Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-413-2015.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/413/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majeríkovou, v právnej veci navrhovateľa Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00321796, proti odporcovi Karol Hreus - Magnuss, miesto podnikania Pod Grendel 1359/6A, Žilina - Trnové, IČO: 45724768, o zaplatenie 825,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 825,60 eur spolu s 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom trov konania sumu 52 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 10.12.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd označeného odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 825,60 eur spolu s príslušenstvom ( 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia). Svoj návrh odôvodňoval tým, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 20.8.2012 nájomnú zmluvu č. 418/právne/2012, ktorou navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania časť pozemku o výmere 5,4 m2 parc. č. KNC 7787/1 - ostatná plocha zapísaného na LV č. 1100 pre k.ú. Žilina a to na ulici Martinská za účelom umiestnenia predajného stánku. V zmysle čl. 3 nájomnej zmluvy sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi ročné nájomné vo výške 864 eur v dvoch splátkach; prvú splátku vo výške 432 eur do 30.6 príslušného roka a druhú splátku vo výške 432 eur do 31.12 príslušného roka. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade omeškania sa odporca zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Nájomná zmluva bola ukončená odstúpením prenajímateľa od zmluvy v zmysle jej ustanovenia čl. 6 bodu 2, písmeno a) listom zo dňa 20.5.2014. Odporca zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 432 eur druhej splátky za rok 2013 a prvej splátky za rok 2014 - alikvotná časť nájomného za obdobie od 1.1.2014 do 14.6.2014 t.j. do ukončenia nájomnej zmluvy vo výške 393,60 eur neuhradil. Navrhovateľ listom zo dňa 4.8.2014 doručeným odporcovi dňa 12.8.2014 vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote do 15 dní a na výzvu odporca nereagoval. Navrhovateľ okrem zaplatenia istiny titulom neuhradeného nájomného spolu vo výške 825,60 eur uplatňuje aj úroky z omeškania z jednotlivých splatných splátok a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžných splátok do zaplatenia.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie dňa 18.1.2016 sa odporca neustanovil, doručenie predvolania mal vykázané náhradným spôsobom v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 O.s.p. ( zásielka súdu sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote dňa 28.12.2015) a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 vec prejednal vec v jeho neprítomnosti. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo zo strany odporcu využité.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení v znení písomného návrhu.
Zo zmluvy o nájme č. 418/právne/2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 20.8.2012 súd vzal za nesporne preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi na základe tejto zmluvy do užívania časť pozemku KNC parcela 7787/1 k.ú. Žilina a to o výmere 5,4 m2 za účelom umiestnenia predajného stánku typu POLYMO MINI, ktorý bude využívaný na predaj tlače, tabakových výrobkov, drogérie, darčekového a doplnkového tovaru. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. 3 citovanej zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku nájomného a to 160 eur/ m2/rok, t.j. 864 eur, ktoré ročné nájomné sa nájomca (odporca) zaviazal uhrádzať v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 432 eur do 30.6 príslušného roka a druhú splátku vo výške 432 eur do 31.12 príslušného roka. Zároveň v čl. 5 bod 1 citovanej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného má prenajímateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania a tiež oprávnenie prenajímateľa od zmluvy odstúpiť ak je nájomca v omeškaní s platením nájomného viac ako 60 dní (čl. 6 ods. 2 písm. a).
