Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoCsp-13-2022.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Subarea
9CoCsp/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, B., zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Jurčom, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXXX/XX, B., zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava, o zaplatenie 9.240,- €, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.marca 2022, č. k. 7Csp/79/2021-147, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania potvrdzuje. Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 146 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., keď súd skonštatoval, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobkyne konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný. 1.2. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. 2. Uznesenie odvolaním proti výroku ktorým bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania 100% napadla žalobkyňa, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia tak, že žalovanému neprizná žiadnu náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnila žalobkyňa tým, že súd nesprávne právne posúdil zavinenie žalobkyne. Žaloba bola podaná v čase, keď bola s bývalým manželom predbežne dohodnutá na rozdelení a vysporiadaní BSM a teda dôvodne vychádzala z predpokladu, že nebude nútená podať aj žalobu o rozdelenie a vysporiadanie BSM. Nakoľko nedošlo k mimosúdnemu rozdeleniu a vysporiadaniu BSM bola nútená dňa 27.05.2021 podať aj žalobu o rozdelenie a vysporiadanie BSM. Keďže žalobkyňa podala dňa 27.05.2021 žalobu o rozdelenie a vysporiadanie BSM, potom žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia stratila skutkový podklad a vymáhaný nárok bol žalobkyňou uplatnený v konaní o rozdelenie a vysporiadanie BSM. Všetky vyššie uvedené a dôkazmi preukázané skutočnosti mal súd prvej inštancie vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa a postupom podľa § 257 C.s.p. nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 5.1. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 9.240 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že neposielal žalobkyni sumy z prenájmu garsóniek, ktoré boli v BSM sporových strán. V čase podania žaloby nebolo BSM medzi sporovými stranami vysporiadané. Podaním doručeným súdu dňa 05.04.2022 žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu. Žalobu vzala späť bez uvedenia dôvodu. 7. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V zásade pri späťvzatí žaloby, zastavenie konania má na svedomí strana žalobcu. Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní. 7.2. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania daná na strane žalobkyne, a to tým, že žalobkyňa využila svoje dispozitívne právo nakladať so žalobou a vzala ju späť, čo malo za následok zastavenie konania, a preto zavinila zastavenie konania. Zo súdneho spisu, konkrétne zo späťvzatia žaloby nevplýva, žeby žalovaný svojím správaním dal dôvod k späťvzatiu žaloby. Žalovaný po podaní žaloby nesplnil žalobkyňou žiadanú povinnosť. Zo správania žalovaného je zrejmé, že sa mal v úmysle brániť v priebehu súdneho konania, nakoľko žalovaný podal odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nedosiahla to čo žalobou požadovala. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie nie je oprávnený sa vyjadriť k dôvodnosti žaloby z hmotnoprávneho hľadiska, lebo tým by sa vyjadril k meritu veci. Je oprávnený sa vyjadriť len k dôvodnosti žaloby z procesného hľadiska, a tu je zrejmé, že žalobkyňa žalovaný cieľ, zaplatenie žalovanej sumy nedosiahla. Odvolací súd má bez pochyby za to, že žalobkyňa svojím späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania, žalovaný svojím správaním nijako nedal žalobkyni zámienku vziať žalobu späť, naopak bol v konaní nútený sa brániť, čo malo za následok vznik trov konania. Z toho dôvodu mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. 8. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 257 C.s.p. tak tu odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie predpokladá existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa, pre ktoré by sa náhrada na náhradu trov konanie nepriznala žiadnej zo strán. Pod dôvodmi hodnými osobitého zreteľa je možné rozumieť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť dosiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem. Odvolací sú má za to, že v danom prípade nie je daný žiaden z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitého zreteľa. Odvolací súd je názoru, že za dôvod hodný osobitého zreteľa nemožno považovať skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM, a že v konaní o vyporiadanenie BSM žalobkyňa uplatnila aj žalovanú pohľadávku 9.240 €. Procesný postup žalobkyne, v ktorom zoberie žalobu o zaplatenie sumy 9.240 € s príslušenstvom späť z dôvodu jej uplatnenia v konaní o vysporiadanie BSM, nie je dôvodom hodným osobitého zreteľa. Ide o voľbu procesného postupu žalobkyne. Nebolo by spravodlivé, aby žalovaný znášal ujmu tým, žeby mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nemá za preukázané, žeby žalovaný spôsobil zastavenie konania alebo dal podnet k druhému konaniu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval nárok na náhradu trov konania len na základe princípu
za zavinenie za zastavenie. Odvolací súd taktiež nemá za to, žeby existovali dôvody hodné osobitého zreteľa. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný , preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli (neplatil súdny poplatok za odvolanie, v odvolacom konaní nebol vykonaný žiaden úkon právnej služby) rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).