Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-87-2014.pdf
PDF · 117.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, IČO: B 108305, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: B. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, o vymoženie 248,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 248,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 22.11.2013 do zaplatenia a na trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) poskytol odporkyni na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX dňa 28.3.2007 pôžičku v celkovej výške 807,21 eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť formou pravidelných 42 mesačných splátok vo výške 19,22 eur. Odporkyňa zo zmluvy uhradila celkom sumu 581,6 eur. Odporkyňa svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi neplnila riadne a včas v čase určenom v zmluve, čím sa dostala do omeškania a preto pôvodný veriteľ predžalobnou upomienkou zo dňa 21.11.2013 vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade celej dlžnej sumy, čo však odporkyňa nesplnila. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Celkový dlh odporkyne ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 248,77 eur, súčasne si navrhovateľ uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 12.2.2015 k výzve súdu vyjadril tak, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 497,91 eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v celkovej výške 807,21 eur v 42. mesačných splátkach vo výške 19,22 eur. Odporkyňa uhradila celkom sumu 581,60 eur, o čom predložila, pričom platby odporkyne v sume 301,08 eur boli započítané na istinu a suma 280,52 eur na úroky. Ďalej odkazoval na body 12.2 a 12.3 VOP o zmluvnej pokute a sankčných úrokoch. Podľa neho žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny 196,83 eur, z úrokov 16,19 eur a zo zmluvnej pokuty 35,75 eur. Úrok z omeškania bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po dni, z ktorého je výzva na zaplatenie dlžnej čiastky.
Odporkyňa sa k návrhu vo veci samej nevyjadrila.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Vo veci sa jednalo o drobný spor, pretože žalovaná suma nepresahovala výšku 1000,-eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) a súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez prítomnosti nepredvolaných účastníkov bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto, čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli OS Skalica najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci účastníkov.
Súd sa oboznámil so Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 28.3.2007, žiadosťou o poskytnutie pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, prehľadom splátok a úhrad odporkyne, výzvou pred podaním žaloby, podaním navrhovateľa zo dňa 12.2.2015 a zistil tento skutkový stav veci:
Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej v Texte iba „zmluva“) zo dňa 28.3.2007 súd zistil, že ju podpísal právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedená schválená výška pôžičky 497,91 eur, počet splátok 42, výška splátky 19,22 eur, RPMN 34,19 %. V spodnej časti zmluvy je v predtlačenom formulári uvedené prehlásenie klienta o tom, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas. Žiadosťou o poskytnutie pôžičky žiadala odporkyňa o poskytnutie pôžičky 497,91 eur, počet splátok 42, výška splátky 19,22 eur, RPMN 34,19 %.
Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky platné od 10.7.2006 (ďalej len „VOP“), z ktorých súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporkyňou.
Podľa bodu 6.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP.
Podľa bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky.
Podľa bodu 12.2 VOP spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Podľa bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.
Podľa bodu 12.4 VOP v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou, má spoločnosť právo uplatniť si pokutu za vypovedanie zmluvy.
Podľa bodu 13.2 VOP klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2013 oznamoval pôvodný veriteľ odporkyni, že postúpil pohľadávku voči nej na navrhovateľa.
Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 21.11.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu k okamžitej úhrade dlžnej sumy 262,69 eur. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.
Prehľadom splátok a úhrad odporkyne súd zistil, že odporkyňa uhradila splátky celkom v sume 581,60 eur. Pôvodný veriteľ účtoval odporkyni pokuty za omeškanie a sankčné úroky.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že zmluva o poskytnutí pôžičky má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval nielen podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť pôžičku, resp. úver podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie ako spotrebiteľ, postavenie odporkyne zodpovedá aj charakteristike podľa § 52 ods. 3 OZ, nebolo zistené, žeby naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ v konaní nerozporovala skutočnosť, že odporkyňa má v ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú / adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom/spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať podmienky a mohla navrhovateľom predložený návrh na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva a k nej patriace podmienky neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ, z ktorých by si navrhovateľ uplatňoval návrhom plnenie.
Súd preskúmal zmluvu a k nej patriace VOP a zistil, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie.
Súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v zmluve o poskytnutí pôžičky v časti klient, kde klient prehlasuje, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas. S uvedenou podmienkou súvisia ďalšie neprijateľné podmienky, ktoré sa nachádzajú vo VOP a to v bode 12.2, kde sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky a v bode 12.3, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Prehlásenie uvedené v zmluve je vopred predtlačené na formulári veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom uprostred dlhšieho spolu písaného odseku. Zo Zmluvy o pôžičke, k nej patriacim VOP a na základe rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako s odporcom a podmienky zmluvy a podmienok pripravil dodávateľ ako štandardnú typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohol odporca buď ako celok prijať alebo odmietnuť a nemal možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vyjednať si podmienky zmluvy, keď mal aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom, nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má za to, že pôvodný veriteľ použil pri uzatváraní zmluvy nekalú obchodnú praktiku tým, že do zmluvy zakomponoval formulárové prehlásenie klienta uvedené drobným písmom, ktoré odporca prijal podpisom zmluvy ako celok a ktoré nemohol odmietnuť. VOP neboli podpísané odporcom, boli predložené ako formulárové tlačivo s ešte menším písmom, než aké bolo uvedené v časti prehlásenia klienta v zmluve. Taktiež uvedené podmienky nemohol odporca odmietnuť, keďže podľa zmluvy sú súčasťou zmluvy. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporkyňou boli individuálne vyjednané podmienky zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a súd dospel v zmysle tohto ustanovenia k záveru, že treba považovať podmienky zmluvy a podmienky k zmluve, za individuálne s odporcom nevyjednané ohľadom plnenia „za zmluvnú pokutu a sankčný úrok“. Pre dodávateľom predložené odporcovi formulárové znenie zmluvy a podmienok ním vopred pripravené, nie je splnená požiadavka, že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Z uvedených dôvodov súd považuje ustanovenia o zmluvnej pokute a o sankčnom úroku za neplatné. Súd nespochybňuje, že podľa § 263 Obchodného zákonníka môžu byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, avšak u zmluvnej pokuty sa v zmysle § 544 ods. 1 a 2 OZ vyžaduje, aby došlo k prejavu vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu, ktorého výsledkom má byť podľa ustanovenia § 544 OZ dohoda účastníkov o konkrétnej povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu a v prípade jej porušenia má dôjsť k následku vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a na druhej strane vzniku povinnosti sankciu zaplatiť. K platnému právnemu úkonu, z ktorého by vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa preto vyžaduje dvojstranný prejav vôle a nie je postačujúci iba súhlas jednej strany tak, ako je to vyjadrené vo VOP, navyše ani nepodpísaných na potvrdenie prejavu vôle druhou stranou. Podľa § 544 ods. 2 OZ sa vyžaduje, aby bola ohľadom platného dojednania strán o zmluvnej pokute dohoda strán o nej písomná a navrhovateľ nepreukázal, že došlo k dodržaniu zákonom predpísanej písomnej formy. Pri zmluvnej podmienke, danej do formulára jednou stranou právneho vzťahu ohľadom zmluvnej pokuty, absentuje zákonom predpísaná písomná forma podľa § 544 ods. 2 OZ, ktorej absencia spôsobuje, že právny úkon je podľa § 40 ods. 1 OZ pre nedostatok vyžadujúci sa zákonom neplatný a z neplatného právneho úkonu nemožno priznať plnenie. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky vidí súd podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v tom, že spotrebiteľ má platiť zmluvnú pokutu z celej dlžnej splátky, aj keď by prípadne jej časť bola uhradená. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom k hlavnému záväzku, v tomto prípade k úveru a musí byť primeraná aj svojou výškou k záväzku, ktorý zabezpečuje, čo splnené nie je, spotrebiteľ je podľa znenia podmienky povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Zmluvná pokuta je naviazaná na omeškanie spotrebiteľa s platením splátky a za omeškanie je okrem zmluvnej pokuty je spotrebiteľ postihnutý kumulovane aj sankčným úrokom podľa ustanovenia v bode 12.3., spotrebiteľ má v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok povinnosť uhradiť okrem zmluvnej pokuty za omeškanie tej istej splátky aj sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, sa vyžaduje, aby za to isté porušenie, za omeškanie zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v článku 9.1, 9.2 a 9.3 VOP, ktoré dávajú právo dodávateľovi služby započítavať úhrady od odporkyne v poradí určenom podľa vlastného uváženia, ďalej dávajú právo veriteľovi započítať nesplatné a premlčané pohľadávky, pričom odporkyňa ako spotrebiteľ bez súhlasu dodávateľa služby nebola oprávnený jednostranným úkonom započítať žiadne svoje pohľadávky voči spoločnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.2.2015 bola suma 280,52 eur uhradená odporkyňou započítaná na úroky a suma 301,08 eur na istinu. Podľa názoru súdu pôvodný veriteľ si takouto podmienkou istil, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka nepríde o úroky. Spotrebiteľ nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov a až potom istiny, pretože to spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje. Pôvodný veriteľ dal podmienku do Zmluvy o určení, že je oprávnený započítavať zo splátky podľa vlastného uváženia, čo pôsobí v s ustanovením § 566 ods. 1 a 2 OZ, účinného od 1.1.2008. Podmienka je daná do Zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Súd pri hodnotení neprijateľnosti podmienky vychádza z toho, že čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach, ktoré bolo dohodnuté aj v Zmluve. Rozdiel je v tom, že pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Novelizované ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka (zákonom č. 568/2007 Z.z.) od 1.1.2008 určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky a toto poradie môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ. Pre formulárovú podobu Zmluvy a VOP je súd toho názoru, že spotrebiteľ ani nemohol prejaviť právo, dané mu v ustanovení § 566 ods. 2 OZ, pretože mohol Zmluvu buď ako celok iba prijať alebo odmietnuť. Ak navrhovateľ nepreukázal opak ( § 53 ods. 3 OZ ), toto zmluvné ustanovenie „dohodnuté „ medzi dodávateľom a spotrebiteľom súd nemohol považovať za individuálne dojednané. Zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pri započítavaní poradia istiny a príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov a úrokov z omeškania uprednostňovaním započítavania najprv na príslušenstvo, zvýhodňuje veriteľa a je neplatná, keď vylučuje možnosť odporkyne, aby si sama určila, na aké nároky budú jej splátky započítané. Navrhovateľ navyše v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch započítaval úrok, ktorý nárok mu je zákonom upretý.
Pokiaľ sa týka výšky sankčného úroku 0,05 %, vyvodzuje sa zo slova „sankčný“, že ide o úrok z omeškania, ktorý je podľa § 517 ods. 2 OZ zákonnou sankciou za to, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých ustanovuje vykonávací predpis. Dodávateľom danú výšku úroku z omeškania 0,05% denne za omeškanie dlžníka súd považuje za nezákonnú, pretože v percentuálnom ročnom vyjadrení predstavuje 36,5 % ročne. Vzniknutý právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským a výška úroku z omeškania odporuje predpisom občianskoprávnym, ktoré dopadajú na vzťah účastníkov Zmluvy. Dodávateľ touto výškou úroku z omeškania poškodzuje spotrebiteľa v jeho práve byť sankcionovaný iba výškou úroku z omeškania, ktorá sa stanovuje podľa pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a na právny vzťah zo Zmluvy treba aplikovať § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré je vykonávacím predpisom k ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ. Súd dodáva, že v čase uzavretia zmluvy žiadny právny predpis nepripúšťal takú výšku úroku z omeškania, aká je uvedená v podmienke. Ak veriteľ využíva právo na úrok z omeškania v takejto výške, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú podmienku, s ktorou nemal možnosť spotrebiteľ sa oboznámiť pred uzatvorením zmluvy a ktorá značne poškodzuje spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva., konkrétne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k nemu patriaceho vykonávacieho právneho predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z neprijateľnej podmienky, ktorá je podľa zákona neplatná je nemožné priznať plnenie.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 28.3.2007 s odporkyňou platne Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 497,91 eur. Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá Zmluva, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa uplatneným v konaní po odporkyni na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.). V konaní zostala odporkyňa pasívna, nerozporoval, že jej boli finančné prostriedky pôvodným veriteľom poskytnuté. Súd v konaní dospel k záveru, že pre neprijateľnosť podmienok o zmluvnej pokute a o sankčnom úroku v zmluve o pôžičke a vo VOP, ktoré súd vyššie vyhodnotil ako neplatné, nemal navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku. Ustanovenie § 4 <aspi://module='ASPI'&link='258/2001 Z.z. %25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 258/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='258/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver/pôžička a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd dospel k záveru, že zmluva v čase jej uzavretia neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch - úroky a poplatky a preto veriteľ nemôže požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Výška navrhovateľom uplatnených úrokov nevyplýva ani z VOP aj keď bola zahrnutá do jednotlivých splátok, podmienky predložené súdu neboli podpísané odporkyňou. Súdu bolo z výpisu z prehľadu splátok a úhrad preukázané, že odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila pôvodnému veriteľovi splátky celkom vo výške 581,60 eur. Súd má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že istina bola splatená v plnej výške a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľovi nebolo priznané plnenie, nebolo mu možné priznať ani nárok na úroky z omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže odporkyňa si ich v zákonnej lehote nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.