Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-101-2022.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Subarea
1Cob/101/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: ADEMFI s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 029 871, o zaplatenie 3.160,11 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/24/2022-94 zo dňa 12.04.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/24/2022-94 zo dňa 12.04.2022 v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie v I. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 3.160,11 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.377,77 EUR odo dňa 23.01.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 10.03.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15,- EUR odo dňa 11.06.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 21.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 22.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 23.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 24.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 27.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 28.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 29.10.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3,60 EUR odo dňa 10.11.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.724,94 EUR odo dňa 10.12.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10,- EUR odo dňa 13.02.2021 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, alebo v tej istej lehote podať na Okresnom súde Bratislava I vecne odôvodnený odpor. V II. výroku napadnutého platobného rozkazu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu (nahradeniu) trov konania žalobcovi v celkovej výške 438,22 EUR pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 119,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 318,72 EUR a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
2. Proti platobnému rozkazu v časti výroku II. o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj na úhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s predžalobnou výzvou vo výške 145,40 EUR s DPH spolu s režijným paušálom vo
výške 13,96 EUR s DPH, eventuálne, aby platobný rozkaz v napadnutom rozsahu zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), pričom namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má podľa Civilného sporového poriadku spolu s vyhláškou č. 655//2004 Z.z. právo, nakoľko v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby). Zastával názor, že všetky úkony boli nevyhnutné potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Pokus o zmier zaslaný žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Poukázal na novelizované ustanovenie § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré s účinnosťou od 15. júna 2019 považuje za úkon právnej služby aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Predmetná vyhláška teda podľa jeho názoru odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za úkon právnej služby za ktorý je možno považovať trovy právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.
3. Žalobca ďalej uviedol, že nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu jednoduchým odkazom na § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku určenia výšky odmeny advokáta za právne služby, na rozdiel od vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Stále ide o úkon, ktorý bol vykonaný pred začatím konania, rovnako ako prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k spornej vyhláške. Podľa žalobcu nie je možné kategorizovať predžalobnú výzvu ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní § 121 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nakoľko je potrebné tento úkon subsumovať jednoznačne pod trovy právneho zastúpenia. V prípade, ak by sa súd s uvedeným nestotožnil, mal za to, že ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia, t.j. posúdil nárok ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie doručené.
5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.
6. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
7. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie okrem rozhodnutia o samotnom nároku žalobcu (výrok I.), rozhodol vo výroku II. aj o trovách konania, ktoré žalobcovi vznikli účasťou v konaní do vydania platobného rozkazu. Na účely konania o platobnom rozkaze sa tento výrok o trovách konania považuje za uznesenie, ktoré vydáva sudca. Keďže s výrokom o trovách konania môže nesúhlasiť tak žalobca, ako aj žalovaný, musel zákon pripustiť určitý prostriedok nápravy aj voči tejto časti súdneho rozhodnutia, a to nielen voči výške náhrady trov konania, ale aj voči samotnému nároku na náhradu trov konania. V súlade s novou koncepciou uplatňovania nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pričom rozhodnutie o konkrétnej výške náhrady trov konania ponecháva súdnemu úradníkovi (§ 262 ods. 2 CSP). V súlade s § 357 písm. m) CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie. V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania síce za výrok o výške náhrady trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku (žalobcu) na ich náhradu. Je to dané práve špecifickosťou skráteného konania o platobnom rozkaze, kde by nebolo účelné rozhodovať najprv o nároku a potom o výške trov konania. Preto, ak platobný rozkaz vydal sudca (čo v tomto prípade nastalo), v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je pri použití argumentu a maiori ad minus prípustné odvolanie.
13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že podľa novej právnej úpravy uvedenej v ust. § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia, a to právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. To znamená, že každý výdavok v konaní je zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého zo zákonných znakov v zmysle § 251 CSP, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, nemôže byť strane priznaná jeho náhrada v rámci rozhodnutia o trovách konania podľa § 255 CSP. Za trovy konania tak môžu byť považované iba tie výdavky, ktoré boli súdu riadne preukázané, musia byť odôvodnené, účelne vynaložené, musia mať priamu súvislosť s uplatňovaním alebo bránením práva a musia vzniknúť v konaní. Zákonná definícia trov konania predpokladá, na rozdiel od predošlej právnej úpravy, výslovný časový aspekt vynaloženia týchto nákladov. Na to, aby výdavky mohli byť z právneho hľadiska považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť strane v tomto súdnom konaní. Civilné sporové konanie sa začína výlučne podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho opatrenia súdu, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu, preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom (kam patria aj výdavky na predžalobnú výzvu), nemožno považovať za trovy konania. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dňa 15. júna 2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej sa za úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy, nakoľko vyhláška je podzákonným právnym predpisom, naviac predmetná vyhláška č. 655/2004 Z.z. je vykonávacím predpisom k zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona a nie k Civilnému sporovému poriadku. Novela vyhlášky iba odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že ju zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena.
14. Rovnako tak neobstojí námietka žalobcu, že i podanie žaloby, resp. prevzatie právneho zastúpenia vzniká pred začatím konania, nakoľko je zrejmé, že bez uvedených úkonov by právne zastúpenie, resp. konanie ani nezačalo, pričom predžalobná výzva nie je takým úkonom, ktorý je nevyhnutný pre účely začatia či už súdneho konania, alebo právneho zastúpenia. Preto na rozdiel od predžalobnej výzvy, je nevyhnutné predmetné úkony považovať za úkony vzniknuté v konaní (keď konanie sa začalo práve podaním žaloby/návrhu spísaného advokátom), t.j. v priamej súvislosti so začatím súdneho konania.
15. Na rozdiel od vyššie uvedeného, za náklady spojené s uplatnením pohľadávky je potrebné považovať spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu, tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Keďže žalobca tvrdil, že predžalobnú výzvu bolo možné považovať aj za príslušenstvo pohľadávky, v dôsledku čoho ju súd prvej inštancie mal takto
posúdiť, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s uvedenou námietkou v časti určenia, že predžalobná výzva predstavuje príslušenstvo pohľadávky, avšak vo zvyšnej časti bola jeho argumentácia irelevantná, pretože žalobca si takýto výdavok ako príslušenstvo pohľadávky (t.j. hmotnoprávny nárok) neuplatnil priamo v podanej žalobe ako súčasť uplatňovanej istiny, ale si ho jednoznačne uplatnil v rámci náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia). Súd prvej inštancie preto nemohol postupom uvádzaným žalobcom rozhodnúť nad uplatňovaný petit (§ 216 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).
16. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd vychádzal aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 207/2019 výslovne v bode 36 odôvodnenia poukázal na výklad odbornej literatúry, že predžalobná výzva sa nepovažuje za trovy konania.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku v napadnutej časti vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
18. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).