Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/98/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Tomášikova 23/ C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, XXX XX T., t. č. na neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou Helenou Slobodníkovou, pracovníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -35 zo dňa 27.01.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5; 524 ods. 1, 2; 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že žalovaný sa v tomto konaní domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, sa so zmluvou o pripojení Fix, dodatkom k Zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami, vyjadrením žalobcu a zistil, že:

Právny predchodca žalobcu - T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 04.01.2009 zmluvu o pripojení Fix, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3 zmluvy o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu

uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu faktúrou č. 7107721932 zo dňa 08.08.2011 splatnou dňa 25.08.2011 na sumu 248,95 eura.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 bola pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému postúpená na žalobcu ako postupníka. Oznámením o postúpení pohľadávky z 25.12.2013 bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému a zároveň bol žalovaný vyzvaný na jej úhradu.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. -10.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Právny predchodca žalobcu ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemohli ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých je dohadovaná zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy

prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považoval prvostupňový súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Súd dohodu o zmluvnej pokute tak, ako je vyjadrená v Dodatku k Zmluve o pripojení, považoval za nedostatočne určitú, nakoľko podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd prvého stupňa taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, o aký typ zmluvy podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú považoval skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa, je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že dodávateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu sume 248,95 eura. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

Preto súd prvého stupňa žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že v danom prípade bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalobcov vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno v nadväznosti na ustanovenia právnych predpisov považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným by bolo posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Zákon dohodu o zmluvnej pokute nijako neobmedzuje. Predpokladá len jej podstatné náležitosti v § 544 Občianskeho zákonníka. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch. Jej dojednanie je absolútne oprávnené. Žalovaný pri podpise zmluvy bol oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Aj keď sa v ustanovení bodu 3. Dodatkov uvádza slovné spojenie „porušenie hociktorej povinnosti“, myslí sa tým porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne vymenovaných. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je dohodnuté ustanovenie o zmluvnej pokute nedostatočne určité a v tej súvislosti tento právny úkon za neplatný. Ustanovenie bodu 3 dodatku nenapĺňa kvalifikačné kritériá neprijateľnosti stanovené zákonom. Pokiaľ ide o nemožnosť ovplyvnenia zmluvných podmienok, zo strany účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijako nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa, sám si vybral okruh služieb a sám si zvolil mobilný telefón. Potencionálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Vo verejnosti je všeobecne známa informácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej mobilnej telefónnej siete. Niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy so špekulatívnym zámerom.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a žalobcovi prizná trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.01.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Zo spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.08.2014 doručenou súdu prvého stupňa dňa 25.08.2014 domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 248,95 eura od 26.08.2011 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.04.2009 uzavrel jeho právny predchodca T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava so žalovaným zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Fix 0 a dňa 01.04.2009 Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón Samsung E250 black v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žaloval plnenie riadne a včas. Žalovaný si neplnil svoju zmluvnú povinnosť, z čoho mu vyplynula povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

K odvolacej námietke žalobcu, že súd ani v jednom prípade nevyslovil, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku a že dôvodom neuznania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným by bolo posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká, pričom zákon dohodu o zmluvnej pokute nijako neobmedzuje, odvolací súd konštatuje:

Z citovaného ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť a súčasne je sankciou, postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.

V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti dotknutého právneho úkonu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je síce zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka, teda nemôže byť v rozpore so dobrými mravmi.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého za rozhodujúce pre vyslovenie záveru o neprijateľnosti podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách je potrebné považovať aj tú skutočnosť, že dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovaného k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti (v danom prípade 24 mesiacov). To znamená aj v prípade, ak by si žalovaný ako účastník zmluvy plnil svoju povinnosť do času krátko pred uplynutím doby viazanosti, bol by povinný zmluvnú pokutu zaplatiť v plnej výške. Právny predchodca žalobcu tak nerozlišoval čas, po ktorý spotrebiteľ plnil, a ktorý zostával do konca doby viazanosti. Spotrebiteľ by bol viazaný rovnakou zmluvnou pokutou bez ohľadu na obdobie, za ktoré povinnosť porušil.

Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že znenie zmluvnej pokuty vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že aj keď sa v ustanovení bodu 3. Dodatkov uvádza slovné spojenie „porušenie hociktorej povinnosti“, myslí sa tým porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne vymenovaných, odvolací súd konštatuje, že ide o nedôvodnú odvolaciu námietku. Bod 3 Dodatku k Zmluve o pripojení jednak odkazuje na iné články tohto Dodatku alebo na Všeobecné podmienky, avšak ani jednotlivé články Dodatku alebo zmluvy nestanovia jednoznačne, presne a nepochybne, za aké porušenie povinností je žalovaný sankcionovaný.

V bode 2 Dodatku k Zmluve o pripojení je napr. uvedené, že účastník sa zaväzuje nepožiadať o vypojenie SIM karty, avšak toto ustanovenie Dodatku ďalej stanovuje, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď...

Uvedené ustanovenie Dodatku jednoznačne charakteristiku presnosti a jednoznačnosti v označení porušenia zmluvnej povinnosti nespĺňa.

Žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal, že možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že účastník nie je nijako nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu a žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a aj sám si zvolil mobilný telefón, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka nijako nespochybňuje správny záver prvostupňového súdu, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednané zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.

K vyššie uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že uvedený argument žalobcu nepochybne svedčí v prospech toho, že sám žalobca potvrdzuje, že v danej veci nebola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi obidvomi stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Vo vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke, týkajúcej sa zmluvnej pokuty žalobca nemôže očakávať poskytnutie ochrany a akékoľvek „odobrenie“ nároku tam, kde konal v rozpore s právom.

Dojednanie o zmluvnej pokute v danom prípade spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná už aj zo skutočnosti, že za porušenie zmluvných povinností je sankcionovaný len žalovaný - spotrebiteľ. V žiadnom z ustanovení Zmluvy alebo Dodatkov k nej nie je zakotvená pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu sankcia, ktorú by mohol uplatniť voči nemu žalovaný.

V súlade s uvedeným preto odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil za neprijateľnú podmienku nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Preto odvolací súd rozsudok podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá nárok na náhradu trov a žalovanému v trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.