Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu J. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. námestie XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. mája 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03. marca 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-PO na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. mája 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03. marca 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-PO a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.05.2020 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 03.03.2020 číslo. XXXXX-X/ XXXX-PO vo veci nevzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia tak, že podľa zákona odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala , zákona.

2. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 03.03.2020, ktorým rozhodol, že žalobcovi ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe, nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie dňa 08.10.2020.

3. Proti rozhodnutie podal včas odvolanie žalobca s tým, že žalovaná v rozhodnutí odvolacie námietky konkretizovala.

4. Ďalej žalovaná citovala § 14 ods. 2, § 15 ods. 5, § 23 zákona a uviedla, že dňa 08.10.2019 žalobca ( ďalej účastník konania ) podal Registračný list fyzickej osoby- prihlášku dobrovoľne poistenej fyzickej osoby, na ktorej uviedol ako dátum vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia deň 08.10.2019.

5. Pri prihlásení sa na dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie účastník konania vzal na vedomie podmienky vzniku a zániku dobrovoľného poistenia uvedené vo Vyhlásení dobrovoľne poistenej osoby, ktoré účastník konania podpísal dňa 08.10.2019.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámením č. XXX-XXXXXXXXXX-LBXX/XX, zo dňa 10.10.2019, účastníkovi konania oznámila výšku mesačného poistného na dobrovoľné poistenie, a to vo výške 158,11 eur a variabilný symbol účastníka konania ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe.

7. Z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že účastník konania poistné na dobrovoľné poistenie za mesiac október 2019 a november 2019 nezaplatil vôbec a neurobil tak ani do 31. decembra 2019. Na základe uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámila účastníkovi konania oznámením č. XXX -XXXXXXXXXXX - X zo dňa 13. januára 2020, že mu dňa 8. októbra 2019 dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné nemocenské poistenie nevzniklo.

8. Účastník konania podal voči oznámeniu č. XXX - XXXXXXXXXXX - X zo dňa 13.01.2020, námietku podaním zo dňa 30.01.2020, označeným ako „Rozporovanie listu zo dňa 13.01.2020“. V súvislosti so šetrením obsahu podania sa Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, obrátila na odbor nemocenského poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne so žiadosťou o informáciu k poskytovaniu nemocenského. Z vyjadrenia odboru nemocenského poistenia vyplýva, že bolo účastníkovi konania poskytované nemocenské z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 08.10.2019 do 31.12.2019, t.j. v tomto období nebolo účastníkovi konania poskytované nemocenské ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe.

9. V zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený.

10. Registračný list fyzickej osoby - prihláška/odhláška, má len deklaratórne účinky a nezakladá vznik/ zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia v rozpore so zákonom.

11. Z dôvodu, že účastník konania podal Registračný list fyzickej osoby, s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia dňa 08.10. 2019, a z dôvodu, že účastník konania od dátumu prihlásenia dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nezaplatil poistné vôbec, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie účastníkovi konania v súlade so zákonom nevzniklo.

12. Vzhľadom na spornosť účastníkom konania podaného Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky bola pobočka Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona, rozhodnúť v prvom stupni o nevzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia účastníka konania.

13. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

14. Vo veciach existencie sociálneho poistenia je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa, ktorá bola zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Do jej právomoci patrí aj rozhodovanie o vzniku/zániku sociálneho poistenia a otázok s tým súvisiacich, t. j. aj o nevzniku poistenia.

15. Pokiaľ výsledkom konania vo veci vzniku poistenia je zistenie, že posudzovanej fyzickej osobe nevzniklo poistenie, tak potom vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvedie, že poistenie nevzniklo. Aj takéto rozhodnutie je rozhodnutím vo veci vzniku poistenia, len s negatívnym výrokom.

16. Platenie poistného nie je podmienkou na vznik dobrovoľného poistenia, ale má vplyv na trvanie a zánik dobrovoľného poistenia. Právnym následkom neplatenia poistného vôbec od vzniku dobrovoľného poistenia je však nevznik dobrovoľného poistenia.

17. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

18. Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci odvolacieho konania zistila, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade so o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente).

19. Účastník konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by zakladal pochybnosti o správnosti doručovania napadnutého rozhodnutia účastníkovi konania do jeho aktivovanej elektronickej schránky.

20. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. februára 2011).

21. Predmetom odvolacieho konania nie je rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní sociálnej dávky, ani vyplatenie dávok, ktoré účastník konania v odvolaní požaduje, ale nevznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia účastníka konania, ako dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby. Sociálna poisťovňa postupuje voči všetkým odvádzateľom poistného rovnako a nestranne.

II.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že …. „Napádam rozhodnutie č.j. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 a doručenej 13.06.2020 Vydaného Sociálnou poisťovňou Bratislava .Žalobne body s tým súvisiace uvediem v nasledujúcich bodoch:

23. Dané rozhodnutia sú právne nulitné, nevykonateľné a zmätočné.

24. Právna nulita a nevykonateľnosť tkvie v absencia elektronického podpisu oprávnenej osoby a elektronickej pečate orgánu verejnej moci v doručenom rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 dané rozhodnutie číslo : XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 je z pohľadu vydané bez podpisu oprávnenej osoby len s pečaťou a z toho dôvodu právne nulitne . Žalovaný sa nevysporiadal ani s právnou nulitou prvostupňového rozhodnutia uvedeného v odvolaní.

25. Kvalifikovaná elektronická pečať je určená na autorizovanie vlastných elektronických úradných dokumentov (rozhodnutí). Spôsoby, akými sa vykonáva autorizácia elektronických dokumentov orgánmi verejnej moci, sú ustanovené v o e-Governmente, pričom právne účinky elektronických pečatí definuje nadradená legislatíva v článku 35 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, kde sa pečati neuznáva fikcia zodpovednosti fyzickej osoby, ktorej vlastnoručného podpis osobitný predpis požaduje, ekvivalent je len kvalifikovaný elektronický podpis podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 ktorý je priložený k pečati.

26. V tejto súvislosti poukazujem na porušenie nasledujúcich ustanovení a to , , , a

27. Zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutia tkvie: Nad rámec nutnosti z dôvodu právnej istoty a princípu štátnej legality z dôvodu nestálosti práva v Slovenskej republike t.j. porušovania princípov právneho štátu zo strany Orgánov verejnej moci poukazujem na zmätočnosť a nezakonnosť rozhodnutia.

28. nepozná a nedefinuje pojem nevznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia hrubým spôsobom porušený princíp štátnej legality.

29. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov rozhoduje o nevzniku nemocenského a dôchodkového poistenia v nelegálnom rozhodnutí a tým pošliapáva princíp legality štátnej moci.

30. zákona hovorí o Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

31. Z toho plynie ak u sociálnej poisťovne pobočka Prešov vzniklo dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti dňa 08.10.2019 dané poistenie môže len 03.03.2020 (t.j. po cca približne 5 mesiacoch ) zaniknúť a nie nevzniknúť.

32. Dôkazom vzniku: Oznámenie sociálnej poisťovne pobočka Prešov oznamuje, že Váš variabilný symbol pridelený sociálnou poisťovňou je číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.102019.

33. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov v právne nulitnom rozhodnutí, rozhodla že mojej osobe dobrovoľné poistenie nevzniklo dňa 08.10.2019 a to z dôvodu nezaplatenia poistného za kalendárny mesiac október 2019 a november 2019 a neuhradil som dané poistenie ani do 31 decembra.

34. Sociálna poisťovňa nielenže rozhodla právne nulitným rozhodnutím, ale aj nezákonným spôsobom so všetkými znakmi zmätočnosti, stupidity a pohŕdania právami poistenca s cieľom z poistenca mojej osoby dostať do stavu permanentného platiteľa bez nároku na nemocenskú dávku pri dočasnej práceneschopnosti.

35. Znaky daného konania sú nasledovné: §23 zákona 461/2003 Z.z Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky.

36. Nesplnenie mojou osobou údajnej povinnosti zaplatenie poistného nie je podmienkou na vznik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

37. (1)Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a

38. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

39. Sociálna poisťovňa ma vedomosť že od 08.10.2019 mám zmenený poistný vzťah a to z osoby samostatne zárobkovo činnej na osobu dobrovoľne poistenú.

