Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/12/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: S. U. a.s. so sídlom X. 1, L. 7, IČO XXXXXXXX, právne zast. Y.. V. U., usadenou euroadvokátkou so sídlom v T., V. č. 7, proti odporcovi: R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Š. W. č. XXX/XX, t.č. bytom L., I. č. XX/X, právne zast. Y.. H. S., advokátom so sídlom v I., J. W. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., B. legionárov 5, IČO: XX XXX XXX, právne zast. Y.. H. S., advokátom so sídlom v I., J. W. č. X/A, v konaní o zaplatenie 915,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. septembra 2014, č.k. -84, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O d p o r c o v i náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

N a v r h o v a t e ľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 71,39 eur na účet advokáta Y.. H. S. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a súčasne ho zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 260,37 eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 915,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 870,96 eur od 1.3.2009 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania, dôvodiac, že poskytol odporcovi úver vo výške 796,62 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal. Odporca sa zaviazal zaplatiť úver v 15 mesačných splátkach, každej vo výške 61,21 eur splatnej k 15.dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.7.2008. Odporca svoj záväzok riadne a včas nesplnil, preto ho navrhovateľ aj na úhradu zmluvnej pokuty formou písomnej upomienky a to listom zo dňa 13.1.2009. Dňa 28.2.2009 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 915,29 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania úverových prostriedkov, ktorý odporca neuhradil.

Podaním zo dňa 19.8.2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, B. I. 5, ktorého prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý súčasne v konaní zastupoval aj samotného odporcu, v zhode s týmto, žiadali návrh zamietnuť. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2013 poukázal na

právnu úpravu spotrebiteľského práva. V predmetnej veci navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 13.1.2009, pričom žiadal zároveň okamžité vrátenie plnenia v sume 915,29 eur. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému čo dostal titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Keďže nárok bol uplatnený návrhom podaným až 26.7.2013, vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa pripojil tiež odporca. Zhodne poukázali na to, že účinky odstúpenia od zmluvy je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Právo navrhovateľa je premlčané i pri plynutí štvorročnej premlčacej doby podľa obchodno-právnej úpravy. Odporca potvrdil, že z poskytnutého úveru nesplatil ani jednu splátku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX XXXXXXXX zo dňa 17.6.2008, navrhovateľ poskytol odporcovi úver na nákup tovaru PC notebook, ktorého predajná cena bola 23.999,- Sk a výška úveru 23.999,- Sk. Celkové náklady úveru boli vyjadrené v sume 3.661,- Sk, odporca mal úver splácať v mesačných splátkach v počte 15, pri výške mesačnej splátky 1.844,- Sk, s ročnou úrokovou sadzbou 22 %, splatnosťou prvej splátky dňa 15.7.2008, termínom splatnosti ostatných splátok vždy k 15. dňu v mesiaci, s RPMN 24,3%, priemerná RPMN uvedená nebola. Listom zo dňa 13.1.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že podľa čl. III. bod 6.1 Všeobecných podmienok, došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 28.2.2009, zároveň ho vyzval k úhrade dlžnej čiastky 915,29 eur s tým, že od 1.3.2009 bude uplatňovaný aj úrok z omeškania vo výške 0,08% denne. Zo splátkového kalendára a úverového účtu odporcu vyplýva, že odporca neuhradil z úveru ani jednu splátku.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 101, § 107 ods. 1 OZ, § 2 písm. a/, b/ a § 5 zákona č. 258/2001 Z.z., s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona návrh navrhovateľa zamietol, pretože odporca a vedľajší účastník v konaní úspešne vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 796,62 eur, ktorý mal odporca splácať počnúc dňom 15.7.2008 po dobu 15 mesiacov, vo výške mesačnej splátky 1.844,- Sk. Odporca neuhradil žiadnu splátku. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že išlo o spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ v súlade dohodnutými podmienkami odstúpenia od zmluvy, uvedenými vo Všeobecných podmienkach S. U. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru platných od 1.4.2008, v zmysle ich čl. III. bod 6.1 odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe idúcich splátok. Toto odstúpenie vykonal listom zo dňa 13.1.2009 a oznámil súčasne odporcovi, že došlo v dôsledku odstúpenia k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 28.2.2009. Odporca na uvedenú výzvu nereagoval žiadnou platbou. Podľa názoru súdu odstúpenie od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, sú povinní účastníci vzájomne si vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v plnení, ktoré dostali. Odporca by bol preto povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie z titulu poskytnutých úverových prostriedkov. K odstúpeniu od zmluvy došlo s účinkami ku dňu 28.2.2009, preto navrhovateľ mohol po prvýkrát uplatniť svoje právo z titulu vydania bezdôvodného obohatenia druhým dňom nasledujúcim po tomto dni. Návrh na súd podal až dňa 26.7.2013, kedy však už uplynula navrhovateľovi tak dvojročná, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba. Súd z tohto dôvodu návrh zamietol a obsahom zmluvy sa nezaoberal. Pre úplnosť dodal, že jednotlivé splátky by boli premlčané vzhľadom na splatnosť úveru (15 mesiacov od splatnosti prvej splátky 15.7.2008) aj pri neodstúpení od zmluvy. Na premlčanie aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ide o spotrebiteľský úver a použitie ustanovení Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšie /§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Uviedol tiež, že navrhovateľom uvádzané ust. § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch /zrejme zákona č. 129/2010 Z.z./ sa na danú vec nevzťahuje, pretože uvedené ustanovenie neplatilo v čase uzavretia predmetnej zmluvy a uvedená úprava upravuje odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa a nie veriteľa.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca, teda aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Odporca by v zásade mal právo na náhradu trov konania, tieto trovy však patria účastníkovi len vtedy, keď ide o účelne

