Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_3T-158-2014.pdf
PDF · 86.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/158/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Y.. V. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného
Y.. V. T., W.. XX.XX.XXXX/XXXX U. F., M. F. F., V. XX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 480/13, zo dňa 11.11.2014 pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ž e v presne nezistenom čase dňa 06.03.2012 v prevádzke spoločnosti De Novo, spol. s.r.o. na Lamačskej ceste č. 8 v Bratislave, ako konateľ spoločnosti De Novo, spol. s.r.o., predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2012 motorové vozidlo VW POLO, EČV: F. XXXAA patriace spoločnosti De Novo, spol. s.r.o. kupujúcej T. T. za kúpnu cenu 1,-€, pričom však skutočná hodnota predaného vozidla bola vo výške 9.603,-€ a konal tak aj napriek tomu, že mu zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ukladá v § 135a povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov a aj napriek tomu, že zakladateľská listina spoločnosti zo dňa 28.09.2011 v čl. 8.7 ustanovuje, že právny úkon, ktorého hodnota presahuje 5.000,-€ je konateľ oprávnený uskutočniť výlučne so súhlasom valného zhromaždenia, avšak predaj motorového vozidla Y.. V. T. zrealizoval bez súhlasu valného zhromaždenia a týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti De Novo, spol. s.r.o. škodu vo výške 9.603,-€,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Mgr. V. T. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom Y.. E. Y., F.. Y. L., K.. T. N., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením obsahov znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo žalovaného skutku a uviedol, že na nákup uvedeného motorového vozidla si zobral spotrebný úver a celú výšku tohto úveru vložil do spoločnosti na zakúpenie vozidla VW Polo. Neskôr sa rozhodol zo spoločnosti odísť a po skončení valného zhromaždenia oznámil pani Y. E. T. L., že toto vozidlo VW Polo chce, lebo bolo zakúpené z jeho peňazí. Y. bol upozornený, že nakoľko sú na firmu podané viaceré exekúcie, je možné, že auto zostane na polícii. On napriek tomu auto prepísal na svoju manželku. V čase keď prepis robil,
bol ešte konateľom spoločnosti. Auto prepísal na manželku za jedno euro, lebo toto auto vyplatil celé zo svojich prostriedkov. Na prevod auta mal súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, lebo jeho členovia o tom vedeli. Pri odchode zo spoločnosti mu táto spoločnosť nevrátila ani kvapku z prostriedkov, ktoré jej poskytol. O tom, že predmetné auto zakupoval pre seba, ale oficiálne bude zaevidované na spoločnosť De Novo vedel pán L., ktorý bol pri jednaní s predajcom vozidiel pánom C.. Na auto dal prideliť aj špeciálnu ŠPZ s číselným označením ako používajú aj ostatní členovia jeho rodiny.
Svedkyňa Mgr. E. Y. uviedla, že predmetné vozidlo kúpila spoločnosť z firemných peňazí za cenu cca 14.000,-eur v auguste 2010. Toto auto malo slúžiť na používanie konateľom spoločnosti pánom T.V.. Prostriedky na nákup vozidla vkladali jednotlivý spoločníci. Pomer koľko kto vložil nevie. Neskôr mala ich firma záujme predať toto vozidlo za trhovú cenu, ktorá bola cca 10.000,-eur. Uviedla, že valné zhromaždenie spoločnosti neschválilo predaj tohto vozidla za jedno euro a o tom, že s auto za túto sumu predalo, nemala vedomosť. V čase prevodu toho vozidla boli na firmu vedené viaceré exekučné konania. pokiaľ ide o vklad peňazí v sume 14.000,-eur do spoločnosti obžalovaným, uviedla, že niečo bolo účtovaní ako vklad a niečo ako pôžička. Nevie ako boli tieto peniaze zaúčtované. Nevie ani či spoločnosť De Novo túto pôžičku obžalovanému vrátila. Pri konfrontácii s obžalovaným už svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný chce zo spoločnosti na seba previesť predmetné vozidlo ale nevedela, že to má byť za jedno euro. Dokonca upozorňovala obžalovaného na existujúce exekúcie a na možnosť, že auto pri prevode môže byť zadržané na polícii. Na dotaz súdu uviedla, že vedela že obžalovaný poskytol spoločnosti sumu 14.253,-eur, ale nevie ako táto suma bola zúčtovaná. Táto suma bola pravdepodobne použitá na nákup motorového vozidla VW Polo. Vozidlo VW Polo používal obžalovaný.
Svedok Bc. Y. L. uviedol, že predmetné motorové vozidlo sa kupovalo z finančných prostriedkov spoločnosti De Novo a kupovalo sa pre účely spoločnosti De Novo. Peniaze na nákup toho vozidla obžalovaný vložil do spoločnosti De Novo ako viazaný vklad. Po vložení týchto peňazí boli tieto na druhý deň použité na nákup tohto vozidla. Na poslednej valnej hromade sa nehovorilo o predaji predmetného vozidla VW Polo, ale on mal vedomosť o tom, že obžalovaný chce toto vozidlo previesť zo spoločnosti De Novo a upozorňoval obžalovaného na prebiehajúce exekúcie voči spoločnosti. Svedok uviedol, že bol prítomný pri dohadovaní kúpy a predaja vozidla VW Polo spoločnosťou Porsche pre spoločnosť De Novo. Pri tejto kúpe predmetného vozidla nebolo bližšie špecifikované, či auto bolo kupované na firmu. Nevie ako bol v spoločnosti De Novo vedený vklad obžalovaného 14.253,-eur, ktorý bol neskôr použitý na nákup vozidla VW Polo.
Svedok Ing. T. N. uviedol, že za ním, ako predajcom vozidiel, prišli dvaja konatelia spoločnosti De Novo a to obžalovaný a pán L.. Títo kupovali pre firmu De Novo viaceré autá, spolu asi 15 vozidiel. Z toho dôvodu bolo možné firme De Novo poskytnúť množstevnú zľavu. Keď sa toto vyriešilo, obžalovaný prejavil záujem o zakúpenie vozidla VW Polo a on mu navrhol, že ak chce lepšiu cenu, aby toto vozidlo zahrnul do vyššie uvedeného balíka vozidiel pre firmu, čím by mohol dosiahnuť nižšiu cenu. Vie, že potom si ešte obžalovaný na nákup tohto vozidla vybavoval úver. Vozidlo VW Polo určené pre obžalovaného bolo v úplne odlišnej výbave, ako vozidlá pre firmu De Novo.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. Y. Q. uviedol, že kúpil od pani T. motorové vozidlo VW Polo dňa 11.06.2012 za 6.300,-eur. Neskôr na prosbu svojho otca požičal toto auto pani T., niekedy na kratšie, niekedy na dlhšie obdobie, nikdy jej ho nedal do užívania na stálo. H. J., N. Y. nič podstatné k veci neuviedli. Y. R. uviedol, že pracoval vo firme De Novo a k vozidlu VW Polo uviedol, že toto vozidlo odjakživa používala pani T..
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku a odborného vyjadrenia. Podľa odborného vyjadrenia k hodnote predmetného motorového vozidla zo dňa 23.10.2013 malo toto hodnotu 9.000,-eur. Podľa znaleckého posudku Ing. M. V. bola hodnota predmetného motorového vozidla 9.603,-eur.
Z listinných dôkazov súd oboznámil bankové výpisy z ktorých vyplýva, že na účet spoločnosti De Novo vložil v dňoch 12. a 13. augusta 2010 obžalovaný V. T. spolu sumu 14.253,-eur ako pôžičku. Dňa 13.08.2010 bola suma 14.252,75 použitá spoločnosťou De Novo na kúpu vozidla Volkswagen Polo. Na kúpu predmetného vozidla si obžalovaný vzal vo Všeobecnej úverovej banke v auguste 2010 úver vo výške 10.000,-eur. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV 10Cb/137/2012 zo dňa 10.04.2013 vyplýva, že vo veci nároku spoločnosti De Novo voči obžalovanému na zaplatenie sumy 10.000,-eur prebiehalo civilné konanie. Z dokladov spoločnosti DE Novo vyplýva, že obžalovaný bol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti od 31.03.2010 do 13.03.2012. Zo zakladateľskej zmluvy vyplýva, že konateľ spoločnosti môže právne úkony ktorých hodnota presahuje 5.000,-eur uskutočniť výlučne spoločne a so súhlasom valného zhromaždenia. Súhlas valného zhromaždenia je potrebný aj pri scudzovaní iného než nehnuteľného majetku so zostatkovou účtovnou cenou od 3.300,-eur. Dňa 16.3.2012, teda desať dní po spáchaní žalovaného skutku spoločnosť De Novo zakázala obžalovanému nakladať s prostriedkami spoločnosti, pričom tento zákaz nie je podpísaný obžalovaným. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.06.2012 vypláva, že T. T. predala Y. Q. predmetné motorové vozidlo VW Polo za sumu 6.300,-eur. Zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti De Novo zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že spoločníci Y. L. E. Y.. V. T. previedli svoje obchodné podiely, ktoré zodpovedali ich vkladu do spoločnosti vo výške 3.320,-eur na Mgr. E. Y.. Spoločnosť bola v strate 21.304,84 eur. Zo správ exekútorov vyplýva, že v rozhodnom čase boli voči majetku spoločnosti De Novo vedené exekučné konania. Z dokladov k predmetnému vozidlu vyplýva, že toto vozidlo bolo zakúpené dňa 14.08.2010 od spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. spoločnosťou De Novo zastúpenou obžalovaným za sumu 14.252,75 eur. Dňa 19.3.2012 bola podaná žiadosť
o prepis predmetného motorového vozidla zo spol. De Novo na T. T.. Kúpna zmluva o predaji predmetného vozidla spoločnosťou De Novo T. T. za 1,-euro bola uzavretá 06.03.2012. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil doklad o tom, že 11.08.2010 mu bol poskytnutý mladomanželský úver. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že do spáchania skutku obžalovaný nemal v registri trestov žiadny záznam, v registri priestupkov má päť záznamov za priestupky na úseku dopravy.
V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom.
Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by spáchal žalovaný trestný čin. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo zakupoval ako konateľ spoločnosti De Novo za svoje vlastné finančné prostriedky a nie za finančné prostriedky spoločnosti. Na nákup predmetného vozidla si vzal úver, čo je aj potvrdené listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka N.. Predmetné vozidlo zaevidoval do majetku spoločnosti len preto, aby mu predajca vozidiel mohol poskytnúť množstevnú zľavu na toto vozidlo. To je potvrdené aj výpoveďou svedka N.. To, že motorové vozidlo zakupoval zo svojich peňazí je potvrdené bankovými výpismi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že deň pred kúpou predmetného vozidla vložil peniaze v jeho kúpnej cene na účet spoločnosti De Novo, ako pôžičku a za tieto peniaze bolo hneď na druhý deň toto vozidlo zakúpené. Že predmetné vozidlo nebolo určené spoločnosti, ale slúžilo výlučne obžalovanému je potvrdená aj výpoveďami svedkov L., R.. Z dokazovania je teda jednoznačne preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo zakupované zo súkromných peňazí obžalovaného a nie z prostriedkov spoločnosti De Novo. Napokon túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Mgr. Y. po konfrontovaní s obžalovaným a svedok L..
Skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo obžalovaný previedol zo spoločnosti De Novo na svoju manželku ako konateľ spoločnosti, teda oprávnená osoba je potvrdená jeho výpoveďou, výpoveďami svedkov a výpisom z obchodného registra. To, že o plánovanom prevode tohto vozidla na manželku obžalovaného vedeli členovia spoločnosti Y. E. L., ktorí tvorili aj celé valné zhromaždenie spoločnosti je potvrdené ich vlastnými výpoveďami a výpoveďou obžalovaného. Ak teda členovia valného zhromaždenia vedeli o plánovanom prevode motorového vozidla na manželku obžalovaného a voči tomu
nemali námietky, ani voči tomu nepodnikli žiadne kroky, je zrejmé, že s tým boli uzrozumení a súhlasili s tým. Je teda preukázané, že prevod bol vykonaný so súhlasom, minimálne s tichým súhlasom, členov valného zhromaždenia spoločnosti De Novo.
