Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/59/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S. á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, IČO: B 108305, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX I., štátny občan SR, o vymoženie 1 966 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1 966 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia a na trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ“) poskytol odporkyni na základe Zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty č. XXXXXXX dňa 12.10.2009 úverový rámec v celkovej výške 1 493,73 eur. Odporkyňa sa zaviazala pôvodnému veriteľovi poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť mu úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Odporkyňa na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií prostredníctvom karty, pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporkyňou zúčtoval na ťarchu kartového účtu odporkyne a to bezodkladne potom, čo obdržal informácie a podklady potrebné k takémuto zúčtovaniu. Zmluvou sa pôvodný veriteľ s odporkyňou dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví odporkyni výpis všetkých odporkyňou uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu odporkyne, v ktorom bude odporkyňou realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Odporkyňa sa zaviazala v zmluve platiť pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku vo výške 49,79 eur. Odporkyňa uhradila celkom sumu 1 561,67 eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ listom zo dňa 11.9.2013 vyzval pred podaním návrhu na súd odporkyňu k úhrade celej dlžnej sumy, čo však odporkyňa nesplnila. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Celkový dlh odporkyne ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 1 966 eur, súčasne si navrhovateľ uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 24.2.2014 špecifikoval žalovanú sumu tak, že odporkyňa čerpala celkom 1 873,45 eur a vykonala úhrady vo výške 1 607,44 eur. Odporkyni boli účtované poplatky a úroky spolu vo výške 1 699,99 eur v zmysle cenníka. Navrhovateľ od čerpanej sumy odporkyňou spolu s úrokmi a poplatkami odpočítal uhradené sumy a tak si uplatnil návrhom sumu 1 966 eur.

V podaní zo dňa 8.10.2014 navrhovateľ uviedol, že zmluva uzatvorená s odporkyňou je revolvingovým úverom a preto nie je možné určiť dátum splatnosti úveru. Odporkyni nebolo doručené zosplatnenie úveru, pretože k nemu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. K ukončeniu zmluvy došlo až zo strany navrhovateľa výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.9.2013.

Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, bez ospravedlnenia.

Odporkyňa sa k návrhu vo veci samej vyjadrila tak, že nesplácala dlh pre finančné problémy.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty, Obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, výzvou pred podaním žaloby, cenníkom poplatkov, podaním navrhovateľa zo dňa 24.2.2014 a zo dňa 8.10.2014, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty (ďalej v iba „zmluva“) zo dňa 12.10.2005 súd zistil, že ju podpísal právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedený schválený úverový rámec 995,82 eur, výška splátky 33,19 eur.

Súdu boli predložené Obchodné podmienky pre vydane a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VUB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. účinné od 1.6.2005 (ďalej len „OP“), z ktorých súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporkyňou.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 spolu s prílohou vyplýva, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2012 oznamoval pôvodný veriteľ odporkyni, že postúpil pohľadávku voči nej na navrhovateľa. Doručenka o prevzatí oznámenia odporkyňou súdu predložená nebola.

Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.9.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu k okamžitej úhrade dlžnej sumy 2 639,39 eur. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.

Výpisom z pôžičkovej karty Quatro má súd preukázané, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 1 873,45 eur a vykonala úhrady celkom v sume 1 604,92 eur.

V Cenníku poplatkov platnom od 6.7.2009 je uvedený poplatok za výber hotovosti z bankomatu 1,66 eur, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu 0,63 eur, poplatok za prvé použitie karty 8,30 eur, poplatok za bezhotovostný prevod 0,66 eur.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že s prostriedkami z úveru disponoval jej vtedajší manžel. Obchodné podmienky nečítala.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V konaní bolo sporné, či navrhovateľovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

Navrhovateľ sa v konaní po odporkyni domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom odporkyne. V konaní bolo Zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro a Zmluvou o postúpení pohľadávky zistené, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po odporkyni mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať, pretože je namiesto banky veriteľom odporkyne.

V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného stal navrhovateľ veriteľom odporkyne, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa odporkyňa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnila splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas. Podmienky vypovedania zmluvy zo strany banky ako pôvodného veriteľa sú stanovené v Obchodných podmienkach v čl. X. v bode 56.

Pokiaľ sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách voči odporkyni (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.

Banka ako pôvodný veriteľ právo ukončiť svoj zmluvný vzťah s odporkyňou nevyužila, uvedené vyplýva z podania navrhovateľa zo dňa 8.10.2014, kde navrhovateľ uviedol, že odporkyni nebolo doručené zosplatnenie úveru, pretože k nemu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. K ukončeniu zmluvy došlo až zo strany navrhovateľa výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.9.2013. Navrhovateľ tak nepreukázal, že bola odporkyni poskytnutá dodatočná lehota na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v konaní nebolo preukázané, že banka riadne urobila zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporkyne s plnením jej záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na navrhovateľa, ktorý bankou nie je a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a navrhovateľom dňa 23.10.2012 z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému následku právneho úkonu banky, keďže nebolo preukázané doručenie oznámenia o zosplatnení úveru odporkyni.

Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky podľa obsahu je podľa názoru súdu naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je aj so splatnosťou pohľadávky banky.

Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a navrhovateľ mienili upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Ako právny úkon banky a navrhovateľa zmluva odporuje účelu zákona o bankách, jeho hospodárskemu účelu, keď podľa § 5 písm. b) sa úverom, ktorý poskytuje banka rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, teda predpokladá sa minimálne návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov bankou, podľa písm. i) bankovým obchodom je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami, ide ti aj o správu úveru, obchody banka vykonáva podľa § 27 s klientmi na zmluvnom základe a zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť navrhovateľ právo veriteľa domáhať sa po odporkyni ako dlžníkovi splnenia záväzku. Na strane navrhovateľa nie je daná aktívna legitimácia v konaní, právo mu nesvedčí, čo je dôvodom vedúcim súd k zamietnutiu návrhu.

Z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol nadobudnúť navrhovateľ žiadne práva ani odporkyňa povinnosti. Bezpredmetným je preto zaoberať sa hodnotením dôkazov ako je oznámenie o postúpení pohľadávky, neprijateľnými podmienkami zmluvy alebo ďalšími časťami OP, sadzobníkom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože odporkyňa výslovne uviedla, že ich nežiada priznať.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.