Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-163-2014.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o mal.: W. F., W.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: X. I., W.. XX.XX.XXXX, F. L. M., Q. XXX/XX a otca: R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. L. M., Q. XXX/XX, M..Č.. L. M., M. XXXX, za účasti Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností k maloletej W., takto
rozhodol:
I. Maloletá W. F., W.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný prispievať výživným na mal. W. sumou 70,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 17.09.2014.
III. Nedoplatok na splatnom výživnom na mal. W. za obdobie od 17.09.2014 do 31.01.2016 vo výške 1.023,35 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Otec mal. je oprávnený sa mal. W. stýkať každý párny týždeň v roku a to v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod.
Matka pripraví a odovzdá maloletú W. v mieste obvyklého pobytu maloletej a otec vráti mal. W. matke v mieste obvyklého pobytu maloletej. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletou sa rodičia budú vzájomne informovať bezodkladne, minimálne 24 hodín vopred.
V. Návrh otca sa zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2014 domáhal úpravy práv a povinností k maloletej W..
Matka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014 domáhala úpravy práv a povinností k maloletej W..
Súd konanie o návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletej W., vedený pod sp. zn. 5P/193/2014 spojil s konaním o návrhu otca o úpravu práv a povinností k maloletej W., vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/163/2014.
Konanie o oboch návrhoch sa ďalej vedie pod sp. zn. 8P/163/2014.
Otec navrhol, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky určil výživné vo výške 150,- Eur mesačne, tiež aby súd upravil styk matky s maloletou. Poukázal na to, že matka opustila spoločnú domácnosť, zabezpečuje starostlivosť o maloletú.
Matka navrhla zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 120,- Eur mesačne. Poukázala na to, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s otcom, a to v nevhodnom prostredí, od začiatku roku 2014/2015 jej maloletú odmieta vydať. Navrhla upraviť styk otca s maloletou.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhujú určiť výživné vo výške 70,-Eur mesačne.
Zástupca okresnej prokuratúry uviedol, že navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk v znení, ako sa dohodli rodičia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením rodného listu mal. Nely, oboznámením príjmu otca, matky, správy z konzultácií, vyšetrovacieho spisu OR PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS:ORP-555/ST-NM-2015 a zistil tento skutkový stav:
Maloletá W. sa narodila mimo manželstva rodičov, rodičia maloletej toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá W. býva od septembra 2014 v spoločnej domácnosti s matkou, táto o ňu zabezpečuje starostlivosť.
Matka maloletej je zamestnaná, za obdobie od 16.02.2015 do 30.06.2015 dosiahla priemerný mesačný príjem 435,24 Eur, za obdobie od 7/2015 do 12/2015 dosiahla príjem 457,81 Eur mesačne, býva v spoločnej domácnosti s maloletou v 2-izbovom byte. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Maloletá má štandardné výdavky.
Otec je zamestnaný, za obdobie od 1/2015 do 12/2015 dosiahol príjem 352,- Eur. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, od septembra 2014 o maloletú zabezpečuje starostlivosť matka. Otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky v konečnom dôsledku súhlasil. Súd preto rozhodol o tom, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletej, matka o maloletú riadne zabezpečuje starostlivosť, tiež je tým zohľadnená i vôľa maloletej, ako vyplynulo zo správy z konzultácií s maloletou. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Rodičia maloletej sa v konečnom dôsledku dohodli i na úprave styku otca s maloletou a to tak, že otec je oprávnený sa s mal. W. stýkať každý párny týždeň v roku a to v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. Otec si maloletú preberie i odovzdá v mieste bydliska maloletej. Skutočnosti tvrdené matkou, že otec býva často pod vplyvom alkoholu, sa v konaní nepreukázali.
Súd otcovi určil výživné v sume 70,- Eur mesačne. I keď s takouto výškou výživného otec nesúhlasil, je potrebné poukázať na to, že otcom navrhnuté výživné vo výške 50,- Eur mesačne, by nepokrylo ani najzákladnejšie výdavky na maloletú. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd zobral do úvahy priemerný príjem otca vo výške 352,- Eur (iný príjem otca sa nepreukázal ani dopytom na zamestnávateľa otca), ktorý je síce nižší, avšak súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zásad uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, podľa ktorých platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru súdu je v schopnostiach otca platiť súdom určené výživné i napriek tomu, že dosahuje nižší príjem, otec musí vynaložiť maximálne úsilie (napríklad i privyrobením si v inom zamestnaní, na brigádach a podobne) na to, aby mohol prispievať na výživu svojej dcéry tak, aby matka mohla pokryť aspoň nevyhnutné výdavky maloletej, spojené so stravou, oblečením a školou, eventuálne i so záujmami maloletej. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol i na výdavky maloletej, ktoré sú štandardné, taktiež na príjem matky (435,24 Eur, resp. 457,81 Eur). Matka plní časť vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o maloletú. Rodičia netvrdili, resp. nepreukazovali výdavky spojené s domácnosťou, prípadne iné výdavky na ich strane, ktoré by boli nadštandardné.
Výživné zo strany otca súd určil s účinnosťou od 17.09.2014, teda od podania predmetného návrhu vo veci. Za obdobie od podania návrhu dňa 17.06.2014 do 31.01.2016, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 14 dní mesiaca september 2014 vo výške 32,62 Eur (70,- Eur : 30 dní x 14 dní) a za mesiac október až december 2014, január až december 2015 a január 2016 vo výške 1.120,- Eur (70,- Eur x 14 mesiacov). Od takto vyčísleného nedoplatku spolu vo výške 1.152,62 Eur je potrebné odpočítať sumu, ktorú otec zaplatil na výživu maloletej od 17.09.2014, pričom súd vychádzal z pripojeného vyšetrovacieho spisu ako aj z výpovedí rodičov. Otec zaplatil dňa 18.09.2014 sumu 16,35 Eur, dňa 11.06.2015 sumu 39,24 Eur a 23,98 Eur, všetko ako úhrady ZŠ Stará Turá, a v decembri prispel na výživu maloletej sumou 50,- Eur. Nedoplatok na výživnom tak predstavuje sumu 1.023,35 Eur. Ako zaplatené výživné súd nezohľadnil sumu 60,- Eur, resp. sumu 20,- Eur, ktoré otec dal priamo maloletej ako vreckové na jarmok, pretože nie je zrejmé, na aké účely maloletá tieto peniaze použila, tiež súd nezohľadnil sumy, ktoré otec vynaložil pred dňom 17.09.2014. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,-Eur v zmysle § 160 ods.1 ods. O.s.p.
Vzhľadom na to, že ohľadne zverenia mal. W., ako aj úpravy styku otca s maloletou sa rodičia dohodli, súd návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku matky s maloletou zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .