Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-53-2022.pdf
PDF · 94.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: v 1. rade TOP STORES, s.r.o., so sídlom Dopravná 5, Topoľčany, IČO: 35 924 071, v 2. rade E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/ XX, D., o zaplatenie 10.333,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/5/2022 - 77 zo dňa 29. marca 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/5/2022 - 77 zo dňa 29. marca 2022 p o t v r d z u j e .
Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.333,20 eura, úrok 447,16 eura spolu s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 10.333,20 eura od 23.06.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 10.526,45 eura od 23.06.2020 do zaplatenia a poplatky v sume 193,25 eura všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného v 2. rade zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného v 1. rade, ktorý bol právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1548/2021 zo dňa 08.12.2021 zaviazaný na zaplatenie istiny 10.333,20 eura, úroku 447,16 eura spolu s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 10.333,20 eura od 23.06.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 10.526,45 eura od 23.06.2021 do zaplatenia a poplatkov v sume 193,25 eura.
Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 10.333,20 eura spolu s úrokom vo výške 9 % ročne zo sumy 10.333,20 eura od 23.06.2020 do zaplatenia ako aj s úrokmi z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 10.526,45 eura od 23.06.2020 do zaplatenia spolu s poplatkami v sume 193,25 eura z dôvodu, že so žalovaným v 1. rade dňa 03.05.2019 uzavrel zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 11455609 M1, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 15.000 eur a tento sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať v dohodnutých splátkach, avšak svoj záväzok porušil, a preto bola dňom 22.06.2020 vyhlásená predčasná splatnosť úveru, pričom žalovaný v 2. rade bol ručiteľom na tomto úvere na základe vyhlásenia ručiteľa zo dňa 03.05.2019.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1548/2021 dňa 08.12.2021, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 10.333,20 eura spolu s úrokmi z omeškania a úrokmi ako aj s poplatkami vo výške 193,25 eura podľa poslednej úpravy žaloby na č. l. 34, pričom proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor iba žalovaný v 2. rade, ktorý namietal platnosť ručiteľského záväzku s tým, že o jeho obsahu nebol nikým informovaný a až v čase, keď sa banka začala domáhať vrátenia dlhu z úveru, sa dozvedel, že v banke mu bol predložený na podpis aj doklad o ručení jeho osobou osobným majetkom za predmetný úver, na čo však nebol nikým vopred upozornený a ani nebol upozornený na to, že podpisuje nejaký ručiteľský záväzok. Pri podpisovaní zmluvy o úvere bol uvedený do omylu v podmienkach ručenia úveru, a preto ručiteľský záväzok považuje za absolútne neplatný právny úkon. Poukazoval na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka ako aj § 39 OZ s tým, že právny úkon neurobil slobodne (nevedel o takomto úkone) a už vôbec nie vážne (nemal žiadnu vedomosť o takomto úkone) a vzhľadom k tejto nevedomosti nemohol úkon urobiť ani určite a zrozumiteľne.
Keďže v prípade uplatneného nároku na strane žalovaných išlo o samostatné spoločenstvo podľa § 76 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), tak v dôsledku podaného odporu žalovaným v 2. rade sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným dňom 11.01.2022 voči žalovanému v 1. rade a vec bola postúpená z upomínacieho konania na tunajší súd na prejednanie žaloby voči žalovanému v 2. rade.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu a žalovaného v 2. rade, ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 03.05.2019 so spoločnosťou TOP STORES, s.r.o., Topoľčany ako dlžníkom zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 11455609 M1 podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, z obsahu ktorej vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 15.000 eur s tým, že úver môže byť čerpaný do 31.05.2019. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných splátkach vo výške 417 eur so splatnosťou vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná dňa 20.06.2019 a posledná splátka je splatná dňa 20.05.2022.
V čl. III. zmluvy nazvanom „zabezpečenie“ sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávok banky ručením na základe vyhlásenia ručiteľa E. P..
Na zmluve sa nachádza podpis žalovaného v 2. rade ako konateľa dlžníka s tým, že totožnosť podpisujúceho bola overená z predloženého občianskeho preukazu. Prílohou úverovej zmluvy boli úverové obchodné podmienky ČSOB účinné od 01.08.2017.
Okrem zmluvy o úvere žalovaný v 2. rade dňa 03.05.2019 podpísal aj vyhlásenie ručiteľa podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka adresované žalobcovi s tým, že ručí za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi TOP STORES, s.r.o. ak dlžník nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči banke vyplývajúce zo zmluvy o EÚ investičnom úvere č. 11455609 M1 v znení prípadných dodatkov uzavretej medzi bankou a dlžníkom dňa 03.05.2019 vo výške 15.000 eur vrátane príslušenstva, poplatkov, výdavkov a zmluvných sankcií. Uvedeným vyhlásením sa žalovaný v 2. rade ako ručiteľ zaviazal bezodkladne uspokojiť banku v plnom rozsahu zabezpečovaných pohľadávok, ak dlžník nesplatí dlžné čiastky - zabezpečované pohľadávky alebo ktorúkoľvek ich časť vrátane príslušenstva ani v stanovenej lehote po tom, čo bol na plnenie písomne vyzvaný výzvou odoslanou bankou na poslednú známu adresu dlžníka. Podľa čl. III. bod 5 vyhlásenia ručiteľa vyhlásil ručiteľ, že tento právny úkon, ktorým prijíma ručenie za záväzky dlžníka voči banke, je urobený podľa jeho skutočnej a slobodnej vôle a na dôkaz toho toto vyhlásenie ručiteľa vlastnoručne podpisuje.
5. Listom zo dňa 24.06.2020 adresovaným žalovanému v 1. rade mu žalobca oznámil zosplatnenie úveru č. 11455609 M1 zo dňa 03.05.2019 z dôvodu, že bol niekoľkokrát písomne vyzvaný, aby bez meškania zaplatil splatný záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a keďže je aj naďalej v omeškaní, tak dňom 22.06.2020 bola pohľadávka z tejto úverovej zmluvy vyhlásená za splatnú. Zároveň bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na zaplatenie celej zvyšnej čiastky, ktorá ku dňu 22.06.2020 predstavuje 12.126,94 eura, a to do dňa 04.07.2020. Uvedené oznámenie bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 29.06.2020. Listom zo dňa 24.03.2021 adresovaným žalovanému v 2. rade ho žalobca ako ručiteľa vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy, ktorá ku dňu 24.03.2021 predstavovala zostatok vo výške 13.642,14 eura z dôvodu, že dňa 22.06.2020 žalobca pre porušenie záväzkov dlžníka vyhlásil za splatné všetky pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 11455609 M1 zo dňa 03.05.2019 a vyzval dlžníka na úhradu celej dlžnej sumy, vrátane úrokov a úrokov z omeškania. Uvedená výzva bola doručená žalovanému v 2. rade dňa 29.03.2021.
6. Súd prvej inštancie na predmetné skutkové zistenia aplikoval ust. § 497 a nasl. Obch. zák. týkajúce sa zmluvy o úvere, ust. § 303 a § 306 Obch. zák. o ručení ako aj ust. § 37 a § 39 O. z. ohľadne platnosti právnych úkonov.
7. Na základe vykonaného dokazovania a následnej aplikácie cit. ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti podanej žaloby nakoľko bolo nesporne preukázané, že žalobca v pozícii veriteľa uzavrel s dlžníkom TOP STORES, s.r.o. zmluvu o úvere č. 11455609 M1 dňa 03.05.2019, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 15.000 eur za dohodnutých podmienok, pričom za dlžníka uvedenú zmluvu podpísal štatutárny zástupca spoločnosti, a to žalovaný v 2. rade a jeho totožnosť pri podpisovaní zmluvy bola overená z občianskeho preukazu. Zároveň sa žalovaný v 2. rade podpísal na každú stranu úverovej zmluvy a podľa čl. III. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávky žalobcu ručením na základe vyhlásenia ručiteľa E. P. - žalovaného v 2. rade. Pri podpisovaní úverovej zmluvy podpísal žalovaný v 2. rade aj samostatný dokument nazvaný vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zaviazal, že v plnom rozsahu ručí za pohľadávky žalobcu vyplývajúce z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.
Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 - 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 ObZ sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzkov z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 - 312 Obchodného zákonníka (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013).
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o úvere si dlžník TOP STORES, s.r.o. nesplnil povinnosť uhradiť veriteľovi jednotlivé splátky, v dôsledku čoho došlo k predčasnej splatnosti úveru, a keďže dlžník si nesplnil záväzok uhradiť úver predčasne splatný, tak táto povinnosť prešla na ručiteľa, a to žalovaného v 2. rade. Veriteľ si uplatnil svoju pohľadávku voči ručiteľovi až po tom, ako dlžník nesplnil svoj záväzok napriek písomnej výzve veriteľa a keďže ani ručiteľ napriek písomnej výzve veriteľa splatnú pohľadávku nezaplatil, tak žalobca ako veriteľ si ju uplatnil súdnou cestou.
8. Je nesporné, že na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, a teda pokiaľ bolo v upomínacom konaní právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade, tak v dôsledku odporu podaného žalovaným v 2. rade súd mohol rozhodovať už len o nároku žalobcu proti nemu. Žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky pozostávajúcej z istiny úveru tak, ako bola vyššie vyčíslená v sume 10.333,20 eura ako aj zaplatenia dohodnutého úroku vo výške 9 % ročne z istiny od 23.06.2020 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne (§ 369 ods. 1 ObZ) zo sumy 10.526,45 eura od 23.06.2020 do zaplatenia spolu s úhradou poplatkov v sume 193,25 eura, pričom súd tieto nároky považoval za dôvodné (žalovaný v 2. rade skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa výšky pohľadávky výslovne nepoprel, a preto sa považujú za nesporné - § 151 ods. 1 CSP) a žalobe vyhovel v celom rozsahu s tým, že zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie pohľadávky v sume 10.333,20 eura s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s vprihliadnutím na výrok platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným proti žalovanému v 1. rade.
9. Pred rozhodnutím o pohľadávke žalobcu sa súd musel najskôr vysporiadať s námietkami žalovaného v 2. rade uvedenými v podanom odpore a ako predbežnú otázku riešiť otázku platnosti vyhlásenia ručiteľa, keďže žalovaný v 2. rade považoval uvedený právny úkon za absolútne neplatný. Podľa výkladu ustanovenia § 303 ObZ je vyhlásenie učiteľa voči veriteľovi jednostranný právny úkon, ktorý zakladá vznik ručenia. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia a vyhlásenie musí
obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením.
S poukazom na uvedené mal súd za to, že vyhlásenie ručiteľa podpísané žalovaným v 2. rade (podpis na zmluve o úvere ani na vyhlásení ručiteľa žalovaný v 2. rade nespochybňoval) obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, a teda svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a v zmysle § 39 OZ nemôže byť neplatným právnym úkonom. Rovnako tak podľa názoru súdu nebola preukázaná neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ tak, ako sa to snažil prezentovať žalovaný v 2. rade, pretože tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a pokiaľ žalovaný v 2. rade tvrdil opak, tak jeho povinnosťou bolo uvedené tvrdenia preukázať. V tomto smere však žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu sú iba všeobecného charakteru bez bližšej špecifikácie. Skutočnosť, že vyhlásenie ručiteľa je samostatným právnym úkonom podpísaným žalovaným v 2. rade ako aj to, že v zmluve o úvere je výslovne uvedené (článok III), že pohľadávky žalobcu sú zabezpečené ručením na základe vyhlásenia ručiteľa E. P., odporuje tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že nevedel o takomto úkone, a teda ho neurobil slobodne a už vôbec nie vážne.
V tomto kontexte súd tvrdenia žalovaného v 2. rade o jeho nevedomosti o ručiteľskom záväzku považoval iba za účelové a ako také právne irelevantné. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného v 2. rade na pojednávaní, ktorý výslovne uviedol, že bol síce informovaný, že je pri tomto úvere ako ručiteľ, ale bol v tom, že je to z titulu pozície konateľa a nie ako fyzická osoba. Žalovaný v 2. rade ani po výzve na zaplatenie dlžnej sumy doručenej mu žalobcom dňa 29.03.2021 nevzniesol žiadne námietky ohľadne neplatnosti ručiteľského záväzku a tieto začal produkovať až po vydaní platobného rozkazu.
Keďže žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadne neplatnosti ručiteľského záväzku, tak súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade musel vychádzať z vyhlásenia ručiteľa zo dňa 03.05.2019, a preto žalobe proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade v plnej výške, nakoľko žalobca mal v konaní proti nemu plný úspech.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdí, že súd sa v predmetnej veci nezaoberal jeho námietkou, že ručiteľský záväzok nevznikol.
12. Ďalej v odvolaní poukázal na okolnosti a spôsob ako došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, pričom uviedol, že na základe kontaktu pracovníka žalobcu sa dostavil k žalobcovi, kde podpísal doklady predložené mu pracovníkom banky, pričom o ich obsahu nebol nikým informovaný. Až následne, keď sa žalobca začal domáhať vrátenia úveru, sa dozvedel aj o jeho ručiteľskom záväzku, o čom predtým nevedel. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalobcovi. Žalovaný v 2. rade sa cíti byť takýmto postupom banky oklamaný, a preto predmetný ručiteľský záväzok považuje za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 37 O. z.
13. Súd prvej inštancie sa uvedeným vôbec nezaoberal, na námietky žalovaného v 2. rade neprihliadol, a preto rozsudok navrhoval v celom rozsahu zrušiť.
14. K odvolaniu žalovaného (v 2. rade) sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09.06.2022, ktorým navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
15. Podľa žalobcu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku evidentné, že súd prvej inštancie sa zaoberal a aj vyčerpávajúco vysporiadal s námietkou žalovaného v 2. rade týkajúcou sa platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (bod 14. rozsudku). Žalobca odmieta tvrdenie, že by uviedol žalovaného v 2. rade pri podpisovaní zmluvy a ručiteľského prehlásenia do omylu. Poukazuje na čl. III. úverovej zmluvy, v ktorom je výslovne uvedené, že sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení úveru ručením na základe vyhlásenia
ručiteľa - žalovaného v 2. rade. Zamestnanci žalobcu konajú pri uzatváraní úverových zmlúv s odbornou starostlivosťou a klientom poskytujú dostatočný priestor na oboznámenie sa s dokumentáciou.
16. Tvrdenie žalovaného v 2. rade preto považuje žalobca za účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovaný v 2. rade vo vzťahu k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno.
17. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd zároveň v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rozsahu jeho právneho posúdenia, tak aj v časti skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, a preto nebude tieto dôvody opakovať.
19. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného v 2. rade odvolací súd uvádza, že dôvody prezentované žalovaným v 2. rade boli predmetom podrobného súdneho prieskumu a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal.
20. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že nedostatky namietané žalovaným v 2. rade vo vzťahu k súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutiu odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nezistil, čo je spôsobené zrejme tým, že odvolanie bolo žalovaným v 2. rade podané skôr, ako mu bolo doručené písomné vyhotovenie napádaného rozsudku. Žalovaný v 2. rade preto zrejme vychádzal len zo stručného ústneho odôvodnenia zákonného sudcu po tom, čo bol rozsudok vyhlásený.
21. Keďže žalovaný v 2. rade nebol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd ho v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.