Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/72/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. M.Ú., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, prac. Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matky B. A., N.. XX.XX.XXXX, C.. A. B. C. XX, štátnej občianky SR, v konaní právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, a otca V. M., N.. XX.XX.XXXX, C.. A. L.. B. XXX/XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní právne zast. JUDr. Ivanom Žilíkom PhD. spol. s.r.o., so sídlom Štefánika 11/1, 971 01 Prievidza, o návrhu otca mal. dieťaťa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd návrh otca z a m i e t a .

Súd z v e r u j e mal. B. M., N.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B., N.. X.XX.XXXX výživným vo výške 100,-€ mesačne, splatným vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. B., N.. X.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci v čase od štvrtku od 15.00hod do nedele do 18.00hod.

Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom pripraviť a otec je p o v i n n ý dieťa v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a dieťa matke v stanovenom čase v bydlisku matky odovzdať.

Súd u k l a d á rodičom mal. dieťaťa povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom.

odôvodnenie:

Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2014 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B.. V návrhu poukázal na to, že manželstvo rodičov bolo dňa 12.4.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. rozvedené, pričom súd zároveň schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k mal. B. M., N.. X.XX.XXXX, podľa ktorej bola mal. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa mala realizovať v dvojtýždňových intervaloch. Otec ďalej v návrhu uviedol, že spočiatku striedavá osobná starostlivosť fungovala, avšak odkedy si matka mal. našla nového partnera, vydala sa a presťahovala do Repišťa, nastali vo výchove maloletej problémy. Maloletá má problém zvyknúť si na nové prostredie ako aj na novú rodinu. Podľa vyjadrení maloletej matka spolu s jej novým manželom pracujú často na zmeny a starostlivosť o mal. je často zabezpečovaná cudzími ľuďmi (rodičia manžela matky), pričom matka

s mal. netrávi čas ani v čase jej voľna, ktorý venuje svojmu terajšiemu manželovi. Navyše maloletej spôsobuje vzdialenosť obce, kde matka s jej novou rodinou býva (Repište) problémy s dochádzaním do školy. Maloletá musí každé ráno skoro vstávať, čo ju vyčerpáva. Problémy medzi maloletou a matkou sa postupne stupňujú, čoho dôsledkom sa maloletá začala strániť stretávania sa s matkou, pri odovzdávaní matke plače, schováva sa a jej duševný a psychický vývoj je touto úpravou starostlivosti vážne ohrozený. Na druhej strane otec poukázal na to, že sa maloletej venuje, trávia spolu voľný čas, dcéru podporuje vo voľnočasových aktivitách, dbá o jej výchovu, hygienu ako aj špeciálnu stravu, ktorú si maloletá vyžaduje. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že by chcela bývať u otca v Žarnovici a maminu chodiť pozerať kedykoľvek bude chcieť. Otec má preto za to, že mal. B. je schopná s ohľadom na jej vek aj rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor, na čo by mal súd pri rozhodovaní prihliadnuť. Z vyššie uvedených dôvodov otec navrhol, aby súd zmenil rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. sp. zn. a zveril mal. B. do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že matka bude oprávnená stretávať sa s mal. B. každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku do nedele s výnimkou vianočných sviatkov. Matke by súčasne bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. výživným vo výške 100,- € mesačne.

Matka mal. dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že mal. B. má u nich v domácnosti samostatnú detskú izbu a všetko potrebné čo potrebuje. Po rozvode rodičov matka s maloletou pravidelne navštevovala aj psychologickú poradňu, aby lepšie zvládala rozchod rodičov. Nikdy však vážnejšie problémy s maloletou neboli. Mal. B. sa nikdy v jej prítomnosti nevyjadrila, že by chcela ísť len k otcovi, preto návrh zo strany otca považuje za účelový. Ďalej matka vo vyjadrení poukázala na to, že mala záujem pokračovať v nariadenej striedavej starostlivosti v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, avšak jej to zo strany otca nebolo umožnené. Mal. B. očividne voči nej vo veľmi krátkom období zmenila svoje správanie a odmietla s ňou akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Pokiaľ sa ju snažila navštíviť v škole, tak s ňou tiež odmietla komunikovať, na telefonáty jej neodpovedala. Matka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že mal. B. má veľa znakov syndrómu zavrhnutého rodiča, pričom jej názor, že chce bývať u otca je ovplyvnený manipuláciou zo strany otca. V ďalšom matka poukázala na to, že otec svojím správaním škodí predovšetkým mal. B. a nedokáže ju viesť k normálnemu vzťahu k matke. Ku svojim pomerom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s jej manželom v Sklených Tepliciach, momentálne je na materskej dovolenke, nakoľko 5.9.2014 sa im narodil spoločný syn B. A..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca mal. dieťaťa, matky mal. dieťaťa, výsluchom mal. B., rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. , správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, správou referátu poradenskopsychologických služieb Žiar nad Hronom, zo dňa 29.1.2015 ( čl. 112), zo dňa 30.6.2015 ( čl. 200), zo dňa 11.1.2016 ( čl. 266), znaleckým posudkom č. 10/2012 vypracovaným Mgr. Adamcovou Lýdiou, znaleckým psychologickým posudkom č. 03/2015 vypracovaným znalcom Mgr. Františkom Nociarom, výsluchom znalca Mgr. Františka Nociara, daňovým priznaním otca mal. dieťaťa za r. 2013, príjmom matky mal. dieťaťa, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Mal. B. M., N.. X.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov V. M., N.. X.X.XXXX P. B. A., N.. XX.X.XXXX, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. -56 zo dňa 12.4.2012. Predmetným rozhodnutím bola zároveň schválená dohoda rodičov ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. B. na čas po rozvode manželstva tým spôsobom, že mal. B. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí mal. osobnú starostlivosť o mal. dieťa zabezpečovať striedavo v dvojtýždňových intervaloch. V predmetnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Mgr. Adamcovou Lýdiou č. 10/2012, ktorá v závere znaleckého posudku doporučila nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Poukázala na to, že v prípade neakceptovania striedavej osobnej starostlivosti by bol ohrozený jej citový vývin s rizikom postupného odmietania citového vzťahu k matke a prostredia, v ktorom s ňou žije. V záveroch znalkyňa uviedla, že mal. spontánne preferovala dvojtýždňový striedavý pobyt u rodičov, pričom dokázala prezentovať objektívny postoj ku svojim rodičom ako aj k téme striedavej starostlivosti. Znalkyňa ďalej uviedla, že výchovné prostredie otca je pôvodným rodinným prostredím, kde mal. vyrastala a má tam vytvorený silný pocit domova. V závere znalkyňa uviedla, že nevylučuje ani pozdejší únik mal. do výchovného prostredia otca.