vynaložené trovy konania. Odporca bol v konaní zastúpený Y.. H. S., advokátom, a to na základe plnej moci zo dňa 29.9.2014. Ide o totožného právneho zástupcu, ktorý zastupuje v konaní vedľajšieho účastníka na základe plnej moci zo dňa 1.3.2013. Právny zástupca vedľajšieho účastníka už v písomnom podaní zo dňa 30.10.2013 vzniesol námietku premlčania, rovnakú obranu predniesol za odporcu aj ako jeho právny zástupca na pojednávaní 29.9.2014. Je teda zrejmé, že rovnaká právna pomoc sa prostredníctvom toho istého advokáta dostala tak odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý hájil záujmy tiež odporcu, vstúpil do konania skôr, preto jeho náhrada trov konania je účelná a preto mu patrí náhrada trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov konania za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej z 30.10.2013, jeden úkon v zmysle § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 51,45 eur, 2x RP á 7,81 eur, spolu trovy 118,52 eur. Ďalej mu patrí odmena za účasť na pojednávaní dňa 29.9.2014 á 51,45 eur, 1x RP á 8,04 eur, spolu 59,49 eur bez DPH. Náhrada cestovného za účasť na pojednávaní 29.9.2014 cesta Lučenec - Prievidza a späť, počet km 240, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100 km 7,00 l, cena za 1 l paliva 1,490 eur, spolu 68,952 eur, z toho náhrada v 1/3-ine, pretože v tento deň sa zúčastnil právny zástupca na troch pojednávaniach OS Prievidza, t.j. 22,98 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi náhrada za stratu času za 8 polhodín á 13,40 eur /cesta Lučenec Prievidza a späť/, spolu 107,20 eur, z toho 1/3-ina 35,73 eur. Odmena advokáta za účasť na pojednávaní, cestovné náhrady a náhrada za stratu času sú vo výške 118,21 eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 23,64 eur predstavuje odmena advokáta 141,85 eur a trovy celkom 260,37 eur /141,85 eur + 118,52 eur/.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu, aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby tento zmenil, a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnil dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Podľa jeho názoru pokiaľ ide o odstúpenie od úverovej zmluvy, nie je možné sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, keďže inštitút odstúpenia od zmluvy je priamo upravený v ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že plnenie zo zmluvy v prípade odstúpenia, je potrebné posudzovať po právnej stránke ako bezdôvodné obohatenie vychádzajúc z toho, že zmluva v dôsledku odstúpenia sa ruší od svojho počiatku. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s čl. III. bod 6. 1. Všeobecných podmienok S. U. a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere od zmluvy odstúpil a požaduje v súlade so zmluvou splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia, nakoľko nastal prípad uvedený v zmluve, spočívajúci v tom, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok, alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace. Podľa jeho názoru, právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy nemôže byť slabšie, ako právo spotrebiteľa. Pokiaľ by bol akceptovaný právny názor súdu prvého stupňa, mal by dlžník - spotrebiteľ, lepšie postavenie ako spotrebiteľ, ktorý neporušil zmluvné podmienky, čo je podľa jeho názoru neprípustné.

Odporca nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa nahradiť mu trovy odvolacieho konania vzniknutému mu z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 71,39 eur. Odvolanie považoval za nedôvodné. Navrhovateľ v ňom nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, iba opakovane konštatoval, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, nemožno sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, keďže inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený priamo v § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že je dôležité poukázať na skutočnosť, že samotný § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, odkazuje na aplikáciu ust. § 48 OZ, ktorý pojednáva o dôsledkoch odstúpenia od zmluvy, z čoho vyplýva nevyhnutnosť predmetné odstúpenie podriadiť ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s čím sa stotožnil v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu aj súd prvého stupňa. Vyslovil názor, že cieľom uplatneného opravného prostriedku zo strany navrhovateľa, je pravdepodobne iba „získanie času".

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) - f) citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti navrhovateľom podaného odvolania.

