Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-107-2022.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Subarea
3Co/107/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ C.. Y. U., O.. X.XX.XXXX, Y. XX, V., zastúpený L.. R. T., Š. XX, V., X/ U.. U. I., O.. XX.XX.XXXX, F. XX, P., X/ D. N., O.. X.X.XXXX, L. X, V., X/ U. G., O.. X.X.XXXX, E. Y. N. XX, F. R., Š., X/ F. L., O.. X.XX.XXXX, T. E. XX, E., Š., X/ M. U., O.. XX.XX.XXXX, N. Y. G. X. Y. XXc, V., Š., proti žalovaným: X/ U.. R. T., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, D., O. F. E., zastúpený R. L.. P. Z. F.. F..E..D.., C.: XX XXX XXX, P. P. X, U., X/ Z. P., O.. XX.X.XXXX, U. XX, V., X/ U.. U. P., O.. X.X.XXXX, U. XX, V., X/ O. P., O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX, O. U. XX, V., X/ U.. X. P., O.. XX.XX.XXXX, U. XX, V., zastúpený R. M. L.. Y. H. F..E..D.., C.: XX XXX XXX, H. XX, V., X/ X. F., F.. F..E..D.., C.: XX XXX XXX, X. XX, M., zastúpený R. L.. P. Z. F.. F..E..D.., C.: XX XXX XXX, P. P. X, U., o úpravu užívania nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 6/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 21.6.2019 č.k. 10C/193/1995-662, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaných 1/ a 6/ p o t v r d z u j e.
Žalobcovi 1/ priznáva proti žalovaným 1/ a 6/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobcom 2/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 6/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.8.1995 domáhali úpravy užívania nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. U., D. V. C., D. V. - m.č. F. U., a to parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 605 m2, na ktorej je postavený dom súp. č. XXX (ďalej len „nehnuteľnosť“). Podaniami doručenými súdu dňa 16.4.2018 a 25.4.2018 vzali žalobcovia žalobu voči žalovanej 4/ späť z dôvodu, že došlo k zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 23.4.2019 a žalobcovia 2/ až 6/ podaním doručeným súdu dňa 24.4.2019 vzali žalobu späť v celom rozsahu a žiadali konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania, z dôvodu, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti previedli svoje spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou z 23.11.2018 na spoločnosť V. F., F..E..D.., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú a v čase prevodu boli žalovaní 2/ a 3/; žalobcovia tak bez svojej viny stratili aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zároveň i žalovaní 1/, 5/ a 6/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti na uvedenú spoločnosť, a teda bez zavinenia žalobcov stratili pasívnu vecnú legitimáciu.
3. Súd prvej inštancie výzvou zo 7.5.2019 vyzval žalovaných na oznámenie súhlasu so späťvzatím žaloby a zároveň ich poučil, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadria, bude v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predpokladať, že proti späťvzatiu žaloby nemajú žiadne námietky; žalovaní sa k uvedenej výzve súdu prvej inštancie nevyjadrili.
4. Keďže žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní ohľadom uvedeného neuviedli žiadne vážne dôvody nesúhlasu, súd prvej inštancie za súčasnej aplikácie ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP konanie zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1 a contrario, § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 1, 2 v spojení s čl. 17 CSP. Pri skúmaní procesného zavinenia tej ktorej sporovej strany na zastavení konania dospel k záveru, že žiadnej zo strán nie je možné takéto zavinenie pričítať. Žalobcovia vzali najskôr žalobu späť voči žalovanej 4/ z dôvodu, že táto už nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pričom táto nie je pri prevode jej spoluvlastníckeho podielu nijako obmedzená a v dôsledku prevodu jej spoluvlastníckeho podielu odpadol dôvod, pre ktorý podali žalobcovia žalobu, a preto nemožno pričítať zavinenie v tejto časti ani žalobcom, ani žalovanej 4/. Následne vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu s ohľadom na mimosúdne rokovania, ktorých výsledkom bol prevod spoluvlastníckych podielov žalobcov a spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/, 5/ a 6/ na spoločnosť V. F., F..E..D.., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú a v čase prevodu boli žalovaní 2/ a 3/. V danom prípade tak došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, a síce odlišným spôsobom ako požadovali žalobcovia v konaní. predmet sporu však v konaní odpadol a zároveň nie je možné konštatovať výlučné zavinenie jednej strany na zastavení konania. Späťvzatie žaloby tak bolo len reakciou na výsledok mimosúdnych rokovaní a konsenzu oboch strán. Vzhľadom na uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady rozumného usporiadania procesných vzťahov strán sporu a tiež v zmysle zásady hospodárnosti konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom prihliadol aj na vyjadrenie žalobcov, keď títo poukázali na dohodu žalobcov a žalovaných 2/ a 3/, že žiadna zo strán nemá voči sebe nárok na náhradu trov konania.