Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/264/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, v právnej veci navrhovateľa: Mária Vigľašská- Gastroservis, Holíčska 16, 851 05 Bratislava, IČO: 14 033 216, konajúca oprávnenou osobou : Tomáš Viglašský, zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, proti odporkyni: W.. X. M., S. Ú. M. M. B. X, XXX XX Z., o zaplatenie 5.463,00 Eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, rozhodol

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.09.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.463,00 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ svoj návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 23.02.2010 sa začalo exekučné konanie sp. zn. EX 5/2010 v prospech oprávneného, ktorým je navrhovateľ, proti povinnému- Anton Zúbek- ZV Profil, Veľké Pole 27, 966 74 Veľké Pole, na vymoženie pohľadávky vo výške 90.573,40 Eur s príslušenstvom vo výške 17.532,03 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 90.573,40 Eur od 23.02.2010 do zaplatenia. Odporkyňa zaslala navrhovateľovi dňa 02.03.2010 žiadosť o preddavok na výkon exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. EX 5/2010. Na základe uvedenej žiadosti navrhovateľ dňa 11.03.2010 zaplatil odporkyni preddavok vo výške 5.463,00 Eur formou bankového prevodu. V zmysle potvrdenia o prevzatí preddavku a zmluvnej odmeny zo dňa 02.07.2010 bol odporkyni navrhovateľom poskytnutý ďalší, v poradí druhý preddavok spolu so zmluvnou odmenou, súhrnne vo výške 10.000.-Eur. Na základe uvedeného potvrdenia sa exekútorka zaviazala v prípade nevymožiteľnosti exekúcie vrátiť poskytnutú finančnú čiastku navrhovateľovi. Dňa 04.10.2010 bol podľa oznámenia v Obchodnom Vestníku č. OV 190B/2010 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Anton Zúbek, nar. 04.07.1967, Veľké Pole 27, 966 74 Veľké Pole. V súlade s ustanovením § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii v znení neskorších predpisov bolo exekučné konanie č. EX 5/2010 dňa 04.10.2010 ex lege zastavené. Odporkyňa bola žiadosťou zo dňa 09.09.2014 navrhovateľom požiadaná o zaslanie a vyúčtovanie trov exekúcie a vyplatenie rozdielu z poskytnutého preddavku v lehote do 15.09.2014. Na uvedenú žiadosť odporkyňa nereagovala. Z uvedeného skutkového a právneho stavu podľa navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa tým, že si nechala zaplatiť preddavok na výkon exekúcie a zmluvnú odmenu, pričom právny nárok na uvedené finančné prostriedky odpadol skončením exekúcie ex lege. Odporkyňa odmietla vydať poskytnuté finančné prostriedky a na žiadosť o vyúčtovanie nereagovala.

V podaní zo dňa 6.11.2014 vzal navrhovateľ z dôvodu úhrady vykonanej odporkyňou po podaní návrhu svoj návrh späť v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 10.000,-Eur s prísl. a žiadal, aby súd

zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 5.463,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.463,-Eur od 26.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V zmysle § 172 ods. 6 O.s.p. súd o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, ako o dispozičnom úkone navrhovateľa uskutočnenom v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu, nerozhodoval. V konaní bol dňa 23.4.2015 vydaný platobný rozkaz č.k. -48, proti ktorému podala odporkyňa včas odôvodnený odpor. Predmetom konania tak zostal čiastočným späťvzatím navrhovateľa v podaní zo dňa 6.11.2014 upravený návrh.

V odpore proti platobnému rozkazu odporkyňa uviedla, že na základe návrhu oprávnenej Márie Vígľašskej - Gastroservis - začala ako súdny exekútor viesť exekučné konanie proti povinnému Anton Zúbek - ZV Profil. Následne dňa 18.03.2010 v tomto exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 5/2010 vydala upovedomenie o začatí exekúcie na ťarchu povinného a tiež vyzvala oprávnenú na úhradu preddavku na výkon exekúcie, a to podaním zo dňa 2.3.2010, ktorý jej bol uhradený dňa 11.03.2010 z účtu oprávnenej vo výške 5.463,- Eur. Počas trvania exekučného konania č. EX 5/2010, ktoré viedla, došlo k vyhláseniu konkurzu na povinného, a to dňa 4.10.2010. Na tomto právnom základe došlo zo zákona k zastaveniu exekučného konania. Následne z podnetu oprávnenej došlo k vzájomnému prejednaniu všetkých úkonov, ktoré ako súdny exekútor v uvedenej exekučnej veci vykonala a oprávnená výslovne trvala na tom, že preddavok nežiada vrátiť. Listom zo dňa 9.9.2014 bola odporkyňa oslovená p. Tomášom Vigľašským na vyúčtovanie trov exekúcie, a to do 15.09.2014. Z uvedeného podania zo dňa 9.9.2014 nevyplývalo žiadne oprávnenie pána Vígľašského na takýto úkon, okrem jeho tvrdenia o tom, že je oprávneným zástupcom navrhovateľa, čo však nijako nepreukázal. Uplatnený nárok považuje odporkyňa za nepodložený a nedôvodný, čo do výšky aj čo do základu, tento v celom rozsahu neuznáva a vznáša námietku premlčania z dôvodu, že nesúhlasí s navrhovateľovou argumentácoiu uvedenou v návrhu ohľadom plynutia premlčacích lehôt podľa Obchodného zákonníka, poukazujúc pritom na článok publikovaný v odbornom časopise Justičná revue č. 10/2010 pod názvom " Premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch výlučne podľa Obchodného zákonníka?", autorom ktorého je Mgr. Peter Tóth-Vaňo.

K odporu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, kde k tvrdeniu odporkyne, že nereagovala na výzvu p. Tomáša Vigľašského o vyúčtovanie trov exekúcie z dôvodu nedostatku jeho oprávnenia konať za navrhovateľa, uviedol, že v súlade s výpisom zo Živnostenského registra navrhovateľa č. XXX-XXXX: Mária Vigľašská - Gastroservis, IČO: 140 33 216, miesto podnikania Holíčska 16/ Bratislava - Petržalka, je oprávnenou osobou Tomáš Vigľašský. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že odporkyňa práve na základe uvedenej výzvy odovzdala navrhovateľovi sumu 10.000,- Eur, čo považuje navrhovateľ za uznanie záväzku zo strany odporkyne. K námietke premlčania záväzku odporkyne navrhovateľ uviedol, že autor odporkyňou označeného odborného článku prezentuje len svoj názor na uvedenú tému, pričom však poukazuje na skutočnosť, že súčasná rozhodovacia prax súdov je odlišná, t.j. taká, že za daných okoností je treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a v súlade s tým premlčaciu dobu 4 roky. Podľa navrhovateľa bolo exekučné konanie sp. zn. EX 5/2010 ex lege zastavené vyhlásením konkurzu na majetok povinného dňa 04.10.2010. Navrhovateľ preto mohol uplatniť svoj nárok na súde dňa 05.10.2010, pričom návrh bol podaný dňa 23.09.2014, teda v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ má za to, že nezaslaním vyúčtovania trov exekúcie sp.zn. EX 5/2010 a nevyplatením rozdielu z poskytnutého preddavku konala odporkyňa v rozpore s ustanovení § 46 ods. 3 až 7 v spojení s § 60 ods. 2 Exekučného poriadku. Odporkyňa sa preto bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa tým, že si nechala zaplatiť preddavok na výkon exekúcie a zmluvnú odmenu, pričom právny nárok na uvedené finančné prostriedky odpadol skončením exekúcie ex lege.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní súdom zotrval na podanom návrhu ako aj na doterajších písomných vyjadreniach a ďalej uviedol, že obchodnoprávny charakter záväzkového vzťahu odvodzuje od povahy subjektov, ktorí sú účastníkmi tohoto konania, avšak právne posúdenie je úlohou súdu. Výšku žalovanej istiny navrhovateľ ustálil na sume pôvodne 15463,-Eur, po čiastočnej úhrade odporkyne v sume 10.000,-Eur na sumu 5.463,-Eur. Urobil tak z dôvodu právnej istoty, nakoľko mu nebolo odporkyňou predložené vyúčtovanie trov exekúcie. Pokiaľ by aj súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako občianskoprávny, vznesenie námietky premlčania zo strany odporkyne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Taktiež je sporné, kedy začala plynúť premlčacia lehota, pretože odporkyňa nereagovala na výzvy navrhovateľa, a teda navrhovateľ nemohol hneď po vyhlásení konkurzu uplatniť svoje právo na súde.

