Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-237-2015.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa/žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi/žalovanému: X. V., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U. v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh v časti, v ktorej navrhovateľ uplatňoval voči odporkyni zaplatenie sumy 99,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 99,- eur od 26.9.2013 do zaplatenia, z a m i e t a .
V ostatnej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 3.6.2015, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2015 si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 248,95 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 248,95 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom ako postupca a navrhovateľ uzatvorili dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok a predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava uzatvorila dňa 8.2.2008 s odporcom podľa zákona o elektronických komunikáciách zmluvu č. 902814296, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: faktúra č. 7309579534 splatnú 25.9.2013 v sume 248,95 eur, ktoré odporca neuhradil. Nakoľko odporca neuhradil dlžnú sumu v lehote splatnosti, má navrhovateľ právo požadovať úroky z omeškania v zákonnej výške. Podaním na výzvu súdu, doručeným súdu dňa 13.1.2016 elektronicky, písomne doplneným dňa 18.1.2016 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti späť, keď žiadal od odporkyne zaplatenie skutočnej ceny mobilného zariadenia Nokia C2 vo výške 99,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z danej sumy od 26.9.2013 do zaplatenia. K prijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že v zmysle bodu 1 písm. c) a bodu 2 dodatku a následnej deaktivácie služby zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku. Zároveň v zmysle uvedeného účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu podľa bodu 1. dodatku je podnik
oprávnený deaktivovať účastníkovi poskytovanie služieb a to až do splnenia povinnosti realizovať riadne splatenie neuhradených faktúr. V zmysle predmetnej faktúry č. 7401428564 si navrhovateľ uplatnil položku označenú ako zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol odporcovi v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu vo výške 1,- euro. Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (Nokia C2) navrhovateľ preukazuje priloženým cenníkom. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky si uplatňuje v zmysle pripojeného cenníka mobilných telefónov skutočnú cenu zariadenia Nokia C2 vo výške 99,- eur.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom nežiadali o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Prostredníctvom právneho zástupcu žiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti a navrhli rozhodnúť na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán. Súd pojednával a rozhodol v prítomnosti odporkyne, ktorá uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Potvrdila, že uzavrela zmluvu na program Fix s tým, že jej dali telefón a musela si nabíjať kredit, tento si riadne nabíjala. Zmluvu podpísala v čase, keď sa jej narodilo dieťa - syn ktorý bol chorý, mával epileptické záchvaty, bol hospitalizovaný v Banskej Bystrici, kde nemohla byť prítomná, preto dobíjala kredit často, aj viac, ako bola povinná v zmysle zmluvy, teda telefón preplatila a žalovanú sumu odmieta zaplatiť. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami založenými v spise, a to so Zmluvou o pripojení Fix k t.č. 902814296, číslo SIM karty: 8942102170008521398 a Dodatkom k uvedenej zmluve, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS, Tarifou na poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS - časť D, faktúrou č. 7309579534 splatnou dňa 25.9.2013, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a prílohou k uvedenej zmluve, pokusom o zmier zo dňa 24.4.2015, čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania a zmenou návrhu na začatie konania, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pripojení Fix, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytovať odporcovi zvolený program služieb a záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným cenníkom služieb. Uvedené strany uzatvorili Dodatok k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Fix 300, záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu. Podľa bodu 1 písm. c) Dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení Fix, Všeobecnými podmienkami poskytovania služieb. Podľa bodu 1 písm. d) Dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie. V zmysle bodu 2. dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania, a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. Podľa bodu 3 Dodatku sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v dobe 2 Dodatku alebo v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 7.500 Sk ( 248,95 eur). Faktúrou č. 7309579534 splatnou dňa 25.9.2013 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Odporkyňa potvrdila, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila zmluvu Fix, pričom zmluvné dobíjanie realizovala. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol navrhovateľ. Podaním doručeným súdu dňa 13.1.2016 elektronicky, písomne doplneným dňa 18.1.2016 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti späť, keď žiadal od odporkyne zaplatenie skutočnej ceny mobilného zariadenia Nokia C2 vo výške 99,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z danej sumy od 26.9.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody
(alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods. 1,3, 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods. 3 Z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného do 31.10.2008 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.10.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluva o pripojení zaniká, uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, dohodou účastníkov zmluvy, odstúpením od zmluvy, výpoveďou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b)Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 Z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle § 96 OSP ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V zmysle § 96 OSP ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
V zmysle § 96 OSP ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 20.11.2014 medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Slovak Telekom a.s. - postupcom a navrhovateľom - postupníkom, ako aj z príloh uvedenej zmluvy mal súd preukázané, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané aj s poukazom na súhlasné vyjadrenie odporkyne, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení Fix, pričom odporkyni bolo v zmysle dodatku predané zariadenie - mobilný telefón, keď sama odporkyňa potvrdila, že telefón dostala. V danej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúry, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu na základe uzavretého dodatku k zmluve o pripojení. Zmluva o pripojení v spojení s dodatkom, je zmluvou uzavretou podľa § 43 Z.č. 610/2003 Z.z. a súčasne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keď je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako predávajúci a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práv a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne, so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a nečitateľné písmo, akým sú podmienky v zmluve o pripojení resp. dodatku uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte. Veľkosť písma zvolená právnym predchodcom navrhovateľa je absolútne neakceptovateľná. Hoci v čase uzavretia dotknutej zmluvy o pripojení a naň nadväzujúceho dodatku nebolo účinné ustanovenie § 53c Obč. zák. v spojení s § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré výslovne stanovujú najmenšiu prípustnú veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách, aj v predchádzajúcom období použitie minimalistického písma predstavovalo v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. neprijateľnú zmluvnú podmienku z hľadiska formy, ktorá spôsobuje neplatnosť dotknutého zmluvného
dojednania. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda aj také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. Z úradnej činnosti okresného súdu je známe, že právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom obdobných štandardných formulárových zmlúv, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy, teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť. Takúto zmluvu mohol len uzavrieť ako celok a tak akceptovať navrhovateľom pevne určenú zmluvnú pokutu alebo zmluvu vôbec neuzatvoriť. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu s odporcom individuálne nevyjednal, táto je obdobná vo veľkom počte formulárových zmlúv, pričom právny predchodca navrhovateľa v jednotlivých zmluvách menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná a aby žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty a to nielen jej výšku ale aj porušenie povinností na ktoré sa zmluvná pokuta viaže preukázal, čo v konaní splnené nebolo. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7309579534 splatnou dňa 25.9.2013 vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, navrhovateľ nepreukázal, že došlo k porušeniu povinností zo strany odporkyne, t.j. súd nemal preukázané, že odporkyňa porušila pravidelné dobíjanie počas doby viazanosti, keď navrhovateľ nepredložil výpis resp. prehľad, ako a po akú dobu odporkyňa realizovala dobíjanie v zmysle predmetnej zmluvy, ani žiadne doklady z ktorých by tvrdené skutočnosti vyplývali napr. upomienky a korešpondencia - činnosť a snaha k tomu, aby si klient svoju povinnosť splnil. Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu k prijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty poukázal na znenie uzatvoreného dodatku, kedy v zmysle bodu 1 písm. c) a bodu 2 dodatku a následnej deaktivácie služby zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, súd v konaní nemal preukázané ani tú skutočnosť, že došlo k deaktivácii služby zo strany podniku. Súd vzhľadom na uvedené má za to, že tvrdenie navrhovateľa v návrhu o nedodržaní zmluvne určených povinností odporcu je nejasné a nekonkrétne v tom smere, aby bolo možné posúdiť, aké konkrétne konanie odporcu t.j. v akom konkrétnom čase naplnilo skutkovú podstatu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odporcu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti odporcu napríklad predložením výpisu resp. prehľadu dobíjania kreditu SIM karty na meno odporkyne. Dátum uzatvorenia zmluvy tvrdený navrhovateľom t.j. 8.2.2008 súd rovnako preukázaný nemal, hoci vzhľadom na uvádzanie meny Sk je predpoklad, že uvedená zmluva bola uzatvorená pred 1.1.2009 (zavedenie meny euro) a pred augustom 2008, kedy platilo povinné duálne zobrazovanie cien a finančných hodnôt v slovenských korunách a eurách, teda v prípade, že sa odporkyňa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby 24 mesiacov t.j. do 8.2.2010 a povinnosti pravidelného dobíjania kreditu si riadne neplnila, sa javí súdu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa ako účelové z hľadiska lehoty na uplatnenie nároku (posúdenie premlčania) vystaviť dňa 8.9.2013 (3 a pol roka po skončení zmluvného vzťahu) faktúru na úhradu zmluvnej pokuty. Súd v tomto smere tiež poukazuje, že predmetná zmluvná podmienka a zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá je dohodnutá v konštantnej paušálnej výške bez ohľadu na to o aké porušenie zmluvných povinností ide a aký čas zostáva do uplynutia doby viazanosti je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo vyplýva z aj z rozhodnutí iných súdov v rovnakých právnych veciach, teda z konštantnej judikatúry súdov SR (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012 sp. zn. 16Co/32/2012, rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/125/2012, Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/33/2013, Okresného súdu v Prešove pod č.k. 15C/132/2010 a 15C/113/2010 ).
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 13.1.2016 elektronicky, písomne doplneným dňa 18.1.2016 ďalej uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti a preto pokiaľ zobral svoj návrh v prevyšujúcej časti späť, keď žiadal od odporkyne zaplatenie skutočnej ceny mobilného zariadenia Nokia C2 vo výške 99,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z danej sumy od 26.9.2013 do zaplatenia, súd uvedené podanie podľa obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu, preto v danej časti vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorý zobral svoj návrh v časti späť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v
tejto prevyšujúcej časti zastavil, pričom súhlas odporcu so späťvzatím návrhu nebol potrebný, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovateľ zobral späť návrh na začatie konania bez udania dôvodu a preukázania skutočností, že zastavenie konania zavinil odporca. Z obsahu spisu nevyplýva a ani žalobca netvrdil, že by vzal žalobu späť pre správanie žalovaného. Týmto svojim procesným úkonom žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. je povinný nahradiť konania odporcovi. Nakoľko si odporca žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V zostávajúcej časti si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporcu, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti, pričom na preukázanie výšky škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (Nokia C2) navrhovateľ doložil cenník, z ktorého mal súd preukázané, že výška ceny mobilného telefónu Nokia C2 O2 je 99,- eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov . Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov (pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná). V prejednávanej veci mala navrhovateľovi vzniknúť škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia poskytnutého odporkyni. Podľa názoru súdu však za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu za účelom prilákania zákazníka. Pokiaľ sa navrhovateľ rozhodol predať tovar za cenu nižšiu, ako bola bežná cena za rovnaký tovar v rovnakom mieste a čase, neznamená to, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu. Samotná vedomosť odporcu, že navrhovateľ sa mu rozhodol poskytnúť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v zmluve a za poskytnuté služby platiť cenu, nie je postačujúca pre vznik zodpovednosti za škodu a nie je atribútom zodpovednostného vzťahu (za škodu). K zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo tvrdeným porušením povinností odporcu, ale už dojednaním kúpnej ceny (bez ohľadu na to, či by odporca následne porušil zmluvné podmienky, alebo nie), pričom rozdiel akciovej a trhovej ceny poskytnutého mobilného telefónu bol zabezpečený práve zmluvným dojednaním o zmluvnej pokute, ktoré však bolo už viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľnú podmienku. Navrhovateľom tvrdená škoda nie je teda následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Z dodatku mal súd preukázané, že odporkyni bol predaný mobilný telefón zn. Sony Ericsson W200i za kúpnu cenu 1,- Sk, pričom navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu škody vo výške 99,- eur - skutočnej ceny mobilného zariadenia Nokia C2 02, t.j. iného mobilného telefónu, keď súd nemal preukázané, že takýto mobilný telefón bol odporkyni poskytnutý. Vzhľadom na to, že v danom právnom vzťahu chýba príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a dohodnutou cenou mobilného telefónu, a vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, ktorým si uplatnil škodu za mobilný telefón Nokia C2 02 tiež samotnú existenciu škody, nie sú dané základné predpoklady zodpovednosti za škodu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak povinnosť dôkaznú. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania pri odročení pojednávania. Jej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou dôkaznou je vzájomná úzka väzba. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní
preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ohľadne ktorých ho zaťažovalo dôkazné bremeno, súd návrh v rozsahu uplatňovanej náhrady škody vo výške 99 eur s príslušným úrokom z omeškania zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci samej úspech nemal nepriznal, nakoľko táto si žiadne trovy konania neuplatnila ani je zo spisu žiadne trovy konania nevyplývali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Po vyhlásení rozsudku sa odporkyňa vzdala práva na podanie odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozhodnutia.