Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-1-2024.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Damata a. s. so sídlom v Českej republike, Husitská 344/63, Praha, IČ 09801626, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Mašek Advokáti, s.r.o. so sídlom v Českej republike, Boušova 792, Praha, IČ 264 36 451, za ktorú koná A. B. A. proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., F. XXXX/X, o zaplatenie 358 811,87 Kč s príslušenstvom takto rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 358 811,87 Kč so zmluvným úrokom 13,99 % ročne zo sumy 358 811,87 Kč od 19.10.2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 358 811,87 Kč od 15.04.2021 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10 000 Kč, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 358 811,87 Kč so zmluvným úrokom 13,99 % ročne zo sumy 358 811,87 Kč od 19.10.2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 358 811,87 Kč od 15.04.2021 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že je vo veci aktívne legitimovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.04.2021 medzi spoločnosťou I-Xon a.s. a spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. a následne medzi žalobcom a spoločnosťou I-Xon a. s. zo dňa 07.05.2021.
2. Banka uzavrela so žalovaným 23.12.2019 zmluvu o rýchlej pôžičke č. 2990358, na základe ktorej poskytla žalovanému úver 374.000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 6 963 Kč spolu so zmluvným úrokom 13,99 % ročne a mesačným poplatkom za poistenie 468 Kč spolu s ďalšími poplatkami v zmysle zmluvy a cenníka banky. Žalovaný si povinnosť splácať úver neplnil, splátky neplatil riadne a včas, v dôsledku toho pristúpila banka 29.03.2021 k zosplatneniu dlhu. Pred poskytnutím úveru preskúmala banka úveru schopnosť žalovaného a nezistila žiadnu skutočnosť, ktorá by poskytnutiu úveru bránila. Pred podaním žaloby žalovaný uhradil 9 splátok v celkovej výške 60 940,40 Kč, ktoré boli započítané v sume 35 255,88 Kč na kapitalizované úroky a poplatky a 25 684,52 Kč na úrok so sadzbou 13,99 % ročne. Žalobca žiadal žalovaného o úhradu zosplatneného zostatku dlhu do 7 dní, žalovaný svoj dlh neuhradil.
3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že je ochotný splácať uplatnenú pohľadávku vo výške 200 eur mesačne, nemá vedomosť o tom, kde a komu má splátku posielať. Má vyživovaciu povinnosť celkom 630 eur mesačne na 3 deti, splátka 200 eur mesačne je vo výške, ktorú je schopný hradiť.
4. Žalobca mal po tomto vyjadrení za to, že žalovaný svoj dlh uznal a je ochotný ho splácať, nesúhlasil so splátkou 200 eur mesačne, ktorú považoval za neprimerane nízku vzhľadom na výšku istiny. Neprimerane dlhá doba splácania predstavuje neúmerne zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, súhlasil so splátkou min. 400 eur mesačne.
5. Žalovaný k tomu uviedol, že nevlastní žiadny majetok, platí výživné 630 eur, náklady na bývanie má 380 eur mesačne. K tomu, že nesplácal úver došlo podľa jeho názoru z dôvodu zlého systému banky, nie raz sa mu stalo, že mu odišli peniaze z účtu a systém ich odrátal až o niekoľko hodín až dní.
6. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu ohľadne skutkových okolností veci, žalobca svoje tvrdenia doložil zároveň listinnými dôkazmi, obsah ktorých s nimi nebol v rozpore. Tvrdenia žalobcu súd preto považoval za nesporné.
7. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že 23.12.2019 právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank, a.s., akceptoval návrh na uzavretie zmluvy o rýchlej pôžičke č. 2990358, s tým, že výška úveru je 374 000 Kč, prvá splátka 3 810,83 Kč bude splatná 15.01.2020, každá ďalšia splátka vo výške 6 963 Kč bude splatná vždy k 15-mu dňu v mesiaci, ročný úrok bude 13,99 % ročne, mesačná úhrada poistného 468 Kč, RPMN 14,98 %, celková čiastka splatná dlžníkom bude 628 429 Kč, úver sa poskytuje na dobu 96 mesiacov a bude trvať najneskôr do dátumu splatnosti poslednej splátky úveru. Listom zo dňa 29.03.2021 banka oznámila žalovanému, že aj napriek viacerým výzvam ohľadne úhrad zameškaných splátok k náprave nedošlo, preto vyhlásila okamžitú splatnosť zostatku dlhu, ku dňu okamžitej splatnosti celková dlžná čiastka predstavovala 394 067,75 Kč. Z výpisu úverového účtu žalovaného bolo zistené, že dlh žalovaného vo výške 358 811,87 Kč tvoria čiastky naúčtované na istinu v celkovej výške 374 000 Kč, ktoré boli znížené o časť splátok započítaných na istinu vo výške 15 188,13 Kč. Podľa čl. XII. písm. b/ produktových podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere je banka oprávnená pre prípad porušenia platobnej povinnosti doposiaľ nesplatené čiastky úveru vrátane úrokov prehlásiť za splatné. Tento zistený skutkový stav veci súd považoval za nesporný.
8. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, žalobca má sídlo v Českej republike a podal žalobu na súde Slovenskej republiky proti žalovanému, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bolo potrebné skúmať otázku právomoci súdu SR.
9. V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1215/2012 o Právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv, čl.17 bod 1 - 3: Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Ak spotrebiteľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky považuje za účastníka s bydliskom v tomto členskom štáte. Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu .
10. V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1215/2012 čl.18, bod 1 - 3: Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Tento článok nemá vplyv na právo uplatniť vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.
11. Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z
12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných. V zmysle vyššie cit. ustanovení súd na právny vzťah aplikoval právnu úpravu Českej republiky.
12. Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je na mieste aplikovať lex fori t. j. procesné právo Slovenskej republiky (Civilný sporový poriadok - CSP).
13. Keďže ide o situáciu, v ktorej dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, súd vyhodnotil aplikáciu rozhodného práva podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodným práve pre zmluvné záväzky a postupoval podľa hmotného práva Českej republiky.
14. Podľa § 419 zák. č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku v znení v čase uzavretia zmluvy, spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná.
15. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občanského zákoníku, kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost živnostenským nebo obdobným způsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963 se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní, výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která jedná jménem nebo na účet podnikatele.
16. Podľa § 1841 Občanského zákoníku, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydávání elektronických peněz a smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji.
17. Podľa § 2395 Občanského zákonníku, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
18. Podľa § 2396 Občanského zákonníku, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky.
19. Podľa § 2048 ods. 1 Občanského zákonníku, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
20. Podľa § 122 ods.1) zákona č. 257/2016 Sb. O spotřebitelském úvěru, věřitel může pro případ prodlení spotřebitele s plněním dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotřebitelském úvěru sjednat pouze a) právo na náhradu účelně vynaložených nákladů, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotřebitele; pokud byla ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu, b) úroky z prodlení, jejichž výše nesmí přesáhnout výši stanovenou právním předpisem upravujícím úroky z prodlení, nebo c) smluvní pokutu.
21. Podľa § 122 ods.2) zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, uplatněná smluvní pokuta nesmí přesáhnout 0,1 % denně z částky, ohledně níž je spotřebitel v prodlení, je-li spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy. Omezení podle věty první se neuplatní na souhrn smluvních pokut uplatněných do okamžiku, kdy se úvěr stane v důsledku prodlení spotřebitele splatným, pokud je tento souhrn pokut v kalendářním roce, v němž nebo v jehož části byl spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy, nižší než 3000 Kč a pokud výše smluvních pokut zahrnutých v tomto souhrnu uplatněných ve vztahu k prodlení s každou jednotlivou splátkou spotřebitelského úvěru činí nejvýše 500 Kč.
22. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročné výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendárního pololetí, v némž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu.
23. Ku dňu 11.05.2020 bola repo sadzba Českej národnej banky vo výške 0,25 %.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. V prejednávanom spore ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere zo dňa 23.12.2019. Zmluva bola uzavretá podľa § 2395 a nasl. Občanského zákonníku. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ust. zák. č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru a Občanského zákonníku.
25. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvou o úvere č. 2990358, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 374 000 Kč. S ohľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne svoje platobné povinnosti, dohodnuté splátky neplatil riadne a včas napriek výzvam právneho predchodcu žalobcu, tento predmetný úver zosplatnil, v dôsledku čoho bol oprávnený požadovať okamžité splatenie celej doteraz nesplatenej istiny úveru vrátane príslušenstva. Nebola sporná výška dlžnej sumy, žalovaný sa dostal do omeškania, preto si žalobca dôvodne uplatnil aj úroky z omeškania v zákonom určenej výške.
26. Podľa § 218 ods. 2 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
27. Povinnosť splniť dlh s úrokom z omeškania bola žalovanému uložená v českých korunách, pretože predmet konania je vyjadrený v tejto cudzej mene a žalobca požadoval zaplatenie uplatneného nároku v tejto mene.
28. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 10 000 Kč za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené splácať dlh v splátkach po 200,00 eur mesačne s poukazom na to, že mesačne platí výživné 630,00 eur a náklady na bývanie má 380,00 eur. Neuviedol, aký má príjem, podľa posledného vyjadrenia (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní) pracuje v zahraničí. V čase, keď uzatváral zmluvu o úvere uvádzal príjem 46 500 Kč (cca 1 860,00 eur). Žalobca súhlasil s úhradou dlhu v splátkach, najnižšia prijateľná splátka pre neho bola v rozsahu 400,00 eur (cca 10 000 Kč). Vzhľadom na zistené okolnosti súd určil výšku splátky v tomto rozsahu.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O trovách konania súd rozhodol na základe citovaných ustanovení tak, že žalobca má ako plne úspešná strana sporu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.