40. Dňa 08.10.2019 bolo doručená práceneschopnosť č. B mojej osoby ako osoby dobrovoľne poistenej čo je dňom začatia konania.

41. Z toho titulu práceneschopnosť nemala pokračujúci charakter ako sa sociálna poisťovňa snaží navodiť. Z postupu sociálnej poisťovne je zrejme, že cieľom bolo spôsobiť mojej osobe škodu a to

údajným pokračovaním dočasnej práceneschopnosti tak že na jednej strane fabuluje výplatu dávok z poistenia SZČO a na druhej strane očakáva platby za poistenie dobrovoľne poistenej osoby.

42. Spôsobenie SKODY mojej osobe malo nasledujúci charakter dočasnú práceneschopnosť SZČO, ktorá bola ukončená 08.10.2019 a platby súvisiace s práceneschopnosťou do 08.10.2020 pomenovali od 08.10.2020 ako pokračovanie dočasnej práceneschopnosti a tým legalizovať nevydanie rozhodnutia aby bolo zabránené mojej osobe mať vedomosť o postupe a vyjadriť sa k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne.

43. Cieľom takéhoto postupu bolo vydať nasledujúce rozhodnutie číslo: XXXXX-X/XXXX-PO zo dňa 03.03.2020, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla že mojej osobe dobrovoľné poistenie nevzniklo a to z dôvodu nezaplatenia poistného za kalendárny mesiac október 2019 a november 2019 a neuhradil som dané poistenie ani do 31 decembra.

44. Sociálna poisťovňa preukázala vo svojom rozhodnutí vedome spôsobenie moje osobe škodu a to aj keď mala vedomosť od 08.10.2019 o mojom zdravotnom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti vedeným pod číslom XXXXXXXXXX vedenom na pobočke Prešov ako osoby dobrovoľne poistenej.

45. V nadväznosti na dočasnú práceneschopnosť č. B ktorá bola naviazaná na poistenie mojej osoby ako osoby dobrovoľne poistenej došlo medzi sociálnou poisťovňou a mojou osobou k inému právnemu vzťahu.

46. Sociálna poisťovňa fiktívne spojila dočasnú práceneschopnosť osoby SZČO s dočasnou práceneschopnosťou osoby DNPO dané prepojenie už len z právneho hľadiska nie j e možné a zákon dané prepojenie ani nepripúšťa.

47. Zjavným cieľom Sociálnej poisťovne bolo obísť čo sama aj uviedla v prvostupňovom rozhodnutí citujem : Na doplnenie j e potrebné ešte uviesť, že pri pokračujúcej pracovnej neschopnosti sa rozhodnutie nevydáva, nejedná sa o nové konanie, nakoľko o nemocenskom bolo rozhodnuté na začiatku vzniku dočasnej práceneschopnosti

48. V tejto súvislosti treba poukázať, že o dočasnej práceneschopnosti č: B bolo rozhodnuté voči mojej osobe ako osobe SZČO.

49. § 212 Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností 1)Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 2)Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky.

50. Sociálna poisťovňa informuje, že rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti alebo úrazovej dávky oznamuje fyzickej osobe - účastníkovi konania písomným rozhodnutím do 60 dní od začatia konania. Za začiatok konania sa považuje deň uplatnenia nároku na dávku, a tým je deň, kedy bola žiadosť o dávku doručená miestne príslušnej pobočke. Rozhodovanie, priznávanie aj výplata nemocenských dávok, dávky v nezamestnanosti aj úrazových dávok (s výnimkou úrazovej renty) je výučne v kompetencii pobočiek Sociálnej poisťovne.

51. Do vlastných rúk zasiela pobočka Sociálnej poisťovne záporné rozhodnutia (ak dávku neprizná, odníme alebo j u zníži), rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo vtedy, keď je konanie o dávke zastavené alebo prerušené.

52. Sociálna poisťovňa aj keď mala vedomosť o dočasnej práceneschopnosti S XXXXXX mojej osoby neprijala v súlade s § v 60 dňovej lehote nepriznanie dávky vo väzbe na dočasnú práceneschopnosť č XXXXXX čoho dôkazom je absencia oznámenia rozhodnutia v súlade s § 212 ods. 3 písmeno a).

