Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-111-2015.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/111/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnej: C. Š., N.. XX.X.XXXX, A. J. A. XX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 515/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.009,06 eur s prísl., trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/4120/2013-41 zo dňa 25.3.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/4120/2013-41 zo dňa 25.3.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.7.2013 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-780/13-EK zo dňa 17.4.2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti pre závadu v jeho doručení povinnej. Poukázal na skutočnosť, že zo spisu rozhodcovského súdu s ktorým sa oboznámil vyplýva, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu ako exekučný titul, bolo povinnej doručené na adresu jej trvalého bydliska fikciou doručenia, podľa § 47 ods. 2 OSP. Vykonaným šetrením prostredníctvom polície SR exekučný súd zistil, že povinná sa na adrese trvalého pobytu J. A. XXXX/ XX, A., na ktorú jej bol doručovaný rozhodcovský rozsudok dlhodobo nezdržuje a žije na neznámej adrese v Nemeckej spolkovej republike. Nebola preto splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia, ktorou je, že adresát sa v čase doručovania zdržiaval na mieste doručovania. Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nenadobudol vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku povinnej. Napadnutému uzneseniu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolacej argumentácii uviedol, že exekučný titul bol povinnej riadne doručený zákonom predpísaným spôsobom. Oprávnený nemá vedomosť o žiadnom právnom predpise, ktorý by stanovoval povinnosť zisťovať, či sa adresát skutočne zdržiava na adrese, z ktorej sa zásielka vrátila iba preto, že si ju neprevzal v odbernej lehote. V prípade, ak by sa adresát na adrese nezdržoval, nemal by tam mať poštovú schránku. V tom prípade by sa zásielka vrátila späť s označením dôvodu adresát neznámy. Navyše, podľa bodu 8.3. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, sa povinný
zaviazal nahlásiť oprávnenému prípadnú zmenu kontaktnej adresy do 10 dní od vzniku tejto skutočnosti, čo neurobil. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1. OSP), v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 6.8.2013, doručením návrhu súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK- PC-780/13-EK zo dňa 17.4.2013, s vyznačenou doložkou právoplatnosti 4.6.2013 a vykonateľnosti 8.6.2013. Exekučný súd žiadosťami z 18.6.2014 žiadal OO PZ o súčinnosť zistením pobytu povinnej a to šetrením na adrese jej trvalého pobytu, ako aj šetrením u syna povinnej, V. Š.. Zo správ OO PZ zo dňa 10.7.2014, 12.7.2014, 15.7.2014 založených v spise súdu prvého stupňa vyplýva, že šetrením na adrese trvalého pobytu povinnej bolo od obyvateľky domu p. S. zistené, že povinná sa tam nezdržiava a momentálne by mala bývať niekde v Nemecku. Šetrením na adrese A., V. X, u syna povinnej V. Š. bolo zistené, že povinná sa dlhodobo zdržiava na neznámej adrese v Nemecku, pričom príslušníkom OO PZ uviedol jej mobilné telefónne číslo, ktoré následne uviedli v správe súdu. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej „EP“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 44 ods. 2 EP, v znení nov. č. 335/2014 (účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zisťovanie splnenia podmienok prípustnosti exekúcie je v zmysle § 44 ods. 2 EP úradnou povinnosťou exekučného súdu. Základnou podmienkou a predpokladom nariadenia exekúcie je vykonateľnosť exekučného titulu, teda stav, keď rozhodnutie po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie spĺňa predpoklady na jeho nútený výkon zo strany oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry exekučný súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenou na exekučnom titule, ktorý mu bol predložený a v prípade pochybností o jeho riadnom doručení, je oprávnený sám preskúmať, či je rozhodnutie je skutočne vykonateľné. Pokiaľ preto súd prvého stupňa v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zisťoval, či rozhodnutie predložené mu ako exekučný titul nadobudlo vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom, bol jeho postup plne v súlade so zákonom a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že aplikácia inštitútu fikcie doručenia, vyplývajúca z ust. § 47 ods. 2 OSP je možná len v prípade, ak sa adresát v čase doručovania zdržoval na mieste doručenia a mal objektívnu možnosť, aby sa doručovaná písomnosť dostala do jeho dispozičnej sféry. Tento záver má rovnako oporu v konštantnej judikatúre súdov. Odvolaciu námietku oprávneného o neexistencii právnej povinnosti skúmať či sa adresát v čase doručovania zdržoval v mieste doručenia, ako aj argumentáciu, že prevzatie zásielky je právom adresáta a jeho nevyužitie nesie negatívne následky pre pasívneho účastníka konania preto súd vyhodnotil ako právne nedôvodnú.
Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval (5 Cdo 94/2000, obdobne 2 Cdo 33/2005, 4 Cdo 338/2009, 6 Cdo 239/2011 a iné). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, upriamuje pozornosť na tú podstatnú skutočnosť, že zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Prípadná neskoršia neprítomnosť v mieste doručovania (v čase po vykonaní doručovania) už na úspešnosť doručenia náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 OSP nemá žiadny vplyv. Táto okolnosť - skutočnosť, že povinná sa nezdržiavala v mieste doručovania v rozhodnom momente doručovania rozhodcovského rozsudku, však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedostatku vykonateľnosti exekučného titulu pre závadu v jeho doručení povinnej ( t.j. nesplnenie podmienky náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP), len na základe výsledkov neskoršieho šetrenia príslušníkov OO PZ, vykonaných na výzvu súdu v mesiaci júl 2014, teda v čase nasledujúcom po doručovaní exekučného titulu povinnej. Zo správ OO PZ založených v spise súdu prvého stupňa ( čl. 34/36) vyplýva len záver, že povinná sa v čase vykonania šetrenia - v roku 2014, na mieste svojho trvalého bydliska nezdržovala a dlhodobo žije v Nemecku. Ani z jednej zo správ však nevyplýva a nemožno z nej za žiadnych okolností vyvodiť, odkedy sa povinná má zdržiavať mimo miesta bydliska ( t.j. mimo miesta doručovania písomnosti) a či sa mimo územia SR zdržiavala aj v čase doručovania exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa s touto, pre rozhodnutie podstatnou skutočnosťou nijakým spôsobom nevyporiadal, V tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a záver o nesplnení podmienky náhradného doručenia prijal len s poukazom na všeobecné a nekonkrétne zistenia OO PZ, vykonané rok po doručovaní exekučného titulu, ktoré neobsahujú žiadnu zmienku o tom, či sa povinná mimo svojho bydliska zdržovala už aj v čase doručovania exekučného titulu. Odvolací súd preto považuje za dôvodnú odvolaciu námietku oprávneného, v ktorej súdu prvého stupňa vytýka nedostatočne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd prvého stupňa prijal právny záver o nemožnosti použitia fikcie doručenie bez zistenia okolností, či sa povinná v mieste doručovania zdržiavala v čase doručovania rozhodcovského rozsudku, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právny názor o nevykonateľnosti exekučného titulu je prinajmenšom predčasný. Navyše, závery súdu prvého stupňa o nedostatkoch doručovania rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) odvolací súd nemohol preskúmať z obsahu rozhodcovského spisu, nakoľko mu tento nebol predložený, hoci zo spisu súdu prvého stupňa je zrejmé (čl. 40), že na výzvu súdu prvého stupňa mu rozhodcovský súd dotknutý rozhodcovský spis doručil. Odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že sám súd prvého stupňa doručoval odvolaním napadnuté uznesenie povinnej na adresu jej trvalého bydliska J. s použitím § 47 ods. 2 OSP, hoci vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku uzavrel, že na tejto adrese sa povinná nezdržiava a doručovanie na uvedenú adresu nemá pre povinnú žiadne právne dôsledky ( t.j. nemožno aplikovať fikciu doručenia). Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ OSP a § 221 ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 243d ods. 2 EP, prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri skúmaní danosti podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 EP z hľadiska vykonateľnosti exekučného titulu bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie či sa povinná v čase doručovania zdržiavala v mieste doručovania, a či tak mala objektívnu možnosť dozvedieť sa o doručovaní exekučného titulu, čo je podmienka podstatná pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Na základe zisteného skutkového stavu exekučný súd vec opätovne právne posúdi a rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.