Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Personal fabric - agentura práce, a.s., Chopinova 483/8, Ostrava, Česká republika, IČO: 26841487 proti žalovanému I. A., K. XXXX/X, N., N. V., t.č. prihlásený k trvalému pobytu na adrese S. N., o zaplatenie 29 773 Kč s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 29 773,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne od 5.2.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 64,50 eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 13. 3. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal európskym platobným rozkazom zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 29 773 Kč s prísl. titulom nevrátenia zálohy na mzdu (10 835 Kč), za prečerpanú dovolenku (18 555 Kč) a za zdravotné poistenie (383 Kč).

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako agentúra práce s povolením na sprostredkovateľské činnosti v oblasti zamestnania, uzatvoril ako zamestnávateľ dňa 22. 10. 2007 so žalovaným ako zamestnancom, pracovnú zmluvu s dojednaním o možnosti dočasného pridelenia zamestnanca. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Ostrava, dňom nástupu do práce 23. 10. 2007, so skúšobnou dobu 3 mesiace a záväzkom žalovaného pracovať ako „zámočník, zvárač“. Z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (neospravedlnená absencia na pracovisku), bol so žalovaným okamžite zrušený pracovný pomer podľa §55 Zákonníka práce a to listom zo dňa 20. 8. 2013. Tento list bol žalovanému zasielaný na adresu bydliska, pretože inú adresu žalovaný žalobcovi neoznámil. Z mzdového listu žalovaného a z výplatných lístkov za mesiace júl, august a september 2013 bol zistený dlh žalovaného a to vyplatená záloha na mzdu vo výške 10 835 Kč, ďalej dlh za prečerpanú dovolenku 18 555 Kč a dlh za zdravotné poistenie 383 Kč. Napriek výzva žalobcu, žalovaný uvedený dlh neuhradil, preto žalobca podal žalobu na súd.

Na základe takto podanej žaloby v súlade s Nariadením EP a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, tunajší súd dňa 24. 4. 2015 pod sp. zn. XC/XX/XXXX vydal európsky platobný rozkaz. Keďže európsky platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, preto v súlade s ustanovením §174a ods. 2 O.s.p., ho súd zrušil uznesením zo dňa 28. 9. 2015 a vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, s pracovnou zmluvou, oznámením o okamžitom zrušení pracovného pomeru + doručenkou, mzdovým listom žalovaného za r. 2013, potvrdeniami o prevzatí záloh žalovaným, mzdovými páskami žalovaného, výzvou na úhradu dlhu a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 22. 10. 2007 žalobca ako agentúra práce s povolením na sprostredkovateľské činnosti v oblasti zamestnania a ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dojednaním o možnosti dočasného pridelenia zamestnanca. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Q., dňom nástupu do práce 23. 10. 2007, so skúšobnou dobu 2 mesiace a záväzkom žalovaného pracovať ako „zámočník, zvárač“.

Podľa bodu VI.5. Zmluvy, zamestnávateľ považuje za hrubé porušenie pracovnej morálky s príslušnými právnymi dôsledkami pre ukončenie pracovnoprávneho vzťahu najmä požívanie alkoholických nápojov v pracovnej dobe, neospravedlnený neskorý príchod, neospravedlnená absencia na pracovisku, akékoľvek ohrozenie bezpečnosti na pracovisko, ako aj tolerovanie porušovania predpisov BOZP ostatnými pracovníkmi, zvlášť predpisov týkajúcich sa zabraňovaniu úrazom a požiarom.

Podľa bodu VI.7. druhá veta Zmluvy, zamestnanec sa zaväzuje oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky rozhodné údaje, týkajúce sa jeho osoby, ktoré sú nevyhnutné, ako napr. zmena bydliska, zmenu čísla účtu, na ktorý má byť poukázaná mzda atď..

Podľa bodu VI.8. Zmluvy, táto pracovná zmluva, všetky právne vzťahy z nej vzniknuté, ako aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán, sa riadia hmotným právom Českej republiky, najmä zákonníkom práce a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Listom zo dňa 20. 8. 2013, ktorý bol žalovanému zasielaný na adresu trvalého bydliska, uvedenú v pracovnej zmluve, žalobca oznámil žalovanému, že okamžite s ním končí pracovný pomer podľa §55 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom tým, že od 15. 8. 2013 bez ospravedlnenia nenastúpil na pracovisko. List žalovaný na adrese trvalého bydliska neprevzal.

Z potvrdení o prevzatí záloh žalovaným na mzdu, prípadne cestovné, vyplýva, že žalovaný prevzal zálohy takto: dňa 15. 7. 2013 sumu 3000 Kč, kde z tejto sumy si žalobca strhol 1165 Kč a teda neuhradených ostalo 1835 Kč; dňa 23. 7. 2013 sumu 2000 Kč; dňa 1. 8. 2013 sumu 1500 Kč; dňa 6. 8. 2013 sumu 1000 Kč; dňa 8. 8. 2013 sumu 2000 Kč; dňa 10. 8. 2013 sumu 500 Kč; dňa 12. 8. 2013 sumu 1000 Kč; dňa 15. 8. 2013 sumu 1000 Kč.

Z mzdového listu žalovaného za r. 2013 vyplýva, že žalovaný čerpal v marci a apríli 2013 dovolenku v rozsahu 16dní, kde mu bola vyplatená náhrada mzdy vo výške 13 847 Kč a odvedené poistné vo výške 4 708 Kč.

Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac júl 2013, žalovaný mal neospravedlnenú absenciu za deň 9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013 a 29. 7. 2013. Po započítaní prevzatých záloh, jeho dlh voči žalobcovi bol vo výške 7641 Kč.

Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac august 2013, v tomto mesiaci žalovaný mal neospravedlnenú absenciu za deň 2. 8. 2013 a za obdobie od 16. 8. 2013 do 30. 8. 2013. Po započítaní prevzatých záloh, ako aj dlhu za mesiac júl 2013, dlh žalovaného bol vo výške 10 835 Kč.

Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac september 2013, za obdobie od 1. 9. 2013 do 10. 9. 2013, žalobca odviedol za žalovaného poistné na zdravotné poistenie vo výške 383 Kč, t.j. 8500 Kč minimálna mzda/30 kalendárnych dní x 10dní neospravedlnenej absencie x 13,5% zdravotné poistenie.

Výzvou zo dňa 3. 2. 2014 žalobca prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie, vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 29 773 Kč najneskôr do 4. 2. 2014. Žalovaný tento list na adrese trvalého bydliska neprevzal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku Nariadenia č. 1215/2012, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v spojení s čl. 3 ods. 1 citovaného Nariadenia.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.

V danej veci si žalobca uplatňuje svoj nárok, vyplývajúci z individuálneho pracovnoprávneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi konania. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (zamestnanec) mal v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj v súčasnosti má, trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vzhľadom na čl. VI.8. pracovnej zmluvy, je rozhodným právom, ktoré je potrebné v danej veci aplikovať, právo Českej republiky.

Podľa ustanovenia §307a Zák. č. 262/2006 Sb. Českej republiky (Zákonníka práce ČR), za závislú prácu podľa §2 sa považujú také prípady, keď zamestnávateľ na základe povolenia podľa osobitného právneho predpisu (ďalej len „agentúra práce“) dočasne prideľuje svojho zamestnanca k výkonu práce k inému zamestnávateľovi na základe dojednaní v pracovnej zmluve alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorými sa agentúra práce zaviaže zaistiť svojmu zamestnancovi dočasný výkon práce podľa pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti u užívateľa a zamestnanec sa zaviaže túto prácu konať podľa pokynov užívateľa a na základe dohody o dočasnom pridelení zamestnanca agentúry práce, uzatvorenej medzi agentúrou práce a užívateľom.

Podľa ustanovenia §55 ods. 1 písm. b) Zák. č. 262/2006 Sb. Českej republiky (Zákonníka práce ČR), zamestnávateľ môže výnimočne pracovný pomer okamžite zrušiť len vtedy, ak zamestnanec poruší povinnosť, vyplývajúcu z právnych predpisov, vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci zvlášť hrubým spôsobom.

Podľa ustanovenia §336 ods. 4 Zákonníka práce ČR, povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť je splnená, ak zamestnanec písomnosť prevezme. Ak si zamestnanec uloženú písomnosť (ods. 3) nevyzdvihne do 10 pracovných dní, považuje sa za doručenú posledným dňom tejto lehoty; táto nedoručená písomnosť sa odosielajúcemu zamestnávateľovi vráti. Ak zamestnanec doručenie písomnosti prostredníctvom prevádzkovateľa poštovných služieb znemožní tým, že poštovú zásielku obsahujúci písomnosť odmietne prevziať alebo neposkytne súčinnosť potrebnú k doručeniu písomnosti, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, kedy k znemožneniu doručenia písomnosti došlo. Zamestnanec musí byť doručovateľom poučený o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti; o poučení musí byť písomný záznam.

Podľa ustanovenia §331 Zákonníka práce ČR, vrátenie neprávom vyplatených čiastok môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, len ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o čiastky nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to do 3rokov odo dňa ich výplaty.