V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený odstúpením prenajímateľa od zmluvy pre porušenie povinností nájomcu s platením nájomného a to listom zo dňa 20.5.2014. Odporca odstúpenie od zmluvy v odbernej lehote neprevzal. Navrhovateľ listom zo dňa 4.8.2014 vyzval odporcu na úhradu nedoplatku na nájomnom spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania vyčísleným spolu v sume 936,47 eur. Výzvu na zaplatenie odporca prevzal dňa 12.8.2014.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvykle v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Nájomná zmluva sa podľa citovaného zákonného ustanovenia § 663 uzaviera medzi prenajímateľom, t.j. osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva do nájmu) a nájomcom t.j. osobou, ktorá vec najíma. Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu (nájomné) a teda nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer a bez platenia nájomného by nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou. Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve a preto zákon v § 671 odseku 1 ustanovuje predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy. V tejto dikcii sa skrýva nielen to, že v zmluve treba uviesť výšku nájomného, ale aj spôsob jeho platenia. Ak výška nájomného nie je v zmluve dohodnutá, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom navrhovateľom predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej a právnej v celom rozsahu dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi
účastníkmi konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.8.2012 trval nájomný vzťah do 14.6.2014, pričom odporca porušil svoju povinnosť zo zmluvy uhrádzať nájomné riadne a včas a tým, že neuhradil v zmluve dohodnuté nájomné (432 eur druhá splátka za rok 2013 a prvá splátka za rok 2014 - alikvotná časť do ukončenia nájomnej zmluvy vo výške 393,60 eur) neuhradil, nedoplatok predstavuje žalovaná suma 825,60 eur. Súd poznamenáva, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Je potrebné poznamenať, že súd v danom prípade vychádzal predovšetkým z výsledkov dokazovania predložených navrhovateľom a iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonávať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je povinnosťou súdu. Dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu v danom prípade leží na dlžníkovi tj. odporcovi. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nedoplatok nájomného spolu v sume 825 eur.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania (8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia), ktorých výška úroku z omeškania nie je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB k 1.1.2014 bola vo výške 0,25 % a k 1.7.2014 výške 0,15% + zvýšená o osem percentuálnych bodov. Tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť platiť ročné nájomné tak, ako sa v uzavretej zmluve čl. 3 zaviazal a to do 30.6 a do 31.12 príslušného roka dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade druhá splátka nájomného za rok 2013 vo výške 432 eur bola splatná do 31.12.2013 a od 1.1.2014 je odporca v omeškaní a pokiaľ ide o alikvotnú časť nájomného za rok 2014 vo výške 393,60 eur bola splatná do 30.6.2014 a od 1.7.2014 sa odporca dostal do omeškania. Špecifikácia uplatneného nároku navrhovateľa titulom úrokov z omeškania bola v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto súd návrh navrhovateľa i titulom uplatňovaných úrokov z omeškania považoval za právne dôvodný, a preto návrhu navrhovateľa vyhovel, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú sumu v prípade, že bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje, vyplýva predovšetkým z príslušnej zmluvy.
V čl. 5 bod 1 citovanej nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného má prenajímateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou zmluvy o nájme, bola dohodnutá písomnou formou a je v nej určená výška zmluvnej pokuty, a to pre prípad omeškania s úhradou nájomného. Vyššie uvedená zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok, za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že odporca si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Dojednaná zmluvná pokuta si plnila preventívnu funkciu, nakoľko odporcu nútila k plneniu si svojich zmluvných povinností a dojednaná výška zmluvnej pokuty nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne. Súd je toho názoru, že zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného plnenia, pričom zákon nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškania splnením peňažného záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a neustanovuje ani spôsob jej určenia, pričom dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej veci vzniká porušením povinnosti odporcom a nie odstúpením od zmluvy navrhovateľom. Je nepochybné, že k porušeniu povinnosti došlo pred odstúpením od zmluvy, a teda nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol ešte pred zánikom zmluvy a odstúpenie od zmluvy sa nijako nedotklo nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Konštantná judikatúra tiež dôvodila, že odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením, napr. rozsudok NS ČR vo veci 33Odo 131/2003 a súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného a preto postupoval pri meritórnom rozhodnutí v súlade s ňou. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv. S poukazom na vyslovený právny záver súd návrh navrhovateľa i v časti zmluvnej pokuty považoval za dôvodný a zaviazal odporcu popri istine zaplatiť navrhovateľovi i zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si uplatnil právo na náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku 50 eur a hotové výdavky v spojení s výzvou na zaplatenie vo výške 2 eur a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom trov konania sumu 52 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.