Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/357/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: F. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 269,39 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- € od 11. 10. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku s a z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2015 domáhal voči odporkyni úhrady istiny vo výške 269,39 € s príslušenstvom. Navrhovateľ podanie návrhu odôvodil tým, že medzi ním a odporkyňou ako spotrebiteľom došlo dňa 9.9.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej Zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 €, o čom prikladá výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová Zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 204,39 €, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,00 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 4,39 €. Výšku odplaty si odporca určil sám na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 10.10.2014. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 €, celkový nárok navrhovateľa tak predstavuje sumu vo výške 269,39 € s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal jednak úhrady istiny a jednak i trov konania.

Súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na § 156 ods. 3 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 13.1.2016 a zvesené dňa 18.1.2016, pričom bolo zverejnené i na webovom sídle súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu 28.12.2015 a predloženými listinnými dôkazmi v podobe: Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I (čl. 3), Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 1.8.2014 (čl. 4-6), Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9.9.2014 (čl. 7), výpisu z účtu navrhovateľa (čl. 8), upomienky a urgencie nezaplatenej pohľadávky (čl. 9-10) a upozornenia na hrozbu exekúcie a poslednej výzvy (čl. 11-12), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo prostredníctvom diaľkovej komunikácie dňa 9.9.2014 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (čl. 6) a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (čl. 7). Tým, že odporkyňa ako spotrebiteľ prijala návrh uvedených zmlúv, navrhovateľ jej ako veriteľovi na ich podklade poskytol krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke navrhovateľa na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa jej poskytnutý úver zaviazala navrhovateľovi vrátiť ku dňu splatnosti, t. j. ku dňu 10.10.2014. Z Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, konkrétne z čl. IV. bod. 3, mal súd zistené, že navrhovateľ poskytol predmetný úver ako bezúročný, pričom v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyjadril priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) pri uzavretí tejto zmluvy vo výške 391 %. Navrhovateľ si vo vzťahu k odporkyni v zmysle čl. IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním úveru v prípade omeškania s jeho splátkami vo výške 65,00 € za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru a zároveň i individuálnu odplatu za poskytnutie úveru vo výške 4,39 €. Keďže odporkyňa navrhovateľovi neuhradila dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ sa obrátil na tunajší súd. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu vzniku záväzkového vzťahu),

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že navrhovateľ si nárok v tomto konaní uplatnil dôvodne čo do sumy vo výške 200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- € od 11. 10. 2014 do zaplatenia.

Keďže mal súd na daný prípad zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za neaplikovateľný, a to s poukazom na jeho vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l), v zmysle ktorého úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, pričom v danom prípade bola splatnosť pôžičky stanovená nad dobu 1 mesiaca, (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 9.9.2014 bola splatná dňa 10.10.2014), súd na vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke.

Z ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pôžička je buď peňažná alebo nepeňažná. Odplatu v podobe úrokov možno dohodnúť len pri peňažnej pôžičke. Z listinných dôkazov, konkrétne z čl. IV. bodu 3 spornej zmluvy (čl. 5), predloženej súdu navrhovateľom, mal súd preukázané, že úver (správne pôžička) bol odporcovi poskytnutý ako bezúročný. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 4,39 € bola preto v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pričom bola absolútne neplatná. Vychádzajúc z ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to na spomínaný poplatok, preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke i naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi ním poskytnutú pôžičku. Keďže mal súd prostredníctvom výpisu z účtu navrhovateľa (čl. 8) relevantne preukázané splnenie navrhovateľovho zmluvného záväzku, keď poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 200,00 €, pričom odporkyňa si svoju povinnosť spočívajúcu vo vrátení jemu poskytnutej pôžičky nesplnila, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,00 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže si odporca nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, súd zároveň odporkyni s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. uložil i povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- € od 11.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ si v danom konaní uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 € v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy (čl. 5) si navrhovateľ náklady vo výške 65 € uplatnil za spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania upomienky. Keďže navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporkyňu skutočne na úhradu dlžnej sumy urgoval alebo upomínal (napr. prostredníctvom pripojenej fotokópie doručenky opatrenej odtlačkom pečiatky poštového úradu), neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho súd nárok navrhovateľa na úhradu sumy vo výške 65 € zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa zásady úspechu. Navrhovateľov úspech v tomto konaní predstavoval v percentuálnom vyjadrení 74,24 % a úspech odporkyne 25,76 %. Čistý úspech navrhovateľa v tomto konaní tak predstavoval 48,48 %. Súd so zreteľom na uplatnený nárok navrhovateľa, zistený skutkový stav a pomerný úspech oboch účastníkov konania vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).