Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/61/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudkýň JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2022 sťažnosť odsúdeného G. W. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. -49 z 15.8.2022 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného G. W. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Samosudca Okresného súdu Ružomberok uznesením, sp.zn. zo dňa 15.8.2022 postupom podľa z dôvodov podľa Tr. zák. návrh odsúdeného G. W., nar. X.X.XXXX v P., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 23.2.2021, právoplatným 4.3.2021, pre zločin podľa Tr. zák. vo výmere 3 roky nepodmienečne, zamietol.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že pri posúdení žiadosti odsúdeného G. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že tento nesplnil žiadnu zo zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podrobne uviedol, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne tri základné podmienky. Prvou podmienkou je uplynutie dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Odsúdený nesplnil už prvú zákonnú podmienku podmienečného prepustenia, keďže nevykonal zákonom požadovanú dobu trestu, a to dve tretiny, ktorého výkon začal jeho vzatím do väzby, t. j. doba výkonu trestu odňatia slobody začala plynúť dňa 2.12.2020. Koniec trestu uloženého v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia má odsúdený stanovený na 2.12.2023. Uvedenú podmienku odsúdený nesplnil ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Súd konštatoval, že nesplnenie už tejto podmienky bez ďalšieho by malo za následok zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na opakované podania odsúdeného, ktorý sa domáha podmienečného prepustenia, resp. preskúmania pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Martin súd zisťoval, či u odsúdeného došlo k naplneniu druhej a tretej podmienky, ktoré vyžaduje zákon. Druhou podmienkou je, že odsúdený plnením svojich režimových a pracovných povinností počas výkonu trestu preukázal polepšenie do takej miery, že ďalší výkon trestu u neho nie je potrebný, resp. že účel trestu sa plní. S poukazom na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok súd dospel k záveru, že ani túto podmienku odsúdený G. W. nesplnil. Tretia podmienka predpokladá naplnenie očakávania, že podmienečné prepustená osoba v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený bol doposiaľ dvanásťkrát súdne trestaný, z toho desaťkrát vo výkone trestu odňatia slobody, a teda je zrejmé, že z predchádzajúcich odsúdení sa odsúdený neponaučil, opätovne pácha trestnú činnosť, a to aj v súvislosti s tzv. domácim násilím. Zároveň na margo žiadosti odsúdeného o vykonanie dokazovania výsluchom jeho matky opätovne pripomenul, že vo vykonávacom konaní, v prípade žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého ten, ktorý je odsúdený

vykonáva trest odňatia slobody. Keďže odsúdený G. W. nesplnil ani jednu podmienku, ktorú vyžaduje zákon, a to ani uplynutie dvoch tretín zákonom stanovenej doby výkonu trestu, súd návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený G. W. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 25.8.2022, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 30.8.2022, a to s poukazom na nasledovné:

Odsúdený vyslovil nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu. Podľa jeho názoru sú v jeho prípade splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko sa cíti byť nevinný, nerozumie, prečo by mal naďalej byť vo výkone trestu. Namieta porušenie jeho práva na obhajobu, konkrétne, že jeho obhajca, napriek tomu, že on po celý čas tvrdil, že je nevinný a túto svoju nevinu chcel preukázať, neposlal odpor proti trestnému rozkazu. V tejto časti chce odsúdený iniciovať obnovu konania. Pokiaľ ide o hodnotenie riaditeľa z ÚVTOS Ružomberok odsúdený je presvedčený, že toto je nepriaznivé, pretože pre neho je ťažké sa adaptovať v tomto prostrední, keď podľa jeho názoru by tam nemal byť, nakoľko je nevinný. So svojou matkou, ktorá má byť poškodená v konaní, ktorý trest si aktuálne vykonáva, je v neustálom kontakte. Jeho matka má 91 rokov a je odkázaná na jeho pomoc. Aj z jej listu nachádzajúceho sa v súdnom spise na str. 15 vyplýva, že si praje, aby bol prepustený z výkonu trestu. S ohľadom na tieto skutočnosti požiadal krajský súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a zmenil tak, že jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovie.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného G. W. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. V prípade rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie je súd povinný dôsledne skúmať, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a pri rozhodovaní vyhodnotiť všetky relevantné dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre vyslovenie, že odsúdený G. W. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Možno konštatovať, že okresný súd k vyhláseniu rozhodnutia dospel po bezchybnom procesnom postupe a pri vydaní napadnutého uznesenia postupoval v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd na úvod pripomína, že odsúdený G. W. žiada o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 23.2.2021, sp.zn. , a to za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Zároveň mu týmto trestným rozkazom súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2021.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po

výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Uvedené ustanovenie ustanovuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení. Základnou (formálnou) podmienkou pre podmienečné prepustenie je vykonanie zákonom stanovenej doby vykonávaného trestu odňatia slobody. Až po splnení tejto podmienky je na mieste skúmanie splnenia ďalších dvoch tzv. materiálnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, ktorými sú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že odsúdený nesplnil už prvú podmienku - formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie a to, že si vykonal príslušnú časť trestu odňatia slobody (s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. dve tretiny uloženého nepodmieneného trestu), ako to správne ustálil už okresný súd a uvedené náležite a správne zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Túto podmienku odsúdený nemal splnenú ani v čase rozhodovania krajským súdom. Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 23.2.2021, sp.zn. , odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Tak ako už krajský súd vyššie uviedol, podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., súd môže odsúdeného za zločin podmienečne prepustiť na slobodu po vykonaní dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to za predpokladu, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody jeho vzatím do väzby, t. j. dňa 2.12.2020, predpokladaný koniec daného trestu má odsúdený ustanovený na deň 2.12.2023. S poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený príslušnú požadovanú časť trestu vykoná až dňa 2.12.2022. Žiadosť o podmienečné prepustenie podal odsúdený už dňa 7.3.2022 a ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa t.j. 15.8.2022, ani v čase rozhodovania krajského súdu t.j. 29.9.2022, nebola splnená podmienka odpykania dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Vzhľadom na nesplnenie už formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie sú ďalšie úvahy okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia o nesplnení aj materiálnych podmienok nadbytočné, nakoľko tak ako správne uviedol už okresný súd, nesplnenie tejto formálnej podmienky bez ďalšieho, má za následok zamietnutie žiadosti odsúdeného.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, postavené na jeho tvrdení, že je nevinný a preto nerozumie, prečo by mal byť naďalej vo výkone trestu, ako aj tvrdení, že došlo k porušeniu práva odsúdeného na obhajobu v pôvodnom trestnom konaní, ktoré odsúdený spája so skutočnosťou, že jeho obhajca nepodal odpor proti trestnému rozkazu Okresného súdu Martin, tak týmito skutočnosťami sa krajský súd nezaoberal, nakoľko v tomto konaní nie je možné preskúmavať vecnú stránku už právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Martin z 23.2.2021, sp.zn. , ktorým bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Krajský súd len na okraj poznamenáva, že v trestnom rozkaze bol v tom čase obvinený G. W. riadne poučený o možnosti podať odpor proti tomuto trestnému rozkazu. O možnosti podať odpor bol odsúdený poučený i na výsluchu obvineného konanom o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby dňa 23.2.2021. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 23.2.2021 (č. l. 236) vyplynulo, že v tom čase obvinený G. W. sa po doručení trestného rozkazu a po poučení o opravnom prostriedku samosudkyňou, po porade s prítomnou obhajkyňou vzdal priamo do zápisnice práva na podanie odporu proti trestnému rozkazu a tohto práva sa účinne vzdal aj v mene oprávnených osôb. Týmto úkonom odsúdený vylúčil vecný prieskum jeho veci pred krajským súdom ako súdom odvolacím. Pokiaľ odsúdený zamýšľa iniciovať obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , tak táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Krajský súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom v zákonom špecifikovaných prípadoch právoplatných rozhodnutí. V predmetnej veci krajský súd rozhoduje o sťažnosti odsúdeného G. W. voči uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. -49 z 15.8.2022, ktorým príslušný súd prvého stupňa zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom je viazaný právoplatným trestným rozkazom, ktorý má povahu odsudzujúceho rozsudku a nebol doposiaľ zrušený. Pokiaľ odsúdený poukazuje na odkázanosť jeho matky práve na jeho starostlivosť a ich vzájomný vzťah, krajský súd len poznamenáva, že ide o tvrdenie, ktoré je v príkrom rozpore s jeho správaním sa voči matke ako obeti trestného činu - zločinu týrania blízkej a zverenej osoby spôsobom popísaným v

skutkovej vete trestného rozkazu. Krajský súd sa preto nestotožnil ani s touto sťažnostnou námietkou odsúdeného. Naviac podľa hodnotenia ZVJS je jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti nekritický, vinu kladie matkinej hádavosti a uvádza, že matka ho vyprovokovala.

Na záver krajský súd uzatvára, že odsúdený v rámci svojej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu o nesplnení podmienok vyžadovaných zákonom na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Ako už bolo vyššie podrobne zdôvodnené, podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo žiadosti odsúdeného vyhovené, je nesplnenie už formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.