53. § 213 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia (2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie j e uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

54. Neprijatím rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne v 60 dňovej lehote o nepriznanie dávky vo väzbe na dočasnú práceneschopnosť č XXXXXX čoho dôkazom j e absencia oznámenia rozhodnutia v súlade s §212 ods. 3 písmeno a) vznikla právoplatnosť a vykonateľnosťou rozhodnutia o povinnosti vyplatiť dávky k dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX.

55. § 214

1)Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

56. Dané rozhodnutie je nielen právne nulitné ale aj v rozpore s lehotou šesťdesiat dní.

57. Poukazujúc na ústnom pojednávaní na stupídnosti vyrieknuté sociálnou poisťovňou v rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 nie je možné konštatovať zo strany poisťovne dodržiavania elementárneho princípu právneho štátu a už vôbec nemôžme hovoriť o dodržiavaní princípu legality štátnej moci.

58. Princíp legality štátnej moci znamená, že pre štátne orgány platí zásada „čo nie je dovolené, je zakázané“. Touto zásadou sa pre fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako základná hodnota právneho štátu, spočívajúca v ich možnosti predvídať nielen následky svojich právne relevantných úkonov a možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a jeho zmysel (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

59. V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 27.04.2018 z ktorého citujem : 41.V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základne pravidlo konania uvedené v § 3.

60. Správneho poriadku pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým (najmä čl.2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami ) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné , vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupu a činnosti verejnej správy súhrne označovaných ako princípy “dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration) majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcii a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy ) a Európskej únie.

61. V nadväznosti na princíp „dobrej správy“ poukazujem na spojitosť s princípom legality štátnej moci.

62. Princíp legality štátnej moci znamená, že pre štátne orgány platí zásada „čo nie je dovolené, je zakázané“. Touto zásadou sa pre fyzické a právnické osoby zabezpečuje právna istota ako základná hodnota právneho štátu, spočívajúca v ich možnosti predvídať nielen následky svojich právne relevantných úkonov a možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a jeho zmysel (por. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) ...“.

63. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

III.

64. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a kedže zistila, že rozhodnutie bolo vydané v súlade

s platnými právnymi predpismi, odvolanie zamietla a predmetné rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 28. mája 2020. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 13. júna 2020.

65. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 28.05.2020, podal žalobca v zmysle ustanovení a nasl. správnu žalobu na krajský súd. K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, uvádzame:

66. V zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba za splnenia podmienok ustanovených v citovaného zákona. Dobrovoľné dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v v znení neskorších predpisov. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby môže vzniknúť výlučne podaním Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky (ďalej len „prihláška“). Podľa v znení neskorších predpisov dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr však odo dňa podania prihlášky.

67. K zániku dobrovoľného poistenia dochádza v súlade s v znení neskorších predpisov dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, t. j. Registračného listu fyzickej osoby, resp. vznikom právnej skutočnosti, s ktorou v znení neskorších predpisov spája zánik dobrovoľného poistenia. Právnou skutočnosťou, ktorá má za následok zánik dobrovoľného poistenia, je okrem iného aj nezaplatenie poistného na dobrovoľné poistenie dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, čo sa považuje za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Uvedené neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné podľa v znení neskorších predpisov. Z povinnosti platiť poistné je dobrovoľne poistená osoba vyňatá podľa a v znení neskorších predpisov v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské, taktiež od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ustanovenej zákonom alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, ako aj v období, počas ktorého sa dobrovoľne poistenej osobe poskytuje nemocenské.

68. So vznikom dobrovoľného poistenia fyzickej osoby, t. j. podaním prihlášky na dobrovoľné poistenie, vznikne tejto osobe povinnosť platiť a odvádzať poistné v ustanovenej lehote a v správnej sume podľa príslušných ustanovení v znení neskorších predpisov, z vymeriavacieho základu, ktorý si dobrovoľne poistená osoba sama určila ( v znení účinnom od 01.01.2013). Takto určený vymeriavací základ na platenie poistného však nemôže byť nižší ako ustanovuje v znení účinnom od 01.01.2013. Zároveň nemôže vymeriavací základ presiahnuť sumu určenú v citovaného zákona. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je povinná platiť poistné až do dňa zániku dobrovoľného poistenia. V prípade, ak dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné v trvaní dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, dobrovoľné poistenie fyzickej osoby zaniká, tak ako je uvedené vyššie, priamo zo v znení neskorších predpisov.

