Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17C-490-2015.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/490/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporcovi: G. L., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX F. Ú., D. T. č. XXX, o zaplatenie 1916,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3. 7. 2015 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 76,64 eura titulom súdneho poplatku a 144,15 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 14. 7. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1916,96 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 8. 4. 2014 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1600,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 7. 10. 2014 navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého zostatku úveru spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 836,02 eura a to nasledovne:
- istina: 20,13 eura;
- úrok: 258,06 eura;
- zosplatnená istina: 1579,87 eura;
- upomienka II: 24,- eur.
- upomienka II: 12,- eur;
- poistenie Bill protection: 22,90 eura.
Okrem istiny si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený dňa 16. 11. 2015.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX, úverové podmienky, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňa 8. 4. 2014 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 1600,- eur, s mesačnými splátkami vo výške 65,- eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 37,65 %, RPMN 45,7 %, priemerná RPMN 18,87 %, prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, splatnosť jednotlivých ďalších splátok bola určená na 15. deň toho - ktorého kalendárneho mesiaca, lehota konečnej splatnosti 54 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa posledného mesiaca. Poistenie v zmluve nie je dohodnuté.
Navrhovateľ je spoločnosť m.i. s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinného k 8. 4. 2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 8. 4. 2014), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/, k/ citovaného zákona, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru výška a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 65,- eur bez bližšej špecifikácie. Rovnako v zmluve je uvedená lehota splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď podľa súdu uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, počte splátok a lehote splatnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.
Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom Podmienky splácania úveru, a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré odporca ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite
a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. f/, k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu poskytol, t. j. 1600,- eur. Zo splátkového kalendára, ktorý predložil sám navrhovateľ k podanej žalobe vyplýva, že odporca navrhovateľovi neuhradil ani jednu splátku úveru, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1600,- eur.
Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny 1600,- eur a vo zvyšku žalovanej sumy návrh zamietol (istina 316,96 eura s príslušenstvom). Súd zamietol aj návrh v časti uplatneného poplatku za upomienky, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že nejaké upomienky odporcovi doručoval a doručil a za aké porušenie zmluvných povinností.
Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 8. 4. 2014, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 3. 7. 2015 určená vo výške 0,05 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.
Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúčelový a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť 1600,- eur. Úroky z omeškania je povinný zaplatiť počnúc dňom 3. 7. 2015, ako to navrhovateľ požadoval v návrhu, hoci k omeškaniu došlo preukázateľne už skôr, súd však nemôže prekročiť návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.).
Súd navrhovateľovi nepriznal ani (mimo úrokov, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky) sumu 66,84 eura titulom úrokov z omeškania, nakoľko táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná (čl. IV žalobného návrhu).
Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy presahujúcej výšku 1600,- eur z titulu poskytnutého úveru ako aj príslušenstvo - úroky z omeškania presahujúce priznané príslušenstvo.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou O.s.p. je odporca povinný plniť podľa výroku prvého tohto rozsudku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd odporcovi určil dlhšiu lehotu na zaplatenie z dôvodu, že sa jedná o značne vysokú sumu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.
Uplatnené trovy konania je odporca povinný nahradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p., advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania a tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 114,50 eura a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej sume 215,33 eura. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po á 81,33 eura + 20 % DPH, za prípravu a prevzatie, podanie návrhu na súd; 2 x režijný paušál po á 8,39 eura + 20 % DPH. Trovy konania tak predstavujú výšku spolu 215,33 eura.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol úspešný v časti 83,47 % a odporca v časti 16,53 %, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje povinnosť odporcu na náhradu vo výške 76,64 eura (83,47 % - 16,53 %, t.j. 95,57 eura - 18,93 eura) a v trovách právneho zastúpenia vo výške 144,15 eura (83,47 % - 16,53 %, t.j. 179,74 eura - 35,59 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.