V danej veci súd mal za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom na základe zmluvy zo dňa 22. 10. 2007 vznikol pracovnoprávny vzťah, v zmysle ktorého žalobca sa zaviazal zaistiť žalovanému dočasný výkon práce u iných zamestnávateľov a žalovaný sa zaviazal pre nich a podľa ich pokynov vykonávať prácu zámočníka - zvárača. Taktiež súd mal za dostatočne preukázané, že žalovaný hrubo porušil pracovnú disciplínu neospravedlnenými absenciami na pracovisku a to v dňoch 9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013, 29. 7. 2013, 2. 8. 2013 a v dňoch od 16. 8. 2013. Preto žalobca listom zo dňa 20. 8. 2013, ktorý bol žalovanému zaslaný na adresu uvedenú v pracovnej zmluve ako trvalé bydlisko žalovaného, okamžite s ním zrušil pracovný pomer v súlade s ustanovením 55 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ČR. Aj keď žalovaný uvedenú zásielku neprevzal v odbernej lehote, v súlade s ustanovením §336 ods. 4 Zákonníka práce ČR v spojení s bodom VI.7. druhá veta Zmluvy, súd túto zásielku považoval za doručenú a súd má za to, že pracovnoprávny vzťah bol medzi účastníkmi konania ukončený ku dňu 10. 9. 2013.

Ďalej mal súd za preukázané, že žalovanému v období od 15. 7. 2013 do 15. 8. 2013 boli vyplatené vopred zálohy na mzdu a to v celkovej výške 12 000 Kč (dňa 15. 7. 2013 suma 3000 Kč, dňa 23. 7. 2013 suma 2000 Kč, dňa 1. 8. 2013 suma 1500 Kč, dňa 6. 8. 2013 suma 1000 Kč, dňa 8. 8. 2013 suma 2000 Kč, dňa 10. 8. 2013 suma 500 Kč, dňa 12. 8. 2013 suma 1000 Kč a dňa 15. 8. 2013 suma 1000 Kč. Prevzatie týchto záloh na mzdu žalovaný potvrdil svojím podpisom. Po okamžitom zrušení pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny však žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi uvedenú sumu. Keďže žalobca si zrážkou zo mzdy vo svoj prospech uhradil sumu 1165 Kč., na zaplatenie zvyšku vo výške 10 835 Kč súd zaviazal žalovaného. Uvedená výška dlhu vyplýva aj z výplatnej pásky za mesiac august 2013.

Podľa ustanovenia §223 ods. 2 Zákonníka práce ČR, ak zamestnávateľ kráti zamestnancovi dovolenku za neospravedlnene zmeškanú smenu (pracovný deň), môže mu dovolenku krátiť o 1 až 3dni; neospravedlnené zmeškanie kratších častí jednotlivých smien, sa môžu sčítať.

Ako súd vyššie konštatoval, súd mal preukázanú neospravedlnenú absenciu v práci na strane žalovaného v dňoch 9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013, 29. 7. 2013, 2. 8. 2013 a v dňoch od 16. 8. 2013. Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaný v mesiacoch marec a apríl 2013 čerpal dovolenku v počte 16dní, za ktoré žalovanému bola vyplatená náhrada mzdy v sume 13 847 Kč a odvedené poistné 4708 Kč. Keďže za neospravedlnenú absenciu v práci žalobca skrátil žalovanému dovolenku o 3dní za každú zmeškanú smenu, teda o všetkých 16dní dovolenky, preto žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi celú vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku vo výške 13 847 Kč, ako aj poistné vo výške 4708 Kč, ktoré žalobca uhradil za čas za žalovaného. Preto súd žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel.

Súd žalobe žalobcu vyhovel aj v časti o zaplatenie 383 Kč. Súd mal za preukázané, že v súlade s ustanovením §9 ods. 4 Zák. č. 48/1997 Sb. Českej republiky o verejnom zdravotnom poistení, žalobca za obdobie neospravedlnenej absencie v období od 1. 9. 2013 do 10. 9. 2013, odviedol za žalovaného poistné na zdravotné poistenie vo výške 383 Kč, t.j. 8500 Kč minimálna mzda/30 kalendárnych dní x 10dní neospravedlnenej absencie x 13,5% zdravotné poistenie. Preto žalobca má nárok na náhradu uvedenej sumy vo výške 383 Kč a súd žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel.

Podľa ustanovenia §517 ods.1 Občianskeho zákonníka Českej republiky (Zákon číslo 40/1964 Zb.), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v spojení s prechodným ustanovením v článku II Nariadenia vlády Českej republiky číslo 163/2005 Sb., výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Žalovaný svoj dlh vo výške 29 773 Kč neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Z tohto dôvodu súd okrem istiny zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktorých výška je v súlade s citovaným ustanovením.

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 64,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).