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania podali odvolanie žalovaní 1/ a 6/ z dôvodu uvedenom v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhli ho v napadnutej časti zmeniť a priznať im proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Samotnú okolnosť, že žalobcovia prestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nemali za takú, ktorá by mala vplyv na procesnú zodpovednosť žalobcov za trovy, ktoré im spôsobili podaním žaloby a vedením sporu, keďže zmena hmotnoprávneho režimu nehnuteľnosti majúca za následok zmenu v aktívnej vecnej legitimácii nezakladá žalobcom procesnú imunitu pred povinnosťou náhrady trov konania; prevod ich spoluvlastníckych podielov bol ich slobodným rozhodnutím. Nebolo im zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa vzdávajú nároku na náhradu trov konania, prípadne, že takúto náhradu od žalobcov nebudú požadovať, keď právna dokumentácia, na podklade ktorej došlo k zmene spoluvlastníckeho režimu žiadne takéto dojednanie neobsahuje a ohľadom tejto otázky medzi nimi a žalobcami nebola ani žiadna diskusia. Poukázali na to, že rozhodnutie ostatných žalovaných nepožadovať náhradu trov konania je ich rozhodnutím, avšak nie je dôvodom, aby súd účinky takéhoto rozhodnutia vzťahoval aj na nich. Mali za to, že reorganizácia spoluvlastníckeho režimu je bežnou situáciou, s ktorou musí počítať každý žalobca súdiaci sa o nehnuteľnosť ešte pred podaním žaloby. Zdôraznili, že žalobu považovali od počiatku za nedôvodnú a jej úspešnosť v konaní hodnotili ako minimálnu. Nakoľko nesplnili žalobný nárok, procesné zavinenie na späťvzatí žaloby nesú žalobcovia; zároveň by bolo nespravodlivé, aby žalobcovia po 23 rokoch vedenia sporu ušli pred postihom náhrady trov konania. Mali tiež za to, že v danom prípade neexistujú ani žiadne výnimočné ani iné zreteľahodné okolnosti, ktoré by dali predpoklad pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
7. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 6/ navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v podaní, v ktorom vzal svoju žalobu späť, poukázal na tvrdenie, podľa ktorého žalovaný 1/ a žalovaný 6/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti ešte pred prevodom žalobcu, a to na základe kúpnej zmluvy vedenej Okresným Ú. V., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. U. pod č. X.-XXXXX/XXXX z 31.1.2019; žalovaní 1/ a 6/ tak stratili v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, a to bez zavinenia žalobcu. Potvrdil, že medzi so žalovanými 1/ a 6/ nebola uzatvorená mimosúdna dohoda o vyriešení sporu, či o náhrade trov konania, pričom zdôraznil, že uvedené ani netvrdil. Od žalovaných 2/ a 3/ však dostal informáciu, že žalovaní 1/ a 6/ odpredávajú svoje spoluvlastnícke podiely spoločnosti žalovaných 2/ a 3/, právnym dôsledkom čoho by tak žalovaní 1/ a 6/ stratili pasívnu vecnú legitimáciu v spore rovnako ako
žalovaná 4/. Z uvedeného dôvodu, a teda predpokladu straty pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 6/ začali žalobcovia mimosúdne rokovať výlučne so žalovanými 2/ a 3/, ktorých obchodná spoločnosť mala byť nástupcom žalovaných 1/ a 6/ v spore. Z dôvodu týchto rokovaní sa dohodli i na odpredaji spoluvlastníckych podielov žalobcov na túto obchodnú spoločnosť, pričom uzatvorenie zmluvy o prevode ich spoluvlastníckych podielov prebehlo až po tom, ako zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov uzatvorili žalovaní 1/ a 6/, rovnako došlo aj k vkladu spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 6/ v katastri nehnuteľností skôr, ako v prípade žalobcov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaní 1/ a 6/ stratili pasívnu vecnú legitimáciu v spore v čase, keď žalobcovia ešte boli aktívne vecne legitimovaní a zároveň strata pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 6/ viedla žalobcov k späťvzatiu žaloby voči nim a až následne, keď bolo jasné, že títo stratia pasívnu vecnú legitimáciu, uzatvorili so žalovanými 2/ a 3/ mimosúdnu dohodu, ktorej výsledkom bol prevod spoluvlastníckych podielov žalobcov na obchodnú spoločnosť žalovaných 2/ a 3/. V prípade skúmania procesného zavinenia na zastavení konania by tak zavinenie na zastavení niesli skôr žalovaní 1/ a 6/, a preto skutočnosť, že sa žalovaní 1/ a 6/ zbavili sami svojej pasívnej vecnej legitimácie, nemôže byť na ťarchu samotným žalobcom.