Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-307-2015.pdf
PDF · 70.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/307/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. A., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XXXX/XX, XXX XX A., proti odporcom: v rade 1/ D. A.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXXX/X, A. - O., v rade 2/ Z. A., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXXX/X, A. - O., J..Č.. D. X, I., v konaní o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v rade 2/ Z. A., E.. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 20P/284/2010-118 zo dňa 23.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP/60/2011 - 143 zo dňa 25.07.2011 vo výške 170,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 15.07.2015, navrhovateľ navrhol, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni v rade 2/ na 70,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že výživné na odporkyňu v rade 2/ mu bolo súdom určené vo výške 170,- eur mesačne. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jeho sociálne a majetkové pomery, zmenil sa aj jeho príjem zo zamestnania a zároveň sa mu narodila dcéra, ku ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Uviedol tiež, že odporkyňa v rade 2/ je plnoletá, študuje na K. v Bratislave a žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom.
V podaní, tunajšiemu súdu doručenom dňa 18.09.2015, odporkyňa v rade 2/ uviedla, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez jej prítomnosti. Zároveň uviedla, že už nie je študentkou VŠ, nakoľko sa nezapísala do ďalšieho ročníka zo zdravotných dôvodov, ktoré podstatne zvyšujú jej náklady na živobytie. Tiež uviedla, navrhovateľ si od februára 2011 neplní voči nej vyživovaciu povinnosť a že v školskom roku 2016/2017 plánuje zahájiť denné štúdium na inej VŠ v ekonomicky výhodnejšom odbore, pričom bude opätovne žiadať o obnovenie zákonnej vyživovacej povinnosti.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 10.11.2015 za účasti navrhovateľa a odporkyne v rade 1/. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že návrh podal, nakoľko sa mu narodila maloletá dcéra a preto si nemôže dovoliť platiť výživné vo výške 170,- eur mesačne. Jeho hrubý príjem je cca 700,- eur mesačne, o čom predložil súdu k nahliadnutiu faktúry vystavené za ním vykonané murárske práce, iný príjem nemá, a jeho priateľka s ktorou žije v spoločnej domácnosti je na materskej dovolenke s príjmom mesačne 200,- eur. Navrhovateľ zároveň spláca úver vo výške 171,- eur mesačne na byt v ktorom žije spolu s priateľkou, pričom ich výdavky sú 135,- eur na nájomné, 38,- eur na elektrinu, 23,- eur na rozhlas a televíziu, výdavky na maloletú dcéru predstavujú mesačne cca 150,- eur. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ znížiť výživné na odporkyňu v rade 2/ na 70,- eur od 01.02.2015. Odporkyňa v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že spomínaný úver si vzala priateľka navrhovateľa, a teda aj byt je v jej vlastníctve, pričom v čase keď si vzala úver nežili v spoločnej domácnosti s navrhovateľom.
Odporkyňa v rade 1/ k svojim mesačným výdavkom uviedla 102,- eur na nájomné, 15,- eur na rozhlas a televíziu, 85,- eur na elektrinu, 15,54 eur na poistenie, 119,27 eur na hypotekárny úver, 35,- eur na mobilný telefón, pričom má aj výdavky v súvislosti s výstavbou chaty v Belej. Výdavky má spoločne s priateľom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Odporkyňa ďalej uviedla, že jej čistý príjem je cca 830,- eur mesačne. Odporkyni v rade 2/ prispievala na výživu do septembra 2015, a to mesačne na nájom 140,- eur, na stravu 160,- eur, a na ostatné výdavky 25,- eur. Ďalej uviedla, že navrhovateľ už asi päť rokov neplatí riadne vyživovaciu povinnosť, za čo bol aj odsúdený, pričom jeho dlh na výživnom je cca vo výške 1.000,- eur. Na záver pojednávania vzal navrhovateľ svoj návrh vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ späť, pričom odporkyňa so späťvzatím súhlasila.
Tunajší súd, uznesením č.k. 16C/307/2015-30 zo dňa 25.11.2015, konanie vo vzťahu k odporkyni v rade 1/ zastavil.
Súd následne vo veci vykonal ďalšie pojednávanie dňa 19.01.2016 za účasti navrhovateľa, odporkyne v rade 2/, ako aj odporkyne v rade 1/. Odporkyňa v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že so znížením výživného na sumu 70,- eur od 01.02.2015 nesúhlasí, nakoľko mala v danom čase zvýšené výdavky a štúdium ukončila až dňa 31.03.2015. Uviedla, že by súhlasila so znížením výživného od 01.10.2015, resp. by súhlasila so zrušením výživného od 01.10.2015. Následne na návrh navrhovateľa o pripustenie zmeny návrhu, súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu tak, že súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v rade 2/, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 20P/284/2010-118 zo dňa 23.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP/60/2011-143 zo dňa 25.07.2011, vo výške 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015. Obidve odporkyne uviedli, že s takto zmeneným návrhom súhlasia. Odporkyňa v rade 2/ ešte uviedla, že sa v súčasnosti nepripravuje na budúce povolanie, je zamestnaná od 15.10.2015 s hrubým mesačným príjmom 650,- eur. Po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Majúc preukázanú tú skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ je plnoletá, ukončila štúdium na vysokej škole, resp. nepokračuje v príprave na budúce povolanie a je schopná živiť sa sama, ako aj s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa v rade 2/ s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasila, mal súd za to, že v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 20P/284/2010-118 zo dňa 23.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP/60/2011 - 143 zo dňa 25.07.2011 viac netrvá, preto ju s účinnosťou od 01.10.2015 zrušil.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. S ohľadom na výslovné vzdanie sa práva na podanie odvolania účastníkov konania po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, súd vyhotovil rozsudok v skrátenej forme.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady rozhodovania o trovách konania na základe úspechu účastníka. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, treba vziať do úvahy pomery toho, kto by mal trovy konania nahradiť. Súd v danom prípade prihliada tiež na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, ako aj postoj jednotlivých účastníkov v priebehu konania. Súd má za to, že v danom prípade sú okolnosti hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by nemal súd účastníkom náhradu trov konania priznať. Tieto súd videl v pomeroch účastníkov konania, ako aj v ich správaní v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. § 207 ods. 1 OSP vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Účastníci konania sa práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, výslovne vzdali, z tohto dôvodu sa na nich ustanovenia § 205 OSP nevzťahujú.