Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/352/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa F. proti odporkyni T., zast. JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Teodora Tekela 23, Trnava, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, alternatívne v prípade, ak nebudú na jej zrušenie dané dôvody, domáhal sa zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 120 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane a tiež na strane odporkyne.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 9: 2015 č. k. -18 bolo konanie v časti zrušenia vyživovacej povinnosti zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti. Predmetom konania zostal návrh v časti zníženia výživného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na odporkyňu zo sumy 120 eur na 30 eur mesačne od podania návrhu na tom základe, že sa mu znížili príjmy zo živnostenskej činnosti, o čom predložil daňové priznanie, má príjem asi 400 eur mesačne. Robí servis výčapných zariadení pre Heineken Slovensko. Stalo sa tak v dôsledku ekonomickej stagnácie. Má ďalšie vyživovacie povinnosti voči mal.Y.ii, spolu v sume 200 eur, podľa rozsudku . Predložil doklad o platbe za byt 117,20 eur, plyn asi 5 eur mesačne, 18 eur elektrická energia. Jedná sa o 3 izbový byt, v ktorom býva sám. Byt kúpil tak, že po rozvode predali a byt si kúpil. Po odpočítaní nákladov z príjmu nedokáže určené výživné platiť. Odporkyňa podala na neho exekúciu. S odporkyňou sa nestretáva od jej 10 rokov. Nad rámec bežného výživného na ňu neprispieva, s výnimkou toho, že keď predal dom a ona začala študovať v Rakúsku, dal jej na počítač 400 eur. Myslí si, že odporkyňa má v Rakúsku, kde študuje, príjem, tento však nevie preukázať. Nechodí na dovolenky, iba na turistiku, čo je jeho koníčkom. Na lyžovačku chodí z priateľkou z jej firmy, ktorá organizuje autobusový zájazd. Auto má v rámci živnosti 6 ročné Škoda, má iba jedno auto. Nemá leasing, platí úver PSS 34,86 eur mesačne - rekonštrukcia bytu. Okrem bytu nemá iným majetok.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť /alternatívne prípadne súhlasila so znížením výživného na sumu 100 eur/. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ neplatil pravidelne výživné, toto vymáhala exekučnou cestou z dôvodu, že potrebovala peniaze na nájom v Rakúsku, kde študuje. Platí prenájom 756 eur + náklady 92

eur za teplo, 30 eur elektrika, 26 eur rozhlas + TV, 26 eur internet, poistka za byt 20 eur, cestovné 30 eur mesačne. Študuje v 7 semestri a štúdiu si musí predĺžiť, pretože aby pokryla náklady, musí pracovať. Je zamestnaná na polovičný úväzok a dosahuje mesačný zárobok 1.400 eur, ktorý pokryje jej náklady. Študuje účtovníctvo, financie a v tomto odbore je aj zamestnaná. Matka dosahuje zárobok vo výške 865 eur, z ktorého príjmu jej prispieva sumou od 150 do 200 eur mesačne. Na štúdium si kupuje knihy, od 50 do 100 eur, kupuje použité. V škole nemajú zabezpečenú stravu, teda má zvýšené náklady aj v tomto smere. Najlacnejšie menu je 8 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktorým prispieva na domácnosť 200 eur mesačne, starí rodičia sú dôchodcovia. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Príjem z práce navrhovateľky nepokrýva okrem bývania iné náklady, ako je ošatenie, zábava a podobne. Byt, v ktorom býva, je vedľa školy, čím ušetrí čas, býva tam sama. Je to 2 izbový byt o výmere 48 m2. Na internáte bývať nemôže, keďže pracujem do večera a potom sa musí učiť. Internát stoji 400 až 450 eur mesačne. Od podania návrhu navrhovateľ absolvoval s terajšou priateľkou dovolenky, ktoré zverejnil na sociálnych sieťach. Bol na lyžovačkách, už v predchádzajúcom konaní navrhovateľ udával príjem 400 eur mesačne, teda nie je zrejmé, ako s ním vyžil doteraz. Má za to, že navrhovateľ môže vyvíjať ďalšiu pracovnú činnosť, aby mal príjem. Sama pracuje iba preto, aby si pokryla náklady na štúdium. Predložila doklad o poplatku za cestovné 30 eur, doklad o príjme 1.409 eur, poistka 106 eur ročne, energie 29 eur mesačne, nájomné 755 eur mesačne. Jednotlivo za každý mesiac Výživné bolo naposledy určené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 16. 1. 2012 č. k. -56 v sume 120 eur mesačne. V čase rozhodovania otec mal príjem 434 eur mesačne, mal dve vyživovacie povinnosti voči mal. Y. spolu vo výške 200 eur mesačne. Otec už v rámci tohto konania udával zníženie príjmu, nakoľko prevádzky, ktoré mal na starosti v rámci práce pre Heineken Slovensko, sa v dôsledku krízy zrušilia nemá toľko práce. Matka mala príjem 653 eur. Navrhovateľka navštevovala maturitný ročník strednej školy.

V súčasnej dobe otec má príjem 400 eur mesačne, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Ním udávané vyživovacie povinnosti voči mal. Y. pretrvávajú, výživné bolo určené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 10. 2010 č. k. -52 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 2. 3. 2010 sumou 200 eur spolu /100 eur na každé dieťa/. Jedná sa o rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom konaní, teda príjem otca sa nezmenil, dôvody zníženia príjmu udával i v predchádzajúcom konaní / zrušenie prevádzok, ekonomická kríza/, výživné na mal. Y. bolo určené už pred rozhodnutím vo veci , teda sa nejedná o novú skutočnosť, rovnako ani splácanie úveru. Matka navrhovateľky má príjem 869 eur mesačne, naďalej býva u svojich rodičov /rovnako ako v čase predchádzajúceho konania/ a prispieva im na domácnosť sumou 200 eur mesačne /tiež zhodne s predchádzajúcim konaním/. Jej príjem sa čiastočne zvýšil, vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si však riadne plní a na výživu navrhovateľky prispieva.

V čase posledného rozhodnutia navrhovateľka navštevovala strednú školu, v súčasnej dobe je študentkou vysokej školy, čím sa zvýšili objektívne jej náklady.

Otec návrh odôvodnil tým, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, znížil sa mu príjem a navrhovateľka pracuje v Rakúsku, teda je schopná samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u

školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2011. Od tohto času sa zvýšili potreby navrhovateľky zmenou stupňa školského vzdelania - štúdiom na vysokej škole. Táto skutočnosť má v zásade v zmysle vyššie uvedeného za následok spravidla zvýšenie /nie zníženie výživného/, nakoľko objektívne sú zvýšené náklady na strane oprávneného. Tu treba poukázať na právo na vzdelanie a prípravu na budúce povolanie. Skutočnosť, že navrhovateľka zvolila formu štúdia v zahraničí, v tomto smere z hľadiska určenia výživného nie je rozhodujúca, pretože sama sa nedomáha zvýšenia výživného v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, už vôbec nie v súvislosti so štúdiom v zahraničí - v takom prípade by súd skúmal dôvodnosť takého zvýšenia nákladov a potrebu ich pokrývania povinnou osobou, teda navrhovateľom. Odporkyňaa však má zabezpečený príjem, ktorým pokrýva zvýšené náklady, ktoré by mohli byť považované za nadštandardné, rovnako ako štúdium v zahraničí, ktoré je nepochybne spojené so zvýšenými nákladmi. Súd má za to, že odporkyňa, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie, nie je ako študentka v zásade povinná zabezpečovať si príjem na pokrývanie nákladov, pretože tento stupeň štúdia je jej odôvodneným právom a vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým nie je schopná samostatne sa živiť. Skutočnosť, že si zvolila štúdium v zahraničí, nemôže byť za daných okolností na jej ťarchu, nakoľko sa zamestnala a zvýšené náklady v tomto smere si hradí sama. Nemožno však potom konštatovať, že je schopná samostatne sa živiť, nakoľko sa nejedná o trvalý pracovný pomer, pracuje na polovičný úväzok s úmyslom pokrývať svoje zvýšené náklady, na ktorých sa potom povinné osoby, teda rodičia, nepodieľajú. Výživné je potom určené na jej ďalšie náklady, ktoré sú rovnako odôvodnené / stravovanie, ošatenie, kultúra a podobne/.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu teda bolo potrebné skúmať, či sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Podľa názoru súdu tieto podmienky splnené nie sú.

Od poslednej úpravy výživného sa príjem otca neznížil, rovnako mu nepribudli vyživovacie povinnosti. Dôvody, ktoré navrhovateľ udáva, sú zhodné ako jeho obrana v konaní , predmetom ktorého bolo zvýšenie výživného. Tieto skutočnosti teda boli zohľadňované v predchádzajúcom konaní. Treba však poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ je povinný počínať si tak, aby bol schopný riadne si plniť všetky vyživovacie povinnosti a pokiaľ jeho príjem z podnikateľskej činnosti je dlhodobo /najmenej od r. 2011, kedy na túto skutočnosť už poukazoval/ nižší, je povinný vyvinúť činnosť smerujúcu k tomu, aby bol jeho príjem dostačujúci pre plnenie vyživovacích povinností. Výživné má zásadnú prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a záväzkami. Naopak, na strane odporkyne ako oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov zmenou stupňa školského vzdelania a tým sa objektívne i v prípade štúdia na území SR náklady zvyšujú a spravidla je daný dôvod na zvýšenie výživného. Navrhovateľ /s výnimkou príspevku na PC v sume 400 eur/ na výživu odporkyne nad rámec bežného výživného naviac neprispieva a s touto sa ani nestretáva.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú takého charakteru a nejedná sa o takú zmenu pomerov /od poslednej úpravy výživného v podstate žiadnu/ , ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

Úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.