Odpokyňa sa na pojednávaní konanom dňa 19.01.2016 nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neúčasť síce ospravedlnila nepreukázanými zdravotnými dôvodmi, ale nepožiadala súd o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v jej neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a obsahom listinných dokladov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa č. 105-4138: Mária Vigľašská - Gastroservis, IČO: 140 33 216, miesto podnikania Holíčska 16/ Bratislava - Petržalka, súd zistil, že oprávnenou osobou na pokračovanie v živnosti je Tomáš Vigľašský.

Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 5/2010 zo dňa 18.03.2010 súd zistil, že súdna exekútorka W.. X. M. - odporkyňa v tomto konaní - bola poverená Okresným súdom v Žiari nad Hronom vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, ktorým je navrhovateľ, proti povinnému- Anton Zúbek- ZV Profil, Veľké Pole 27, 966 74 Veľké Pole, na vymoženie pohľadávky vo výške 90.573,40 Eur s príslušenstvom vo výške 17.532,03 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 90.573,40 Eur od 23.02.2010 do zaplatenia. V upovedomení o začatí exekúcie boli predbežné trovy exekúcie stanovené na sumu 25.895,55 Eur.

Zo žiadosti odporkyne ( ako súdnej exekútorky poverenej viesť exekúciu ) o poskytnutie preddavku na trovy exekúcie súd zistil, že dňa 2.3.2010 adresovala navrhovateľovi ( ako oprávnenému v exekučnom konaní) žiadosť o zloženie preddavku na trovy exekúcie v sume 5.463,-Eur.

Z výpisu z účtu navrhovateľa vedeného v ČSOB banke súd zistil, že navrhovateľ ako oprávnený uhradil dňa 11.03.2010 súdnej exekútorke sumu 5.463,-Eur.

Z potvrdenia o prevzatí preddavku a zmluvnej odmeny zo dňa 2.7.2010 ako aj z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2.7.2010 súd zistil, že odporkyni bola navrhovateľom okrem preddavku poskytnutá aj zmluvná odmena 10.000,-Eur s podmienkou, že v prípade nevymožiteľnosti exekúcie v plnom rozsahu sa odporkyňa zaviazala uvedenú sumu vrátiť oprávnenému, t.j. navrhovateľovi v tomto konaní.

Z Obchodného vestníka súd zistil, že dňa 04.10.2010 bolo zverejnené oznámenie č. OV 190B/2010 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu :Anton Zúbek, nar. 04.07.1967, Veľké Pole 27, 966 74 Veľké Pole.

Z listu navrhovateľa zo dňa 09.09.2014 adresovaného odporkyni súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o vyúčtovanie trov exekúcie a vydanie rozdielu z preddavku na trovy exekúcie, a to v lehote do 15.09.2014.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.10.2014 a z podania navrhovateľa zo dňa 6.11.2014 doručeného súdu dňa 10.11.2014 vyplýva, že odporkyňa dňa 22.10.2014 uhradila navrhovateľovi sumu 10.000,-Eur, na základe čoho vzal navrhovateľ v tejto časti návrh späť.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa nevyúčtovala trovy exekúcie a do dnešného dňa navrhovateľovi ani zčasti nevrátila sumu 5.463,-Eur zloženú ním ako preddavok na trovy exekúcie.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 172 ods. 6 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 5.463,- €, predstavujúcej preddavok na úhradu trov exekúcie: odmeny exekútora a jeho hotových výdavkov, a to od odporkyne ako súdnej exekútorky, ktorá túto sumu zadržiava bez právneho dôvodu. Navrhovateľ sa teda voči odporkyni domáha zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu jej postupu ako súdnej exekútorky v súvislosti s exekučným konaním, ktoré bolo vedené na vymoženie jeho pohľadávky. Je preto nevyhnutné v prvom rade skúmať, o aký vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou ide, či ide o občianskoprávny, t.j. súkromnoprávny vzťah, alebo ide o vzťah verejnoprávny.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (pozri § 1 ods. 2 . Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Na zabezpečenie podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon navhovateľovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 OSP), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho však predsa len v návrhu právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia"). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia návrhom uplatneného nároku pod inú hmotno-právnu normu, než je uvedená v návrhu, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v návrhu uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a súdnou exekútorkou vykonávajúcou exekučnú činnosť. Tento vzťah sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Podľa názoru súdu neprichádza do úvahy navrhovateľom tvrdený obchodnoprávny ( prípadne občianskoprávny ) charakter tohoto vzťahu.

Išlo teda o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr. ustanovenie § 197 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok a ak v lehote určenej exekútorom oprávnený nezloží preddavok, na návrh exekútora môže súd exekúciu zastaviť). Právny

vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah.

Súd tu poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. (publikované aj v periodiku Zo súdnej praxe č. 13/2010) a v obdobnej veci, podľa ktorého vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 tým, že súdny exekútor po zastavení exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré oprávnený zaplatil, hoci ho navrhovateľ na ich vrátenie vyzval.

V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy - bolo pred rozhodnutím o jeho návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné vyriešiť otázku, či návrhom uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka), t.j. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov je potrebné dospieť k jednoznačnému záveru, že osobou, ktorá je v danom prípade nositeľom zodpovednosti za škodu a teda ktorá je v danej veci pasívne vecne legitimovaná, je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie odporkyňa ako súdna exekútorka. Vzhľadom na to, že navrhovateľ označil ako odporcu exekútorku, t.j. osobu, ktorá v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaná, je potrebné už len z tohto dôvodu jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Zároveň je potrebné skonštatovať, že žalobný návrh bol podaný aj predčasne. Zákon č. 514/2003 Z.z. totiž ukladá poškodenému povinnosť nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti (§ 15 ods. 1), a až po márnom uplynutí lehoty šiestich mesiacov sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 1). Príslušný orgán má teda lehotu 6 mesiacov na posúdenie písomnej žiadosti poškodeného, a až po jej uplynutí a po tom, ako príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného, má tento možnosť domáhať sa uspokojenia svojho nároku na súde. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že podal písomnú žiadosť - návrh na predbežné prerokovanie nároku podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

S ohľadom na vyššie uvedené sa súd už nezaoberal odporkyňou vznesenou námietkou premlčania navrhovateľovho nároku.

Na podklade vyššie uvedených právnych záverov súdu nezostalo iné ako návrh navrhovateľa zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa si však v konaní náhradu trov konania neuplatnila, súd jej preto ich náhradu nepriznal. Nakoľko súd v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p. v tomto konaní nerozhodoval o jeho čiastočnom zastavení v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 6.11.2014, nebolo možné v tejto časti pôvodne navrhovateľom uplatneného nároku rozhodnúť na základe s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Súdny poplatok bol pritom navrhovateľom zaplatený len z tej časti nároku, ktorá ostala predmetom konania nasledujúceho po vydaní platobného rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.