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 6/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Zmyslom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo mala nepochybne zaplatiť, pričom by tieto zaplatiť nemusela, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, ktorého dôsledkom je vznik trov protistrany, pričom môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Uvedená zásada sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Nakoľko je zásada procesnej zodpovednosti inštitútom procesného práva, rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia vzali žalobu späť najskôr voči žalovanej 4/ a následne, žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 23.4.2019 a žalobcovia 2/ až 6/ podaním doručeným súdu dňa 24.4.2019, vzali žalobu späť v celom rozsahu a žiadali konanie zastaviť. Ako dôvod uviedli, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti previedli svoje spoluvlastnícke podiely kúpnou zmluvou z 23.11.2018 na spoločnosť V. F., F..E..D.., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú a v čase prevodu boli žalovaní 2/ a 3/, na základe čoho bez svojej viny stratili aktívnu vecnú legitimáciu v spore a zároveň na uvedenú spoločnosť previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti i žalovaní 1/, 5/ a 6/, a teda títo bez zavinenia žalobcov stratili pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania ani jednej sporovej strane. V zásade je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanej strane vtedy, ak sa táto v priebehu konania zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, a naopak, strane žalobcu, ak nie je možné nájsť súvislosť medzi správaním žalovanej strany vo vzťahu k žalobnej požiadavke, v ktorom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku zastavenia konania v príčinnej súvislosti s jeho prejavom vôle spočívajúcim v späťvzatí žaloby. V predmetnej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu, že ako žalobcovia stratili svoju aktívnu vecnú legitimáciu a žalovaní stratili svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, pričom k uvedenému došlo na základe prevodu ich spoluvlastníckych podielov na spoločnosť V. F., F..E..D.., a to ako výsledok mimosúdnych rokovaní strán. Z obsahu spisu však nevyplýva, že výsledok týchto mimosúdnych rokovaní v podobe prevodu spoluvlastníckych podielov strán sporu na tretiu osobu, by zodpovedal žalobnej požiadavke žalobcov, a teda nie je možné žalovaným pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Rovnako však nie
je možné pričítať toto zavinenie žalobcom, ktorí tak ako žalovaní na základe mimosúdnych rokovaní previedli svoje spoluvlastnícke podiely na tretiu osobu, ktorým správaním však neuznali bezúspešnosť ich žalobnej požiadavky, a zároveň ich úspech, resp. neúspech v konaní, pokiaľ by súd prvej inštancie rozhodoval o merite veci, nie je dôvodné predpokladať. Hoci z odvolacej argumentácie žalovaných 1/ a 6/, a tiež žalobcu 1/, vyplýva, že žalovaní 1/ a 6/ neboli súčasťou mimosúdnych rokovaní, ale títo svoje spoluvlastnícke podiely previedli ešte pred samotnou dohodou žalobcov a ostatných žalovaných, uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho pričítať žalobcom v rámci zavinenia na zastavení konania voči žalovaným 1/ a 6/. Ak by si totiž žalobcovia ponechali svoje spoluvlastnícke podiely a naďalej si uplatňovali svoj nárok v predmetnom spore voči ostatným žalovaným a právnemu nástupcovi žalovaných 1/ a 6/, ak by v konaní navrhli pokračovanie s týmto namiesto žalovaných 1/ a 6/, nedošlo by voči žalovaným 1/ a 6/ k zastaveniu konania a neskúmalo by sa ani procesné zavinenie na zastavení konania; žalovaným 1/ a 6/ by tak ani v takomto prípade nebol proti žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobcom nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, keď sa v súlade s výsledkom mimosúdnych rokovaní zachovali tak, že, rovnako ako žalovaní, previedli svoje spoluvlastnícke podiely na tretiu osobu, na základe čoho došlo k odpadnutiu predmetu sporu, ako i k strate aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie strán sporu.
13. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd námietky žalovaných 1/ a 6/ uvedené v odvolaní ako nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 pretože mali žalobcovia v odvolacom konaní úspech. Žalobcovi 1/ priznal proti žalovaným 1/ a 6/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom 2/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko zo spisu vyplýva, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).