Otec v konaní pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o nariadenú striedavú starostlivosť, táto fungovala asi 1,5 roka od vydaného rozsudku. On vždy chodieval mal. B. odovzdávať matke, je pravdou, že vždy

plakala, keď ju niesol k matke, pričom keď mu ju matka doniesla, tešila sa a bola šťastná. Niekedy asi vo februári r. 2014 spozoroval problém pri odovzdávaní mal. matke, napr. keď ju išiel zaniesť k matke, tak sa skrývala popod stôl a pod., nechcela ísť k matke. Niekoľkokrát sa jej pýtal, prečo kontakt s matkou odmieta, avšak mu to nechce mal. povedať. On bol pritom s dcérou v kontakte počas doby, keď bola v starostlivosti matky - chodil ju pozerať do školy, nosil jej desiatu a dával jej drobné peniaze. Taktiež sa stretávali aj na zastávke, keď čakala na autobus. Matka s mal. B. telefonujú spolu 3-4 krát do týždňa. Pokiaľ mal. s matkou telefonuje ide do obývačky, on ich nepočúva. Matka mal. píše aj sms-ky. Maloletá sa počas roku 2015 s matkou stretla len v septembri, či októbri 2015 asi na 20 min v cukrárni a po vianočných sviatkoch 2015 bola u nej na tri dni. Počas celého roka 2015 odmietala ísť k matke. On maloletú na stretnutie s matkou a na realizáciu striedavej starostlivosti vždy pripravil, zbalil jej veci a vyniesol ju pred rodinný dom k bráničke, avšak vždy ušla naspäť do rodinného domu a nechcela ísť k matke. Počas celého obdobia r. 2015 matka na výživu mal. B. nijakým spôsobom neprispela, na Vianoce jej kúpila darčeky. Jej výživu zabezpečoval sám za pomoci rodičov. Je živnostníkom v oblasti stavebníctva, jeho príjem sa mesačne pohybuje vo výške cca 500,-€ v čistom. Vlastní osobný automobil VW Golf. Rodičom prispieva mesačne na bývanie 100 - 150,- € a zakupuje drevo na kúrenie, ktoré ho ročne vyjde na cca 700 - 1000,- €. K výdavkom s mal. Silviou uviedol, že na cestovné do školy mesačne vynakladá cca 5,- €, stravné v škole 22,- €, telefón - 15,- €, internet 11,- €, navštevuje platený krúžok bicross, za ktorý hradí 25,- € poplatok štvrťročne. Za ďalšie krúžky - lyžovanie a rybársky krúžok sú bezplatné, bežné výdavky si hradia sami. Ďalej má s maloletou bežné výdavky na ošatné a stravné. Zdravotný stav maloletej je dobrý, výdavky má len s návštevou ambulancie zubára, ktoré za rok 2015 predstavujú 100 - 150,- €.