69. Žalobca podal dňa 08.10.2019 prihlášku na dobrovoľné poistenie s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia 08.10.2019. Súčasne podpísal „Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby“, v ktorom bol okrem iného oboznámený s podmienkami vzniku a zániku dobrovoľného poistenia, ktoré svojim podpisom vzal na vedomie. Dňa 10.10.2019 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámila žalobcovi variabilný symbol pridelený Sociálnou poisťovňou, spôsob používania špecifických symbolov, ako aj výšku mesačného poistného, vypočítaného z vymeriavacieho základu, ktorý si žalobca určil v prihláške na dobrovoľné poistenie.

70. Pri kontrole odvodu poistného bolo zistené, že žalobca do 31.12.2019 nezaplatil poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie a poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace - október 2019 a november 2019, v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, a preto pobočka Sociálnej poisťovne listom zo

dňa 13.01.2020 oznámila žalobcovi, že dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie žalobcovi dňom 08.10.2019 nevzniklo. V danom prípade žalobcovi ani nemohlo vzniknúť dňom 08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie, keďže poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie vôbec neplatil, pričom z povinnosti platiť poistné nebol vyňatý. Vzhľadom na to, že žalobca voči oznámeniu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, namietal s tým, že disponuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 8. októbra 2019, pobočka Sociálnej poisťovne tvrdenie žalobcu prešetrila z dôvodu, či bol naplnený v znení neskorších predpisov a žalobca bol vyňatý z povinnosti platiť poistné. Na základe šetrenia bolo zistené, že žalobcovi nebolo poskytované nemocenské ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe od 08.10.2019 do 31.12.2019, čo bolo rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie skutkového stavu veci a následného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, o tom, že žalobcovi dňom 08.10.2019 nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie.

71. Vzhľadom na námietky žalobcu v správnej žalobe považujeme za potrebné uviesť, že predmetom tohto súdneho konania nie je posúdenie nároku na nemocenské, pretože napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nerozhodovala o priznaní nároku na výplatu nemocenského ale rozhodla o tom, že žalobcovi nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie od 08.10.2019 z dôvodu, že poistné za dva po sebe nasledujúce mesiace, t. j. za október 2019 a november 2019, nezaplatil. Pobočka Sociálnej poisťovne v rozhodnutí zároveň podrobne zdôvodnila všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalobcovi dobrovoľné poistenie nevzniklo.

72. Napriek tvrdeniam žalobcu Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že pri rozhodovaní o tom, že žalobcovi nevzniklo od 08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie postupovala v súlade so v znení neskorších predpisov. Žalobca nebol zo strany Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom poškodený, keďže v období od 08.10.2019 do 31.12.2019 bolo žalobcovi poskytované nemocenské z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti S XXXXXX, na ktoré sa žalobca odvoláva, s dátumom vystavenia 08.10.2019, bolo ošetrujúcou lekárkou posúdené ako „pokračovanie PN č. S XXXXXX“, na základe ktorej bol žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, uznaný za dočasne práceneschopného od 25.09.2019 do 08.10.2019. Aj z vyjadrenia posudkovej lekárky je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu od 08.10.2019 opodstatňoval pokračovanie predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti. Posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby oprávňujúceho vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti nie je v kompetencii Sociálnej poisťovne, ale v kompetencii ošetrujúceho lekára. Ak ošetrujúce lekár, vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu fyzickej osoby, uzná túto osobu za dočasne práceneschopnú odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti je povinný vyznačiť údaj „pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti“ na novom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a Sociálna poisťovňa je povinná tento údaj rešpektovať tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Preto žalobcovi, ktorému vznikol nárok na nemocenské od 25.09.2019, t. j. v čase, kedy nemal status dobrovoľne poistenej fyzickej osoby, bolo nemocenské naďalej vyplácané, t.j. aj od 08.10.2019, z poistného vzťahu samostatne zárobkovo činnej osoby napriek tomu, že dňa 30.09.2019 žalobcovi zaniklo podľa v znení neskorších predpisov povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovi sa poskytovalo nemocenské z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci podporného obdobia. Opätovne však poukazujeme na to, že predmetom tohto súdneho konania nie je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní nemocenského od 08.10.2019, preto námietky žalobcu týkajúce sa výplaty nemocenského považujeme za právne irelevantné. Pri rozhodovaní o tom, že žalobcovi nevzniklo od 08.10.2019 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie bolo právne relevantnou skutočnosťou, že žalobcovi sa v období od 08.10. 2019 neposkytovalo nemocenské ako dobrovoľne poistenej osobe a napriek tomu za mesiace október 2019 a november 2019, do 31.12. 2019, poistné na dobrovoľné poistenie nezaplatil.

73. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu sú nulitné z dôvodu „absencie elektronického podpisu oprávnenej osoby a elektronickej pečate orgánu verejnej moci“, uvádzame, že vady, ktoré spôsobujú nulitu správneho rozhodnutia spočívajú napríklad v nedostatku právneho podkladu (neexistencia právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodovalo), v nedostatku právomoci (správny orgán rozhodol na

základe zákona, avšak z tohto zákona nevyplýva, že má právomoc vo veci konať), v príslušnosti správneho orgánu (rozhodnutie vydal vecne nepríslušný orgán), v absolútnom omyle v osobe adresáta (takáto osoba buď neexistuje, alebo správny orgán rozhodol o práve alebo povinnosti inej osoby, než rozhodnúť mal), realizácia rozhodnutia je právne nemožná (zakladá protiprávne konanie) alebo je fakticky nemožná (ukladá sa nereálne plnenie). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj s ním súvisiace napadnuté rozhodnutie orgánu druhého stupňa, zaslané priamo do e- schránky žalobcu, nemožno považovať za nulitné a nemožno k nemu pristupovať tak, ako keby vôbec neexistovalo.

74. Pri výkone sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia Sociálna poisťovňa v súlade so o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) pristúpila k elektronizácii jednotlivých procesov. Ak má právnická osoba alebo fyzická osoba aktivovanú e-schránku, tak ako to je v prípade žalobcu, Sociálna poisťovňa je povinná doručovať všetky dokumenty do aktivovanej e-schránky. Dokumenty vyhotovené manuálne v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, po ich odsúhlasení a podpísaní zodpovednou osobou, sa musia naskenovať do formátu PDF, zaevidovať v automatizovanom systéme správy registratúry, tzv. „ASSR“ a následne odoslať do e-schránok adresátov prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ktorý je určený na centrálne vykonávanie elektronickej úradnej komunikácie. Takto postupovala pobočka Sociálnej poisťovne pri doručovaní rozhodnutia číslo: XXXXX-X/XXXX-PO, zo dňa 3. marca 2020, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie, pri doručovaní napadnutého rozhodnutia číslo: XXXXX- X/XXXX-BA, zo dňa 28. mája 2020-BA.

75. K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolacieho orgánu neobsahujú elektronický podpis a elektronickú pečať uvádzame, že všetky dokumenty, ktoré sa odosielajú zo Sociálnej poisťovne elektronicky do e-schránok sú autorizované oprávnenou osobou, t. j. sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, v súlade so zákonom o e-Governmente.

76. Podľa bod prvý do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Keďže vznik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 8. októbra 2019 sa stal sporným, pobočka Sociálnej poisťovne bola povinná vznik tohto poistenia posúdiť a následne o ňom rozhodnúť v nedávkovom konaní. Vzhľadom na to, že v rámci konania vo veci vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia sa preukázalo, že žalobcovi dňom 8. októbra 2019 toto poistenie nevzniklo (žalobca od podania prihlášky na dobrovoľné poistenie poistné neplatil), pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie, ktorým rozhodla, že žalobcovi dňa 8. októbra 2019 nevzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa nešla nad rámec v znení neskorších predpisov ale rozhodla v jeho súlade, po preukázaní rozhodujúcich skutočností zakladajúcich dôvod na rozhodnutie.

IV.

77. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaný vyjadrenie doručil v rozpore so vydané bez podpisu oprávnenej osoby len s pečaťou a z toho dôvodu právne nulitne.

