Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/38/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. E. nar. XX.X.XXXX a B. E. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce deti rodičov Mgr. Z. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo N. T. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov 25 a B. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. na X. XXX zastúpeného JUDr. Michalom Maškulíkom advokátom so sídlom v Strážskom na Mierovej 33/2 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 30.11.2021 č.k. -400 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku I. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol, vo výroku II. návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol a vo výroku III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. podal otec v zákonnej lehote odvolanie podľa a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho návrhu vyhovel alebo rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval dôkazné prostriedky, ktoré boli počas konania vykonané. Hlavným dôkazom, ktorý nesprávne vyhodnotil, je znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pre potreby konania. V tomto posudku súdny znalec jednoznačne určil, že pre maloleté bude najlepší spôsob výchovy striedavá starostlivosť v režime, v akom fungujú v terajšej dobe, čiže pri týždennom striedaní medzi účastníkmi konania. V prospech takejto formy starostlivosti o maloleté sa jednoznačne prikláňa aj kolízny opatrovník, ktorý sa ku konaniu písomne vyjadroval, ako aj prezentoval svoj záverečný návrh. V oboch týchto prípadoch navrhol sa prikloniť k výsledkom znaleckého dokazovania, ktorý je dôkazom najvyššej právnej sily. Za túto formu starostlivosti, resp. za určenie striedavej starostlivosti, sa vyjadrili aj maloleté, ktoré boli dokonca v konaní dvakrát vypočuté. Upriamil by pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa pred vykonaním výsluchov maloletých, ako aj pred nariadením znaleckého dokazovania pýtal, či rodičia budú rešpektovať názor maloletých, resp. výsledky znaleckého dokazovania a či bude pre nich akceptovateľné, ak podľa nich rozhodne. Vzhľadom na výsledky týchto dôkazov podľa jeho názoru nie je zrejmé, prečo ich nakoniec nerešpektoval súd a odklonil sa od nich. Podľa jeho názoru sa pri vydaní odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybňuje relevantnosť inštitútu striedavej starostlivosti, keď v odseku 30 uvádza, že deti sú reálne v striedavej starostlivosti aj napriek skutočnosti, že sú v osobnej starostlivosti len z jedného rodičov. Podľa tohto názoru súdu prvej inštancie je tak striedavá starostlivosť totožným inštitútom s inštitútom osobnej starostlivosti jedného rodiča, ak rozsah styku druhého rodiča

je vo výške 50 % príslušného mesiaca. S takýmto právnym názorom nesúhlasí a nemá zákonný základ, keďže aj Zákon o rodine tieto inštitúty jednoznačne odčleňuje.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že z pohľadu otca bol naplnený odvolací dôvod podľa . Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Vyhodnotenie relevancie dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je základnou doménou súdu. Otec maloletých detí v konaní nenavrhoval žiaden dôkaz, ktorý by v tomto konaní súd zamietol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec svoj návrh o zmene starostlivosti k maloletým deťom odôvodňoval skutočnosťami, ktoré sa v konaní ukázali ako nepravdivé, alebo sa mu v konaní nepodarilo preukázať. Preto zmena pôvodného rozhodnutia nebola možná.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Z psychologického hľadiska sa aktuálne realizovaný model starostlivosti o deti javí ako vhodný, nakoľko žiadna úprava styku by toho času nebola bezproblémová, ani bezkonfliktná. Deti sú na aktuálnu úpravu styku adaptované, nevnímajú ju ako záťaž a prajú si v nej pokračovať. Ak sú v realizovaní problémy, tieto sú jednoznačne na strane rodičov v zmysle ich výčitiek, nedôvery a devalvovania druhého rodiča.

5. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

6. Odvolací súd konštatuje, že výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom ( ).

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/ 2015 Z. z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len ).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13.Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46 a nasledujúcich SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prevej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania, podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutom výroku podľa a zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. s , ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania. Napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal pomermi významnými pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.

16. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že otec sa podaným návrhom domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a následne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli upravené jednak rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 5.3.2013 č. k. -113, ktorým schválil dohodu rodičov tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od pondelka od 7:30 hod. do nedele do 18:30 hod. Následne konajúci súd rozsudkom z 26.3.2014 č. k. -66 opäť schválil rodičovskú dohodu vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi a to počas letných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a vianočných sviatkov. Súčasne znížil výživné otca na maloleté deti. Rodičia proti rozsudku odvolanie nepodali a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2014.

17. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa) a v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú alebo právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné

zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa môže byť daná napríklad jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča). Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

18. Právo styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je nesporné, že právo styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je jedným zo základných práv, predovšetkým maloletého dieťaťa a tohto rodiča.

19. V preskúmavanej veci po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie návrh otca zamietol a uzavrel, že k zmene pomerov nedošlo, maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak otec fakticky realizuje osobnú starostlivosť o deti každý druhý týždeň od pondelka do nedele, resp. od nedele do nedele. Skonštatoval, že maloleté deti sú v režime striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, pričom maloleté deti majú tento režim zaužívaný, sú v ňom stabilizované a naďalej chcú v uvedenom režime fungovať. Poukázal aj na závery znaleckého posudku ako i výsluch maloletých detí. V ďalšom uviedol, že síce maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, nijako to však neoslabuje rodičovské práva otca a teda jeho návrh na zmenu v osobnej starostlivosti je nedôvodný a neopodstatnený. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že jeho závery sú zmätočné a nepreskúmateľné pretože sa vôbec nevysporiadal s podstatnou zmenou pomerov súvisiacou so starostlivosťou o maloleté deti oboma rodičmi. Aj keď sa zdá, že podstata striedavej osobnej starostlivosti a úpravy styku je rovnaká, je to práve súd, ktorý musí rozlišovať tieto hmotnoprávne inštitúty. Súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, ak si dostatočne neujasnil predmet konania, pretože otec sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. V priebehu konania súd vykonal znalecké dokazovanie a výsluch maloletých detí, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené práve z dôvodu vhodnosti už realizovanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti. Súd otázky položené znalcovi formuloval vo vzťahu k prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti, pričom maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky s úpravou styku otca s deťmi v rozsahu zodpovedajúcom striedavej starostlivosti ( 50/50 ). Za týmto účelom vypočul aj maloleté deti, ktoré prejavili svoj názor ( odvolací súd poznamenáva, že názoru maloletých detí musí byť podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca ich veku a rozumovej vyspelosti ). Súd prvej inštancie v bodoch 29. až 34. odôvodnenia rozhodnutia venuje pozornosť zmene pomerov na strane matky, otca ako i maloletých detí, avšak neodôvodnil na základe akých úvah následne dospel k záveru, že k zmene pomerov na strane rodičov ako i maloletých detí nedošlo, pretože v rozpore s rozhodnutím súdu o úprave styku z 5.3.2013 č. k. -113 sa fakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti, čo nepochybne vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že rodičia akceptovali rozhodnutie súdu, ktoré nereflektovalo na skutočný stav v rodine detí už v čase

posledného rozhodovania, neznamená, že k zmene pomerov nedošlo. Práve naopak, v danom prípade už dlhší čas ( od roku 2013 ) existoval faktický stav nezodpovedajúci právnemu stavu predpokladanému skorším rozhodnutím a preto súd v tomto konaní mal konečným rozhodnutím zosúladiť právny stav s faktickým, nakoľko striedavá osobná starostlivosť a úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom sú rozdielne hmotnoprávne inštitúty. Odvolací súd záverom dodáva, že síce rodičovské práva majú obaja rodičia i keď deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky ( bod 33. odôvodnenia ), avšak z uvedeného automaticky nevyplýva, že súd nebude prihliadať na zmenu, ktorá vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti nastala už podstatne skôr.

20. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s , pričom také nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdim, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci, vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou otca, opätovne vyhodnotiť zmenu pomerov od poslednej úpravy, najmä vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine s ujasnením si predmetu konania a ich hmotnoprávnymi podmienkami, opäť vo veci rozhodnúť a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).