Matka mal. v konaní pred súdom uviedla, že striedavá starostlivosť fungovala, nemala s mal. žiadny problém. K otcovi bola ústretová tým, že umožnila otcovi stretnutie s mal. B. aj počas času, keď mala byť v jej osobnej starostlivosti, pokiaľ mali spolu nejaký program. Potom jej však otec povedal, že mal. má problém a nechce ísť ku nej. Preto zavolala otcovi ako aj starej matke zo strany otca a oznámila im telefonicky, že bude trvať na pravidelnom striedaní maloletej v osobnej starostlivosti. Vtedy nastali problémy, maloletá ju začala odmietať. Dovtedy nemala žiadne problémy, naopak, maloletá sa tešila na súrodenca, ktorého matka čakala. Matka v ďalšom poukázala na to, že si myslí, že táto situácia pramení z postoja otca a jeho rodičov k jej osobe. Uviedla, že maloletá jej párkrát tajne volala a hovorila jej, aby to nehovorila otcovi ani starkým. Počas r. 2015 sa s mal. B. takmer nestretla, pričom sa snažila realizovať striedavú starostlivosť, ktorá bola naposledy rozhodnutím súdu nariadená, s tým, že vždy si prišla mal. vyzdvihnúť k otcovi avšak mal. jej pri bráničke povedala, že s ňou nepôjde a odišla naspäť do domu. Podávala aj návrh na výkon rozhodnutia, avšak bez väčšieho výsledku. Tak sa stalo, že mal. B. počas r. 2015 takmer nevidela. Pritom pokiaľ bola mal. B. pozrieť v škole, tak sa s ňou maloletá rozprávala, vyšla pred školu a bola pozrieť aj súrodenca. Po vianočných sviatkoch 2015 k nej mal. Silvia prišla na jeden deň, nakoniec zostala v ich domácnosti až tri dni. Počas celej doby nezaznamenali žiadny problém, bola uvoľnená, šťastná. K svojim zárobkovým pomerom matka uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, s tým, že od 1. novembra 2015 začala pracovať na polovičný pracovný úväzok v NsP ZH, pričom poberá jednak rodičovský príspevok vo výške 203,- €, prídavky na dve deti a príjem zo zamestnania vo výške cca 340,-€ v čistom. Žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom a ich spoločným synom B., pričom jej manžel má v striedavej osobnej starostlivosti syna V. A.. Manžel pracuje ako vodič SAD s čistým mesačným zárobkom cca vo výške 550,-€. K ich výdavkom patrí poplatok za hypotéku vo výške 300,-€, poistka vo výške 33,-€, inkaso 20,-€, strava 200,-€, cestovné 20,- €, hygienické potreby do domácnosti 50,-€, mobilný telefón 50,-€ mesačne. Ďalšie výdavky majú spojené so starostlivosťou o mal. syna, ktoré sú cca vo výške 150,-€ mesačne. Mal. B. na výživu neprispieva, platí jej poistku vo výške 17,- € mesačne, ktorá jej bude vyplatená v 18. roku jej veku. Mala záujem sa podieľať na jej výžive, avšak pokiaľ jej niečo chcela kúpiť, tak jej mal. B. povedala, že všetko už má.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, zo dňa 30.10.2014 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, vykonal dňa 20.10.2014 sociálne šetrenie u matky maloletej, na základe ktorého konštatoval, že rodina žije v dvojgeneračnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela matky mal. dieťaťa (p. Bahúl). Prízemie rodinného domu obývajú starí rodičia a rodina obýva prvé podlažie rodinného domu a podkrovie. Na prvom podlaží majú k dispozícii obývaciu miestnosť, spálňu, kuchyňu, hosťovskú izbu, WC a kúpeľňu, v podkroví sa nachádzajú dve kompletne zariadené detské izby - jedna pre mal. B. a druhá pre syna manžela matky mal. B. - V.. V. A., ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Mal. B. si s nevlastným bratom rozumie. Matka mal. Silvie bola v čase šetrenia na materskej dovolenke, jej manžel pracuje ako vodič SAD Zvolen. Náklady na bývanie znášajú spoločne so starými

rodičmi. Matka v prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedla, že mal. B. si na ich domácnosť zvykla, nemala v ich domácnosti nijaký problém. S jej novým manželom si rozumie a taktiež si rozumie aj so svojim nevlastným bratom V. A.. Občas mali problém s mal. B. po jej príchode z domácnosti otca. Dcéra jej napr. po príchode povedala: „ Mňa keď nahnevá chlap, tak ho hneď neopustím“. To však vždy trvalo len nejaké dva dni po príchode otca a potom dcéra fungovala normálne. Matka v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že nerozumie zmene postoja mal. dcéry k nej. S dcérou mala vždy dobrý vzťah, veľmi sa tešila, že sa jej narodí braček.

Ďalej súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, zistil, že sociálne šetrenie bolo vykonané aj v domácnosti otca dňa 22.10.2014, pričom v čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala mal. B. so starým otcom. Rodinný dom je poschodový, s tým, že starí rodičia obývajú vrchné poschodie a otec s mal. B. dolné poschodie. Obe časti domu majú vlastný vchod. Otec s maloletou má v dolnej časti domu k dispozícii dve izby, kuchyňu, kúpeľňu, WC a špajzu. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Maloletá má v domácnosti otca zariadenú samostatnú detskú izbu. Počas šetrenia vykonali pohovor s mal. B., ktorý mal. B. neodmietla. Napriek svojmu súhlasu s rozhovorom však na otázky kolízneho opatrovníka týkajúce sa stretávania sa s matkou neodpovedala. Počas rozhovoru bola utiahnutá, neudržiavala očný kontakt, dávala dolu hlavu. Sedela v tureckom sede a celý čas si vykrúcala prsty na nohách. Záujem prejavila až pri otázkach smerovaných na jej malého brata, školu a pod. Keď sa rozprávali o bratovi, rozžiarila sa, smiala sa, že jej brat je bucľatý a má veľké líčka. Potom spoločne pozerali fotky z obdobia, kedy bola malá. Pri tejto činnosti bola uvoľnená, usmiata, rozprávala sa. Akonáhle opäť začali klásť otázky k stretávaniu sa s matkou, znovu sa utiahla a prestala komunikovať. Na záver rozhovoru položili mal. B. otázku, či ľúbi svoju maminu, pričom bez váhania odpovedala, že áno. Počas rozhovoru bolo zjavné, že mal. má strach rozprávať o súčasnej situácii a je pod silným vplyvom prostredia, v ktorom sa nachádza. V záveroch svojej správy Úrad práce soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom konštatuje, že doposiaľ nebolo preukázané, že by mal. dieťa malo nejaký negatívny zážitok s matkou, pre ktorý by ju odmietalo. Sociálnym šetrením nadobudli dojem, že mal. B. je pod značným vplyvom aktuálneho rodinného prostredia v ktorom žije ( otca a starých rodičov z jeho strany). Zverenie mal. do osobnej starostlivosti otca sa im vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine javí ako rizikové. Z uvedeného dôvodu doporučili v konaní nariadiť znalecké dokazovanie.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, - referát poradenskopsychologických služieb zo dňa 29.1.2015 súd zistil, že bolo realizované stretnutie rodičov s mal. B. na referáte poradenskopsychologických služieb na základe záverov prijatých na pojednávaní dňa 25.11.2014, pričom boli uskutočnené celkom tri stretnutia matky s dcérou, a to dňa 15.12.2014, 13.1.2015 a 26.1.2015 v trvaní cca 1,5 hod. Priebeh stretnutí bol pokojný, bezkonfliktný, kľudný. Mal. B. s matkou trávili čas kreslením, hraním hier, komunikovali o mal. bratovi, škole, voľnom čase B. a o spoločných kamarátoch a známych. Mal. B. sa nebránila ani fyzickému kontaktu s matkou, objatiu, pritúleniu sa k matke, zloženie si hlavy na matkino plece a pod. V závere psychologička konštatovala, že kontakt matky a dcéry prebiehal prirodzene, bolo vidieť emocionálny vzťah medzi nimi. Obaja rodičia v tom čase, zvlášť otec, prisľúbili realizovanie kontaktu mimo aj poradne.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny a Banská Štiavnica, referát poradensko - psychologických služieb zo dňa 30.6.2015 súd zistil, že na podnet súdu v tomto konaní bolo realizované poradenstvo rodičov s mal. B., pričom dňa 29.6.2015 trvala konzultácia cca 15 min., nakoľko otec mal. dieťaťa vyslovil v úvode neštandardnú požiadavku, aby sa stretnutia ako aj ďalšie poradenstvo s matkou audio nahrávali a taktiež žiadal prítomnosť jeho právnej zástupkyne na poradenstve. Matka s touto požiadavkou nesúhlasila. Napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa bol z ich strany upozornený, že získavanie dôkazových materiálov a prítomnosť právneho zástupcu nie je žiaduca pre poradenský proces, otec trval na tejto požiadavke s tým, že ďalej v stretnutí pokračovať nebude. Z uvedeného dôvodu bolo poradenstvo ukončené.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 11.1.2016 súd zistil, že ďalšia konzultácia rodičov s mal. B. na základe urgencie súdu bola vykonaná dňa 8.1.2016, pričom sa uskutočnila spoločná konzultácia oboch rodičov ako aj individuálna konzultácia s mal. dieťaťom bez prítomnosti rodičov. V úvode spoločnej konzultácie rodičia uviedli, že mal. B. strávila u matky tri dni. B. nemala problém s prespatím u matky, alebo zostať v spoločnosti manžela matky detí. Otec viackrát počas stretnutia vyjadroval svoj postoj, že dcéra je dosť veľká, aby

sa rozhodla sama, kedy chce ísť k matke a on ju nútiť nebude. Na styk ju vždy pripravoval, avšak ona odmietala ísť, rozhodnutie ponecháva na nej. Teraz sa rozhodla, že k matke ide, tak išla. Mal. B. bola počas spoločnej konzultácie s rodičmi tichšia, rozprávala veľmi málo. Skôr reagovala neverbálne, pokrčením pliec, sklonením hlavy a pod. Na priame otázky často neodpovedala, príp. jednoslovne. Spoločnosť oboch rodičov v jednej miestnosti po rozvode nemá ani zažitú a jej rozprávanie bolo veľmi neutrálne, konkrétne odpovede, ktoré sa týkali matky alebo otca a boli by výpovedné, neposkytla. Je pritom zrejmé, že rodičov ľúbi, no konkrétny postoj je často prezentovaný naučenými frázami. Negatívny postoj príp. odmietanie matky, či otca u mal. počas stretnutia na poradni pozorované nebolo. Dieťa sa obracalo na matku aj na otca. V závere Úrad práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, prac. Žiar nad Hronom, referát poradensko-psychologických služieb konštatoval, že situácia v rodine sa im javí príliš podobná s obdobím prelomu rokov 2014/2015, kedy rodičia prisľúbili realizáciu styku matky s mal. aj mimo poradne, avšak stretávanie matky s dcérou sa pravidelne nerealizovalo. Na prelome rokov 2015/2016 pred pojednávaním dieťa strávilo dlhší čas u matky v domácnosti, pričom počas roku 2015 odmietala k nej chodiť.

Zo správy V.. V. X., triednej učiteľky mal. B. zo dňa 7.12.2015 súd zistil, že spolupráca obidvoch rodičov so školou je na dobrej úrovni, obidvaja rodičia sa zaujímajú o školské výsledky svojej dcéry. Žiačke bolo rozhodnutím pedagogickej rady zo dňa 27.11.2015 udelené pokarhanie riaditeľkou školy.

Zo znaleckého psychologického posudku č. 3/2015, vypracovaného Mgr. Františkom Nociarom, znalcom zapísaným v odbore psychológia a odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, súd zistil, že vzťah dcéry k otcovi je prirodzene vytvorený, citovo aj emočne sýtený, dcéra s otcom cíti veľkú spolupatričnosť a až nekriticky prijíma všetko čo súvisí s otcom. Čím viac sa vplyvom otca odkláňa od matky, tým viac sa naväzuje na otca. Zo znaleckého vyšetrenia je zrejmé, že vzťah dcéry k matke nezanikol, len je silne negatívne ovplyvňovaný zo strany otca. Tým, že dcéra s matkou prežila väčšiu časť doterajšieho života v dobrom citovom a emočne sýtenom vzťahu, ktorý dieťaťu poskytoval istotu a bezpečie, je daný základ pre znovunadobudnutie dobrej kvality tohto vzťahu. Aj ich správanie voči sebe v rámci vyšetrenia svedčí o tom, že vytvorený odstup dokážu prekonať. Dieťa vzhľadom k jej veku a vývinovej úrovni nie je spôsobilé objektívne hodnotiť situácie, v ktorých sa ocitá ako aj informácie, ktoré sú mu podávané. Je preto ovplyvniteľné postojmi a názormi blízkych osôb. Prejavuje sa ovplyvňovanie zo strany otca ako aj výchovného prostredia na strane otca. Z uvedených dôvodov znalec v závere posudku konštatoval, že striedavú starostlivosť považuje za menej vhodnú variantu starostlivosti o maloletú vzhľadom k tomu, že samotní rodičia nie sú plne vysporiadaní s rozpadom ich vzťahu a rodiny, preto majú tendenciu tento problém prenášať aj na dieťa a toto sa ocitá v jednotlivých intervaloch striedania starostlivosti na „ opačných barikádach“ nepriateľstva rodičov, pričom výraznejší je tento fakt v tomto čase na strane otca. Prístup matky má pritom šancu zmierniť dopady už teraz zrejmej ujmy na emočnom a citovom vývine dieťaťa. Ako najvhodnejšiu formu pre dieťa v súčasnom období vidí zverenie mal. do osobnej starostlivosti matky a súčasne vytvoriť dostatočný priestor pre styk dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti, ktorý navrhuje upraviť na každý druhý víkend v týždni a jedno popoludnie v pracovnom týždni, príp. predĺžený každý druhý víkend od štvrtku do nedele. Znalec ďalej v znaleckom posudku poukázal na to, že sa nedá uprieť vôľa a snaha otca o výchovu a starostlivosť o dcéru, avšak otec nedokáže oddeliť tieto veci od svojho nepriateľstva k matke dieťaťa, preto sa stáva pre dieťa nositeľom rizika pre jej ďalší vývin. Pod tlakom uvedeného dieťa pred otcom proklamuje informácie v zhode s otcom, následne mimo jeho prítomnosti informácie koriguje. Napr. v prítomnosti otca uvádza, že 11 mesiacov sa po rozvode rodičov s otcom nevidela, pričom v jeho neprítomnosti informáciu koriguje, že sa raz do týždňa stretávali a mimo toho si telefonovali. Na jednej strane udáva, že sa na matku hnevá a nemôže jej to odpustiť, avšak po krátkej komunikácii s matkou ju objíma a pýta sa k nej na návštevu. Z reakcií dieťaťa sa zdá, že otec nie je nadšený, že by mala ísť k mame. Kým otec sa venuje v rozhovore s dieťaťom konfrontačným témam, zapája dcéru na potvrdzovanie faktov proti matke, matka sa v rozhovore s dcérou venuje témam, ktoré ich nerozdeľujú. Z uvedeného dôvodu je potrebné ponechať priestor na zlepšovanie kvality vzťahu dieťaťa s matkou. Emotivita dieťaťa je nestabilná, aj pri menšej emočnej záťaži sa cíti neisto, prejavuje sa úzkostlivosť. Zvládanie záťaže a stresu rieši nevhodnou kompenzáciou v podobe príjmu jedla v situáciách napätia a stresu. Otec dieťaťa nevie dostatočne rozlíšiť, čo je pre dieťa primerané, prirodzené a čo mu škodí, tým negatívne ovplyvňuje vývin dieťaťa a participuje na vytváraní disharmonického vývinu, ktorý ma vplyv na celoživotné fungovanie dieťaťa. Otec nie je vysporiadaný s rozpadom vzťahu, dôsledkom toho je izolovanie dieťaťa od matky a vytváranie koalície s dcérou v boji proti matke. Dcére tým však škodí, nakoľko dochádza k obmedzovaniu jej citového života, sociálnych, emočných, etických, intelektuálnych

podnetov, ktoré sa majú rozvíjať harmonicky zo strany obidvoch rodičov. Pritom neexistuje dôvod pre ktoré by sa dieťa nemohlo pravidelne stretávať s matkou, ani otec dieťaťa takýto dôvod nikde neuvádza, nevysvetľuje nevôľu dieťaťa stretnúť sa s matkou, avšak napriek tomu sa tento styk pravidelne nerealizuje a otec nevplýva na dcéru v zmysle nápravy tohto stavu. Ďalej znalec v znaleckom posudku z pozorovania uvádza, že komunikácia s otcom dieťaťa je konfliktná, rodičia od začiatku stretnutia rozprávajú konfliktne, zaťahujú do toho aj dieťa, robia si z neho svedka pre svoje argumenty. Matka v rozhovore s otcom dieťaťa počas vyšetrenia na začiatku voči nemu vystupuje s argumentáciou a snahou ho presvedčiť, aj mu vytknúť chyby, keď však rozhovor naberá obrátky konfliktu a narastá direktivita vo vystupovaní otca dieťaťa, u matky dieťaťa dochádza k stiahnutiu a rezignácii. Znalec v závere konštatuje, že je zrejmé, že ich komunikácia nie je komunikáciou rovnocenných partnerov.

Mal. B. v konaní pred súdom uviedla, že by chcela bývať u ocina a u maminy by chcela byť každý druhý víkend. S maminou sa nestretáva často. U ocina je jej lepšie, je tam od malička a má tam zázemie a kamarátov. U maminy má tiež zopár kamarátov, ale u ocina viac. U maminy jej nechutí kravské mlieko a u ocina chce bývať aj skrz školskú dochádzku, pretože u maminy musí vstávať o 5.30 hod. od nej dochádza 37 km a u ocina o 7.00 hod., od neho dochádza len 6 km. Ocino jej hovorí, aby sa rozhodla sama, kde chce byť, že je dosť veľká, aby sa rozhodla sama, a že má byť tam, kde sa cíti lepšie. Na otázky ako by ocino zaregoval, keby povedala, že chce ísť k mamine maloletá neodpovedala, nakoniec povedala, že nevie. Na doplňujúcu otázku, či by bol smutný, pritakala hlavou. Hneď na to uviedla, že má rada obidvoch rodičov. Na opakované otázky, aby opísala, čo sa jej v domácnosti matky nepáči, neodpovedala. Na otázku, či sa bojí, že by ju matka nevrátila povedala, že áno, pretože, keď odišla od ocina, tak 11 mesiacov nevidela ocina. Na doplňujúce otázky povedala, že sa síce v tom čase s ocinom stretla, ale nie často. To, že by ju matka otcovi nevrátila sa nestalo. Na ďalšie otázky odpovedala rovnakou formou, že by chcela bývať u ocina a chodiť každý druhý víkend k mamine. K mamine by určite chodila. Na opakované otázky počas výsluchu prečo nechodila k mamine počas roka, neodpovedala. Na otázky, čo sa jej v domácnosti matky nepáči, neodpovedala. Na otázky, či by jej niečo chýbalo keby bola zverená u matke, neodpovedala. Na priame otázky ako je u matky uviedla, že tam má svoju izbu, kde má skriňu (smiala sa), hrá sa s traktormi, aj V. má svoju izbu, B. ešte nie, lebo je malý.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu otca mal. dieťaťa na zverenie mal. B. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti nemožno vyhovieť. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to jednak nariadením odborného poradenstva rodičov mal. dieťaťa spolu s mal. B. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, referáte poradensko - psychologických služieb, pričom už v úvode uvedených stretnutí psychologička úradu konštatovala, že vzťah mal. B. s matkou je zachovaný, maloletá na matku reaguje pozitívne, a to tak verbálne ako aj neverbálne (túli sa k nej, objíma ju a pod.). Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z ďalších sedení realizovaných cestou referátu poradensko-psychologických služieb, ktoré boli realizované tak začiatkom roka 2015 ako aj začiatkom roka 2016, a tieto závery vyplynuli aj zo samotného znaleckého dokazovania, ktoré bolo na návrh otca v konaní nariadené. Maloleté B. aj pri výsluchu pred súdom uvádzala, že má rada oboch rodičov, pričom sa nevedela jednoznačne vyjadriť k tomu, prečo odmieta stretávanie s matkou. Tak psychologička úradu práce, soc. vecí a rodiny ako aj znalec zhodne vo svojich záveroch z psychologického vyšetrenia uviedli, že uvedená situácia, kedy dieťa odmieta bez zjavnej príčiny kontakt s matkou nie je štandardná a je spôsobená vplyvom otca a jeho rodičov na mal. B., pod ktorým sa maloletá od matky odkláňa a získava negatívny postoj voči matke. Počas celej doby konania nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by mal. B. matku odmietala. Aj keď mal. B. pri výsluchu pred súdom zotrvala na tom, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa chce stretávať každý druhý víkend, tento svoj postoj nevedela súdu bližšie zdôvodniť, pri otázkach súdu v danom smere pôsobila neisto, rozpačito, klopila zrak, a napokon odpovedala naučenými frázami „ u ocina mám zázemie, kamarátov, u mamy musím piť kravské mlieko, ktoré mi nechutí, od otca to mám do školy 6km a od mamy 37km“. Maloletá súdu opakovala, že otec ponecháva rozhodnutie na ňu. Najskôr pritakala, že rozhodnutie o tom ktorému z rodičov chce byť zverená je ťažké, neskôr dodala „ani nie“. Pri otázkach smerujúcich k tomu, či sa mal. obáva postoja otca k jej rozhodnutiu najskôr uviedla, že nevie, následne klopila zrak, mlčala, neskôr jemne pritakala hlavou, z čoho mal súd za jednoznačne preukázané, že mal. B. má obavy z prijatia tejto situácie zo strany otca. Nelogicky v tejto súvislosti vyznievali odpovede maloletej (a taktiež aj tvrdenia otca mal. dieťaťa v konaní pred súdom), podľa ktorých mal. neodmieta stretávanie s matkou, a to ani v rozšírenom rozsahu.

Otec, hoci od začiatku konania proklamoval snahu umožňovať stretnutie maloletej s matkou aj v rozšírenom rozsahu, počas celého roku 2015 tento kontakt matky s dcérou neumožňoval, na súdom nariadené poradenstvo sa nedostavoval (v rozpore s uznesením tunajšieho súdu ho podmieňoval účasťou právnej zástupkyne, nahrávaním stretnutí dieťaťa s matkou) a následne bezdôvodne uvedené poradenstvo odmietol. V konaní žiadal nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia vzťahu mal. B. k obom rodičom a potvrdenia nutnosti zmeny zverenia mal. B., pričom po doručení znaleckého posudku sa na nariadené termíny pojednávania nedostavoval, súdu doručoval ospravedlnenia z rôznych dôvodov, naďalej odmietal uskutočňovať poradenstvo nariadené zo strany súdu za účelom zachovania a prehlbovania vzťahu medzi matkou a dcérou, z ktorého dôvodu sa matka s dcérou počas r. 2015 stretla v minimálnom rozsahu. Uvedené konanie otca súd preto hodnotil ako účelové konanie s účelom oddialiť stretnutia dcéry s matkou, či tento kontakt úplne pretrhnúť. Je potom zarážajúce, že mal. B. sa koncom roku 2015 s matkou stretla, pričom v jej domácnosti zotrvala bez akýchkoľvek problémov celkom tri dni. B. V.. B. aj v konaní pred súdom pri svojom výsluchu potvrdila, že sa u matky cíti dobre, nemá problém s prostredím domácnosti matky (pri opise domácnosti matky sa usmievala), pričom súdu bližšie nevedela objasniť z akého dôvodu odmietala stretnutia s matkou počas celého roku 2015. Rozporuplne vyznievali aj tvrdenia otca, že mal. B. sa s matkou nechce stretávať, avšak nakoniec sa s matkou stretla (niekoľko dní pred nariadeným termínom pojednávania), pričom samotný otec na pojednávaní zdôraznil, že maloletá k matke išla, pretože jej spoločne s rodičmi dohováral, aby matku neodmietala. Aj z uvedeného vyplýva, že otec s jeho rodinou majú značný vplyv na rozhodovanie mal. B. a je nepochybné, že jej stretnutia s matkou (či nariadená striedavá starostlivosť) by sa realizovali aj predtým za ich podpory bez akýchkoľvek problémov.

Na podklade uvedeného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, zhodne s výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania, že mal. B. je pod značným vplyvom terajšieho výchovného prostredia otca a jeho rodičov, ktorých názory si maloletá počas obdobia, kedy jej otec neumožňoval stretávanie sa s matkou osvojila, tieto nekriticky prijíma za svoje a zotrváva na nich bez ich bližšieho zdôvodnenia. Rozporuplná je aj tá skutočnosť, že mal. B. odmietala kontakt s matkou, pričom samotný otec v konaní pred súdom potvrdil, že mal. B. si s matkou telefonuje 3-4 krát do týždňa (mimo prítomnosti otca!), z ktorého záveru je zrejmé, že jej vzťah k matke neochladol a odmietanie nemá žiadny racionálny základ. Znalec vo svojom posudku poukázal na to, že aj počas psychologického vyšetrenia bolo evidentné, že otec navodzoval pri svojom stretnutí konfrontačnú atmosféru, z mal. B. robil svedka pre svoje tvrdenia, pričom matka sa skôr sústredila na rozvíjanie ich vzájomných vzťahov. Z uvedených dôvodov súd zhodne so závermi ustanoveného znalca dospel k záveru, že je žiaduce aby bola mal. B. vyňatá z prostredia otca, v ktorom sa nachádza, aby nebola naďalej traumatizovaná negatívnymi postojmi tohto prostredia voči matke, pod vplyvom ktorých sa od matky odkláňa a bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá má, pokiaľ ide o osobnostné predpoklady, lepšie podmienky pre jej zdravý psychický vývin. Ako konštatoval znalec, otec je nepripravený na výchovu dieťaťa jej veku, do ktorého mal. prichádza. Vyplýva to z toho, že dieťaťu dáva napr. čítať súdne rozhodnutia, že jej nosí ráno do postele kakao v kojeneckej fľaši, tak isto že jej vypestoval zlozvyk zajedania stresu. Na podklade uvedeného má súd jednoznačne za to, že takéto rozhodnutie o zmene výchovného prostredia je v súčasnosti v záujme mal. dieťaťa a jeho účelom je predovšetkým zmierniť následky nežiaduceho vplyvu výchovného prostredia otca a jeho rodiny na mal. B.. Následkom tejto napätej situácie a výchovného prostredia otca si maloletá vybudovala tzv. „zlozvyk zajedania stresu“, čo je nežiaduce pre jej zdravý psychický vývin. Predovšetkým otec samotný si musí uvedomiť, pokiaľ mu na zdravom vývine maloletej dcéry záleží, že je potrebné maloletú dištancovať od jeho odmietavého a konfliktného postoja voči matke, nemôže mal. dieťa do tejto situácie zaťahovať, musí sa zmieriť so vzniknutou porozvodovou situáciou bez toho, aby svoje negatívne emócie prenášal na mal. B., ktorá je jeho negatívnym postojom už dlhšiu dobu traumatizovaná. Súd o zverení mal. B. do osobnej starostlivosti matky rozhodol s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že mal. B. aj napriek dlhšej dobe odlúčenia od matky na túto reaguje pozitívne, naviazala s ňou bezprostredne fyzický kontakt (túli sa k nej, objíma ju, ...), v rodine matky strávila tri dni koncom roku 2015 bez väčších problémov. V konaní tak nebol preukázaný jediný relevantný dôvod, pre ktorý mal B. matku odmietala. Naopak, zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že uvedené odmietanie bolo podporované externým vplyvom prostredia otca a jeho rodiny na mal. B., teda nevychádzalo zo skutočných vnútorných postojov mal. B. k matke. Jej vzťah k matke je naďalej emočne sýtený, s pozitívnymi vyhliadkami do budúcnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zverenie mal. B. do jeho osobnej starostlivosti zamietol a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu matky mal. dieťaťa a zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že matka bude súčasne oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Súd k uvedenému záveru dospel po starostlivom zvážení všetkých okolností tohto prípadu, pričom v súčasnosti nariadenú striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov považoval v súlade so závermi znaleckého posudku za nevhodnú verziu starostlivosti rodičov o mal. B., vzhľadom na ich konfliktnú komunikáciu, na osočovanie matky zo strany otca a prenášanie konfliktných situácií na mal. B.. Ponechaním maloletej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by, podľa názoru súdu, dochádzalo k obdobným situáciám ako v priebehu roku 2015, nakoľko mal. B. by bola neustále konfrontovaná medzi výchovnými prostrediami otca a matky, ktoré neprospievali jej zdravému psychickému vývinu.

Vzhľadom k tomu, že mal. B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, súd súčasne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k mal. B., pričom pri rozhodovaní prihliadol k odôvodneným potrebám mal. B. ako aj k finančným a majetkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že matka mal. dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojim terajším manželom, pričom ich príjem sa mesačne pohybuje vo výške cca 1000,-€ mesačne, z ktorého príjmu majú výdavky na hypotéku, ako aj ďalšie bežné výdavky s bývaním, stravou a pod. Súd taktiež prihliadol k tomu, že matka má okrem mal. B. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. B. A., ktorý má 1,5 roka. Na druhej strane otec mal. Silvie podniká ako živnostník v oblasti stavebníctva, pričom jeho príjem sa pohybuje cca vo výške 500,-€. K jeho výdavkom patria výdavky na bývanie vo výške 100 - 150,-€ mesačne, strava, ošatné, ďalšie výdavky podľa jeho udania nemá. Mal. B. je v súčasnej dobe žiačkou šiestej triedy základnej školy,

ktorú navštevuje v Župkove. K výdavkom spojeným s jej výživou mal. B. pritom patria bežné výdavky na stravu, ošatné, cestovné do školy - 5,- €, stravné v škole - 22,- €, platený krúžok bicross - 25,- € štvrťročne, výdavky so zdravotným stavom - cca 100 - 150,- € za rok (zubár). Súd preto zobral do úvahy jej odôvodnené potreby s prihliadnutím k jej veku, ako aj k schopnostiam a možnostiam otca mal. dieťaťa a dospel k záveru, že výživné vo výške 100,-€ mesačne, ktoré požadovala matka mal. dieťaťa pre prípad zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, je primerané týmto podmienkam.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. B., súd pri jeho úprave vychádzal z doporučení znalca a styk upravil širším spôsobom na každý druhý víkend v čase od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom takto upravené stretávanie otca s mal. B., vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd považuje za postačujúce. Otec má možnosť s mal. B. počas tohto obdobia rozvíjať ich voľnočasové aktivity a podieľať sa na jej výchove, pričom súd v danom smere opakovane apeluje, aby zmenil svoje doterajšie pôsobenie na mal. B. a svoj negatívny prístup k matke. Súd uznáva tú skutočnosť, že mal. B. je na rodinu otca zvyknutá, nakoľko tu strávila väčšiu časť života, je na otca ako aj jeho rodičov naviazaná, avšak tak otec ako aj jeho rodičia si musia uvedomiť, že nemôžu mal. B. zaťahovať do konfliktných situácií medzi sebou, riešiť pred ňou ich negatívne postoje voči matke, ktorými situáciami je mal. B. traumatizovaná.

Súd zároveň týmto rozhodnutím nariadil výchovné opatrenie - povinnosť rodičom mal. B. zúčastňovať sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom obnovenia ich vzájomnej komunikácie, získania komunikačných schopností a zručností, odborného pôsobenia na rodičov v oblasti výchovy mal. B., ako aj v oblasti eliminovania negatívnych výchovných vplyvov rodičov na mal. B. a prenášania ich vzájomných problémov do vzťahu s ňou. Len takáto pozitívne ladená komunikácia medzi rodičmi môže byť zdravým podkladom pre výchovu mal. dieťaťa a do budúcnosti môže pomôcť odstrániť negatívne dôsledky ich nesprávnej komunikácie ako aj negatívnych vplyvov konfliktného postoja otca voči matke mal. dieťaťa. Súd nevylučuje, že v budúcnosti, na podklade zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov môže dôjsť k zmene úpravy práv a povinností rodičov k mal. B..

Týmto rozhodnutím zároveň došlo k zmene rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. - 56 zo dňa 12.04.2012 v časti úpravy práv a povinností k mal. B..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.