Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-386-2015.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/386/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu maloletého: O. I. T., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - X. T., L.. XX.XX.XXXX, J. A. XX. S. XXX, C. G. J., zastúpená JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátska kancelária, so sídlom Zelená 11, Malinovo, a otec - C. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XXXX/XX, Q. N., zastúpený JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou so sídlom AK Ružová dolina 10, Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.05.2015, č.k. 38P/430/2014-61, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 07.05.2015, č.k. 38P/430/2014-61, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní mal dostatočne preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný. Podľa názoru súdu otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe od posledného rozhodnutia v roku 2014, kedy bol upravený výkon práv a povinností rodičov k maloletému takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie výživného voči maloletému. Konštatoval, že v zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov uspokojiť svoje životné potreby, pričom k uvedenému je rodič povinný v maximálnej možnej miere využívať svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie takého príjmu, z ktorého bude schopný prispievať na výživu svojich detí v potrebnom rozsahu. S dôvodmi uvedenými v návrhu otca na zníženie výživného sa nestotožnil, k tvrdeniu otca, že rodičovskú dohodu a vzdanie sa opravného prostriedku proti rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda podpísal pod nátlakom konajúcej sudkyne, uviedol, že v konaní o zmene dohôd alebo rozhodnutí je neprípustné revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie, hodnotiť vykonané dokazovanie v danom konaní, dôvody tohto rozhodnutia, či správanie sa sudcu. Z uvedených dôvodov sa preto v danom konaní predmetnými skutočnosťami uvádzanými otcom nezaoberal a posudzoval výlučne to, či na strane otca alebo maloletého dieťaťa nastala od posledného rozhodnutia taká zmena pomerov, ktorá by zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v zmysle návrhu otca odôvodňovala. Takúto zmenu na strane otca nezistil, keďže otec už v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C., jeho priateľka bola na rodičovskej dovolenke, otec bol nezamestnaný a mal úverové zaťaženie. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie otca v celkovej výške 13.500 € uviedol, že s uvedeným dôvodom na zníženie výživného zo strany otca sa nebolo možné stotožniť, ani naň pri rozhodovaní prihliadať, keďže v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine
najprv musia byť uspokojené odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, až potom zo zvyšnej časti finančných prostriedkov, ktoré rodičovi zostanú, si tento môže uspokojiť svoje životné potreby. V žiadnom prípade podľa názoru súdu otec nemôže argumentovať tým, že zaťaženie úverom je dôvodom k tomu, že nebude musieť na výživu svojho maloletého dieťaťa prispievať priamo úmerne jeho potrebám a nákladom na ich uspokojovanie. Naviac otec v konaní uvádzal, že prostriedky z úveru slúžili na úhradu iných dlhov, exekúcii a pod., ktoré správanie otca považoval súd za nezodpovedné, keď vo svojom veku žije spôsobom života, ktorého výsledkom sú dlhy prerastajúce do exekúcii, nadôvažok ak je otcom v súčasnosti už dvoch maloletých detí, ktoré budú na neho odkázané výživou až do času, kedy nebudú schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní zohľadnil taktiež skutočnosť, že otec sa o maloletého od narodenia nezaujíma, nekontaktuje sa s ním, žiadnym spôsobom sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletého, ani na jeho výchove, svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní výlučne súdom stanoveným výživným. Suma, ktorou bol otec ochotný prispievať na výživu maloletého vo výške 80,- euro mesačne podľa názoru súdu je suma, ktorá by nezodpovedala pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletého, keď len pomerná časť nákladov na bývanie maloletého, stravu, ošatenie, obuv u dieťaťa vo veku maloletého túto čiastku prevyšuje. K návrhu otca znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na prechodné obdobie súd uviedol, že k uvedenému v danom prípade neboli zistené relevantné dôvody, taktiež otec nedokázal špecifikovať, o aké dlhé časové obdobie by išlo. Vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého znížiť na sumu 80,- euro mesačne, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že existenčne nie je schopný platiť výživné určené v roku 2014. V odvolaní poukázal na svoje náklady súvisiace s prenájmom bytu, náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, pôžičkami ako aj náklady vo vzťahu k jeho druhému dieťaťu a to maloletému C. P.Q., L.. XX.XX.XXXX, matka, ktorého je na rodičovskej dovolenke. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal najmä tým, že má úver, čo je podľa súdu nezodpovedné. Úver si však musel zobrať z dôvodu, že nie jeho vinou zostal nezamestnaný, nemohol si zohnať prácu. Poukázal však na to, že splátky úveru nie sú hlavný dôvod, pre ktorý podal návrh na zníženie výživného. Hlavným dôvodom podaného návrhu je skutočnosť, že napriek tomu, že od podania návrhu na zníženie výživného sa dokonca zamestnal, jeho zárobok nestačí na to, aby mohol zaplatiť výdavky na bývanie, ako aj základné potreby pre seba a ešte ďalšie dieťa, ktoré spolu s priateľkou vychovávajú v spoločnej domácnosti. Mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní mal brať do úvahy aj tie skutočnosti, koľko peňazí je v rodine, ktorú tvorí on s priateľkou a ich maloletým synom C.. Namietal aj náklady vyčíslené matkou na maloletého O., tieto sú podľa jeho názoru nadhodnotené. Uvedené namietal ako v pôvodnom konaní, tak aj v súčasnom konaní, súd sa nákladmi maloletého, najmä ich dôvodnosťou nezaoberal. V súčasnej dobe je v zúfalej situácii, určené výživné spolu so splátkami zročného výživného sú pre neho likvidačné. Uviedol, že chce platiť výživné na maloletého O. I., mal za to, že aj suma, ktorú chce na neho naďalej platiť vo výške 80 € mesačne je postačujúca na krytie jeho potrieb. Uviedol, že od rozhodnutia súdu nastala u neho ďalšia zmena v tom, že prišiel o prácu a od 22.05.2015 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením otca o akomkoľvek nátlaku zo strany súdu v pôvodnom konaní. Uviedla, že otec je svojprávny, sudkyňa poučila otca o všetkých dôležitých úkonoch súdu ako i práva vzdať sa odvolania, je skôr poľutovania hodné, že otec za 2 roky poslal celkove na výživu maloletého sumu 200 €, pritom v tom čase pracoval a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že v časoch schvaľovania rodičovskej dohody dňa 19.06.2014 týkajúcej sa aj vyživovacej povinnosti otec bol nezamestnaný, mal vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, stav v čase podania odvolania sa nezmenil, otec je opätovne nezamestnaný a má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Konanie otca vyhodnotila ako veľmi nezodpovedné, podľa jej názoru v Bratislavskom kraji pre otca nie je problém sa zamestnať a zabezpečiť tak výživu obom maloletým deťom. Argumentáciu otca, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie považovala za absurdnú, otec sám svojim správaním - nezodpovedným konaním sa do tejto ťažkej životnej situácie dostal. Nie je správne, aby zodpovednosť teraz mal niesť jeho maloletý syn. Pokiaľ ide o jej zárobkové pomery, uviedla, že tieto sa nezmenili, naďalej jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a rodinné prídavky na maloletého 23,52 € spolu 226,72 €.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody, majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle cit. zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či aj v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. S poukazom na uvedené kritéria rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami, rozhodnými pre určovanie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok rozsudkom z 19.06.2014 č.k. HP/351/2013-75. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného a to znížením výživného. Tým, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje a využíva možnosť vypracovania skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Tvrdenie otca, že výživné určené vo výške 130 € mesačne rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 19.06.2014 je neprimerané, nemožno hodnotiť ako zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, nakoľko by išlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Tým, že v čase schválenia rodičovskej dohody bol otec nezamestnaný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rovnako bol zaťažený úverom, vo vzťahu k podanému návrhu otca na zníženie výživného treba konštatovať, že k zmene pomerov na strane otca, ktorá by zakladala dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého nedošlo. Pokiaľ ide o prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti, aj odvolací súd hodnotí tento ako nezodpovedný vzhľadom ku skutočnosti, že otec v rokoch 2009, 2010, 2012, 2014 bol nezamestnaný, dňa 16.07.2014 sa otec zamestnal, od 22.05.2015 je otec opätovne nezamestnaný. Na súčasnú nezamestnanosť otca odvolací súd rovnako neprihliadal, nakoľko otec predložil potvrdenie od Úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nepredložil však doklad o dôvode skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o náklady na maloletého vyčíslené matkou a namietané otcom v odvolaní, tieto odvolací súd považuje za primerané, naviac zdôrazňuje, že matka je naďalej z dôvodu starostlivosti o maloletého na rodičovskej dovolenke, na ktorú skutočnosť je súd povinný pri rozhodovaní taktiež prihliadať. Otec napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť už k dvom maloletým deťom nezabezpečuje ich osobnú starostlivosť, takže v čase, keď obe matky čerpajú rodičovskú dovolenku, je povinnosťou otca vyvinúť zvýšené úsilie na dosiahnutie príjmu, z ktorého bude schopný zabezpečovať potreby svojich detí, následne uspokojovať svoje potreby a výdavky. Pokiaľ otec takto nepostupuje, nemôže byť jeho nezodpovedné konanie na ťarchu maloletých detí. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa v ods. 2 cit. ust. poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.