Podstata navrhovateľom uplatneného odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podrobným a dôsledným preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov, keďže bolo zistené, že súd prvého stupňa vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je správny, úplný, zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa aj odvolací súd s jeho odôvodením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom navrhovateľa uvádza:

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica rada 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). V našom právnom poriadku práva spotrebiteľov okrem iného chráni aj ust. § 52 Občianskeho zákonníka pričom odvolací súd nemá pochybnosť o jeho súlade s právom Európskej únie, umožňujúcim členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13 EHS, ktoré ustanovenia významne chránia spotrebiteľov a nepochybne sú náročné na dodávateľa, čo je však pochopiteľné vzhľadom na to, že spotrebiteľ prakticky takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy a faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri vzájomnej kontraktácii je zjavná.

V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné v zmysle § 52 ods. 3 tohoto považovať za dodávateľa a odporcu ako fyzickú osobu, nekonajúcu v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.s.p. a predmetnú zmluvu, teda posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom ku ktorej skutočnosti je tu existencia povinnosti súdu skúmať dôvodnosť aplikácie príslušnej právnej úpravy na daný spotrebiteľský vzťah a v súvislosti s tým tiež to, či zmluvné podmienky v o.i. aj tomto smere, nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu vopred naformulovanej typovej zmluvy.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva v zásade zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), a to vychádzajúc z ust. § 48 ods. 2 OZ, čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy, vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, či náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 . Ustanovenie medzi účastníkmi uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (čl.III. bod 6.1.Všeobecných podmienok...na ktoré sa navrhovateľ odvoláva), ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzuje odporcu ako

spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých mu podľa Občianskeho zákonníka, bez pochybností zhoršuje jeho postavenie, pretože akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa napriek ich zrušeniu, popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy, dohodnuté v zmluve, sú teda v prospech odporcu ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Ako správne uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia aj prvostupňový súd, rovnako ust. § 5 zák. č. 258/2001 z.z. na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, odkazuje v súvislosti s právom veriteľa odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy na ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

Nemožno v súvislosti s vyššie uvedeným dotknutým článkom zmluvných podmienok naviac ponechať bez povšimnutia, že celá zmluva, ako aj Všeobecné podmienky..., sú písané tak drobným písmom, že pre priemerného bežného spotrebiteľa nie sú v bežnej praxi opoznateľné a jasne, zreteľne a zrozumiteľne ich možno prečítať len s ťažkosťami, prípadne pod lupou, čo samo o sebe v nadväznosti na skutočnosť, že akékoľvek teda aj dotknuté zmluvné dojednanie nebolo možné zo strany odporcu ako spotrebiteľa žiadnym spôsobom ovplyvniť, svedčí nie len o zmluvnej nevyváženosti zmluvných strán so záverom o bezpochyby výrazne slabšej vyjednávacej pozícii pri pokuse dosiahnúť zmenu už vopred naformulovanej predtlačenej zmluvy o.i. aj pokiaľ ide o dotknuté ustanovenie, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a jej následkov, čo súdna prax považuje za nekalú obchodnú praktiku a už aj s poukazom na túto skutočnosť, nemožno poskytnúť výkonu takého práva súdnu ochranu.

V súvislosti s námietkou voči aplikácii právnej úpravy Občianskeho zákonníka na danú vec, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa jednoznačne nepochybil, keď na právny vzťah účastníkov založený vyššie identifikovanou úverovou zmluvou, aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nemožno akceptovať ani odvolaciu námietku navrhovateľa, že v dôsledku aplikácie právnej úpravy na odstúpenie od zmluvy v zmysle občianskeho práva, je tento znevýhodnený, pretože sú to práve spotrebitelia, ktorí môžu dôvodne očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka, čo je v súlade s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne občianske právo, čo si vyžaduje záujem na vyššej ochrane pri štandardných typových zmluvách s následkom tzv. jednostrannej kogentnosti ustanovení Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež neprihliadnuť na to, že to bol práve navrhovateľ, ktorý túto štandardnú typovú zmluvu formuloval, a napriek tomu, že existujú iné inštitúcie súkromného práva, ktoré mohol využiť, a ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzatvorenia, ako napríklad výpoveď, bol to on sám, ktorý sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení. Ustanovenia zmluvných podmienok, podľa ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, sú upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 53 a § 54 a 457 OZ. Pokiaľ za týchto okolností súd prvého stupňa nárok navrhovateľa posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho právna kvalifikácia je správna, pričom za súčasne vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nemohol postupovať inak, ako návrh navrhovateľa zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, keď súčasne dospel k záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti náhrady trov konania účastníkov, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal s poukazom na skutočnosť, že tento si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní účastníka na strane ktorého vystupuje, rovnako mu za použitia cit. zákonných ustanovení prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli z titulu trov právneho zastúpenia a ktoré účelne vynaložil na bránenie práv odporcu, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci - podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu t.j. 1 úkon á 51,45 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. "AT" ) + 1 x pauš.náhr. á 8,04 eur (§ 16 ods. 3 AT) = 59,49 + 20 % DPH t.j. 11,90 eur (§18 ods.3 AT), spolu trovy právneho zastúpenia 71,39 eur, na náhradu ktorých zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .