákladov 29,10%. Odporca podmienky zmluvy nedodržal, keďže pôžičku nesplatil, v dôsledku čoho ho navrhovateľ vyzval na splatenie, avšak odporca si svoje záväzky nesplnil.
Podľa časti IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania má žalobca nárok na úhradu nákladov od žalovaného za náklady za každú urgenciu v sume 15,10,10 a 30 eura. Žalobca predložil štyri listy adresované žalovanému (upomienka, porušenie dohody, upozornenie na hrozbu exekúcie, posledná výzva), za ktoré si uplatňoval sumu 55,- eur. Doručenie listov odporcovi nedokladoval.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania a zistil, že táto zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a to podľa dikcie §1 ods. 3 tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je:
- písm. i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
- písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 tohto zákona, sa však aj na zmluvu o úvere uzavretú iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bola poskytnutý krátkodobý peňažný úver, ktorý aj vyčerpal, ale nedodržal podmienky zmluvy, keďže neuhradil jednorazovú splátku.
Vzhľadom na to, že bolo nepochybne výpisom z účtu navrhovateľa preukázane, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 180 eur a tento túto sumu aj vyčerpal, ale nevrátil v dohodnutej dobe splatnosti, neuhradil nič, súd, preto s použitím citovanej právnej úpravy rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 182,80 eur.
Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55 eur, čo doložil aj jednotlivými listinnými dôkazmi, označenými ako, výpoveď dohody o splátkovom kalendári zo dňa 26.09.2014 a výzva na úhradu vo výške 272,80 eur, výpoveď dohody o splátkovom kalendári zo dňa 12.09.2014 a výzva na úhradu vo výške 247,80 eur, urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 227,80 eur zo dňa 02.09.2014.pričom nedokladoval ich skutočné doručenie odporcovi.
Zo znenia rámcovej zmluvy, z čl. IV. bod 5 vyplýva, že v prípade omeškania Klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Navrhovateľ tieto náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, označil ako skutočne vynaložené náklady v sume 65 eur, pričom nepreukázal, akým spôsobom boli odporcovi skutočne doručené (výpisom o doručení SMS, výpisom o doručení emailovej správy, doručenky, poštovým podacím hárkom,atď.). Zo znenia rámcovej zmluvy vyplýva, že obsahom týchto poplatkov sú poplatky na personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, avšak z tohto jednoznačne vyplýva dojem, že navrhovateľ svoje podnikateľské riziko spojené s poskytovaním krátkodobých pôžičiek prenáša na spotrebiteľa, pričom ani nedokladoval, čo je obsahom jednotlivých týchto poplatkov a ani nepreukázal ich skutočne doručenie odporcovi.
Na základe uvedeného tak súd návrh na zaplatenie sumy 55 eur titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky návrh zamietol, nakoľko ich považuje za zjavne v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom treba skonštatovať, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť ich výšku, boli určené jednostranne zo strany navrhovateľa už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do ktorých nemá najmenšiu možnosť zasiahnuť spotrebiteľ, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach odporcu.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.“
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 3 tohto zákonného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,15%.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 182,80 eur od 08.08.2014 až do zaplatenia, keďže odporca s plnením peňažného dlhu je v omeškaní.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, súd mu preto priznal aj náhradu trov konania. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania v sume 16,50 eur titulom zaplatenia súdneho poplatku a sumu 71,93 eur ako trovy právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) Vyhlášky 653/2004 o odmenách a náhradách advokátov odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 237,80 eur mu bolo priznaných 182,80 eur a neúspešný bol v časti o 55 eur. Súd preto, že úspech je 76,87% a neúspech 23,13 %, priznal trovy konania vo výške 53,74%.
Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 237,80 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 182,80 eur, čo predstavuje 76,87% a konanie v časti o zaplatenie 55 eur zamietol, čo predstavuje 23,13%. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 53,74% z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.
Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 eur. Súd tak dospel k záveru aj vzhľadom na vyššie uvedené, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania celkovo vo výške 47,52 eur, a to 8,87 eur na účet navrhovateľa a sumu 38,65 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Túto čiastku súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.