78. Žalovaný neodpovedal prečo absencia elektronického podpisu oprávnenej osoby orgánu verejnej moci v doručenom rozhodnutí číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.05.2020 je v rozpore s článkom 35 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, kde sa pečati neuznáva fikcia zodpovednosti fyzickej osoby, ktorej vlastnoručného podpis osobitný predpis požaduje, ekvivalent len kvalifikovaný elektronický podpis podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktorý je priložený k pečati žalovaný neodpovedal o čo sa opiera ak poistenie z právneho hľadiska označí ako nevzniknuté.

79. nepozná a nedefinuje pojem nevznik nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia hrubým spôsobom porušený princíp štátnej legality.

V.

80. Podľa ( ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

83. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

84. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu.

85. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

86. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

87. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

88. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

89. Podľa o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

90. Podľa § 23 zákona vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj a) odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3, b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho

mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

91. Správny sú preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo riadiac sa ustanoveniami a nasl. , vypočul zástupkyňu žalovanej s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti písomne ospravedlnil, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

92. Žalobca v bode II. žaloby namietal zmätočnosť a nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

93. Podľa Článku II. ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

94. Je nepochybné, že rozhodnutia správnych orgánov musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nesprávne právne posúdenie znamená aj stav, keď správny orgán nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu.

95. V konkrétnom prípade je nesporné, že žalobca podal dňa 08.10.2019 prihlášku na dobrovoľné poistenie s dátumom vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia 08.10.2019.

96. Na základe uvedeného, oznámením zo dňa 10.10.2019 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-LBXX/XX (čl. 7 administratívneho spisu) Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi, ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe, variabilný symbol - XXXXXXXXXX a výšku mesačného poisteného 158,11 Eur mesačne.

97. Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti ( ďalej len dobrovoľné poistenie ) upravuje § 23 zákona, ktorý vznik dobrovoľného poistenia upravuje tak, že vzniká odo dňa prihlásenia na dobrovoľné poistenie, najneskôr odo dňa podania prihlášky. Vznik dobrovoľného poistenia nepodmieňuje žiadnymi ďalšími podmienkami, teda ani podmienkou zaplatenia poisteného na dobrovoľné poistenie.

98. V ďalšej časti v odsekoch a) a b) upravuje dôvody zániku dobrovoľného poistenia, pričom v ods. b) presne upravuje ku ktorému dňu zaniká dobrovoľné poistenie, ak poistné na dobrovoľné poistenie nie je zaplatené za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistené na dobrovoľné poistenie.

99. Toto ale ani iné ustanovenie zákona neupravuje prípad, ak poistené na dobrovoľné poistenie nebolo zaplatené vôbec, a nepozná prípad „nevzniku“ dobrovoľného poistenia.

100. Žalobcovi teda vzniklo dobrovoľné poistenie dňom 08.10.2019 a Sociálna poisťovňa mohla rozhodnúť len o zániku dobrovoľného poistenia a to len postupom, len z dôvodov a ku dňu uvedenom v § 23 písm. a), b) zákona.

101. Správnemu orgánu neprislúcha nahrádzať či dopĺňať zákony, správne orgány sú povinné rozhodnúť len podľa zákona.

102. Z uvedených dôvodov sa správny súd v celom rozsahu stotožnil so žalobnou námietkou, uvedenou v bode 2 žaloby, a rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

103. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku uvedenú v bode 1. V súlade so o e-Governmente platí, že ak má právnická osoba alebo právnická osoba aktivovanú e-schránku, tak ako to je v prípade žalobcu, bola Sociálna poisťovňa povinná doručovať všetky dokumenty do e-schránky žalobcu. Dokumenty vyhotovené manuálne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona sa musia

naskenovať do formátu PDF, zaevidovať v automatizovanom systéme správy registratúry, tzv. ASSR a následne odoslať do e-schránok adresátov prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správny ( ďalej UPVS ), ktorý je určený na centrálne vykonávanie elektronickej úradnej komunikácie. Uvedený postup bol dodržaný a všetky dokumenty, ktoré boli odosielané do e-schránky žalobcu boli autorizované oprávnenou osobou, t.j. boli podpisované kvalifikovaným elektronickým podpisom, vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, v súlade so zákonom o e- Governmente.

104. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku ( ods. 100 ).

105. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( veta prvá ).

106. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).