Svedkovia Y. E. L. o výpovede ktorých oprel prokurátor svoju obžalobu vypovedali v konaní rozporuplne, svoje výpovede menili, v prípravnom konaní klamali a na hlavnom pojednávaní napokon potvrdili výpoveď obžalovaného. Svedkyňa Y. nehovorila pravdu keď uvádzala, že prostriedky na nákup predmetného vozidla vkladali jednotlivý spoločníci, lebo následne toto svoje tvrdenie poprela novým tvrdením, že na nákup predmetného vozidla bola použitá suma, ktorú poskytol obžalovaný. Pokiaľ vo výpovedi uvádzala, že suma 14.000,-eur bola účtovaná ako vklad a niečo ako pôžička, klame, lebo vklad spoločníci do firmy ako vyplýva z listinných dôkazov vkladali vo výške 3.320,-eur dávno pred kúpou predmetného vozidla. To že by mala suma 14.000,-eur byť ako vklad je vyvrátená výpisom z banky kde je jasne uvedený účel peňazí ako pôžička od obžalovaného. Následne zase uvádzala, že nevie ako bola suma 14.000,-eur
zaúčtovaná, ale jasne uviedla, že vložená suma obžalovaným vo výške 14.000,-eur bola použitá na nákup predmetného vozidla, ktoré používal obžalovaný. Svedok L. tak isto nehovoril pravdu keď uvádzal, že peniaze na nákup predmetného vozidla vložil obžalovaný ako viazaný vklad do spoločnosti, lebo je to jasne vyvrátené bankovým výpisom kde je jasne a zrozumiteľne uvedené že sa jedná o pôžičku a nie o vklad. Svedok klame keď uviedol, že pri kúpe vozidla sa nešpecifikovalo či bolo auto kupované na firmu, lebo bol pri predaji tohto auta, ako to potvrdil obžalovaný a svedok N. E. L. N. aj obžalovaný zhodne uviedli, že pri predaji auta sa presne hovorilo, že auto bude kupované zo súkromných peňazí obžalovaného a pre obžalovaného a svedok L. to musel vedieť. Ak tvrdí niečo iné, klame.
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný prečin je úmyselným trestným činom a na jeho spáchanie sa vyžaduje úmysel minimálne nepriamy. Tento úmysel však nebol obžalovanému preukázaný, nakoľko obžalovaný prevádzal svoj majetok, ktorý zakúpil za svoje vlastné peniaze, s tichým súhlasom členov valného zhromaždenia a teda nemožno mu klásť za vinu, že chcel inému spôsobiť škodu tým, že poruší povinnosti ustanovené všeobecne záväzným predpisom a povinnosť vyplývajúcej mu zo zmluvy.
Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov celkom jednoznačne konštatuje že v predmetnej veci sa jedná o osobný spor starého vedenia a nového vedenia spoločnosti De Novo a takýto spor nie je trestným činom. Právny poriadok dáva dostatok možností na riešenie takýchto sporov v civilnom, resp. obchodnom konaní. Napokon ako vyplýva z dokazovania, poškodená spoločnosť si uplatnila toto právo na náhradu škody už v civilnom konaní. Úlohou trestnoprávnej represie nie je nahrádzať civilnoprávne konania a riešiť civilné spory v trestnom konaní preto, lebo je to pre poškodeného jednoduchšie a rýchlejšie. Súd poukazuje, že takéto chápanie príslušnosti súdov v trestnom konaní je v rozpore s princípom ultima ratio, z ktorého vyplýva, že ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Princíp subsidiarity trestnej represie totiž vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, to znamená predovšetkým tak, kde iné najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne.
Nakoľko v danej veci nebolo jednoznačne mimo akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalovaný skutok je trestným činom, musel súd rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.