Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/240/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. S., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - V.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XX, D., C. Č. K. X, A., D. V. E., AK B. B.F. S. XX, C. a otec

- V.. T. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W.N. XX, D., C. Č. Z. XX, A., zastúpený Q.. T. S., AK B. B. A. XX, A., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého A. S., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. S., N.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15- dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.01.2016.

Súd styk otca s maloletým A. S., N.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 11.06.2014 sa otec maloletého A. domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.

tak, že tento bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka bude zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 500,- eur mesačne a zároveň bude upravený jej styk s maloletým.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia žili do augusta 2013 v spoločnej domácnosti, v ktorom období sa matka maloletého zo spoločnej domácnosti odsťahovala a maloletý A. zostal v osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola v tom čase so synom len v sporadickom kontakte. Rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nevedeli dohodnúť, z ktorého dôvodu je potrebné, aby bolo uvedené upravené súdnym rozhodnutím.

Matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 500,- eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletým.

Uznesením zo dňa 15.12.2014, č. k. - 102 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.

Podaním, doručeným súdu dňa 27.07.2015 otec maloletého svoj návrh zmenil, navrhol, aby bol maloletý, vzhľadom na všetky okolnosti, zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. Zároveň navrhol, aby bol upravený jeho styk s maloletým v zmysle jeho návrhu. Počas konania svoj návrh upravil, navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť k maloletému upravená na sumu 200,- eur mesačne a aby jeho styk s maloletým zostal neupravený. Poukázal na to, že od septembra 2013 do jesene roku 2014 vykonával výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého. Od tohto obdobia bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí si ho striedali podľa ich vzájomnej dohody a následne od leta/jesene roku 2015 je maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Otec sa vo svojich podaniach i výpovediach veľmi podrobne zaoberal všetkými okolnosťami vzájomnému vzťahu rodičov ako i maloletého A., starostlivosťou o maloletého zo strany oboch rodičov, ako i skutočnosťami, ktoré viedli k zmene jeho postoja počas prebiehajúceho konania a k návrhu, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že jeho styk s maloletým zostane neupravený. Mal za to, že za súčasného stavu veci je uvedená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. v jeho záujme. Na ostatnom pojednávaní poukázal na to, že bol vyhodený z rodinného domu M. D., ktorý majú rodičia maloletého v podielovom spoluvlastníctve, maloletý je matkou štvaný proti osobe otca ako i proti príslušníkom jeho rodiny a v súčasnosti maloletý kontakt s otcom odmieta, z ktorého dôvodu otec napokon nežiadal styk s maloletým upraviť súdnym rozhodnutím.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2015 sa matka maloletého vyjadrila k návrhu otca, súhlasila so zverením maloletého do svojej osobnej starostlivosti, navrhla však, aby bola len ona oprávnená na zastupovanie maloletého a správu jeho majetku. Taktiež nesúhlasila s otcom navrhovanou výškou jeho vyživovacej povinnosti, ktorú navrhla upraviť v sume 600,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2015 a taktiež navrhla, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči - 209

maloletému upravená i za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2015 v sume 500,- eur mesačne. Taktiež navrhla úpravu styku otca s maloletým. Poukázala na to, že po odchode zo spoločnej domácnosti uhrádzala maloletému školu a taktiež platila i opatrovateľku vo výške 400,- eur mesačne, ktorá vyberala maloletého zo školy a venovala sa mu pokiaľ bol otec maloletého v práci, pričom služby opatrovateľky využívali rodičia od januára 2012 do septembra 2014. Matka sa, rovnako ako otec, vo svojich podaniach i výpovediach podrobne zaoberala vzájomným spolužitím rodičov maloletého, skutočnosťami, ktoré viedli k rozpadu vzťahu, okolnosťami výkonu starostlivosti o maloletého ako i súčasným stavom veci. Na ostatnom pojednávaní uviedla, že žiada, aby len ona mohla maloletého zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok z dôvodu, že otec sa so synom nestretáva, avšak nie z dôvodu, že by mu v tom matka bránila. Poukázala na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 15.10.2015 v rodinnom dome v D. a po ktorom bola matka i maloletý A. ošetrení v nemocnici a po ktorom bolo podané trestné oznámenie na osobu otca maloletého a od ktorého obdobia sa maloletý nechce s otcom stýkať. Maloletý navštevuje psychologičku W.. K.. Pri otázke úpravy výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému poukázala na to, že musela zmeniť u maloletého školu, keďže už nemala finančné prostriedky na to, aby uhrádzala školné v zariadení X. B. a maloletý musel začať navštevovať D. M. J. W. F., pričom matka súkromnú školu platila cca 1,5 roka sama, bez prispenia otca maloletého. Uviedla, že mesačné náklady s maloletým má v sume cca 300,- eur. Počas konania svoj návrh zmenila v časti úpravy styku otca s maloletým, stotožnila sa s návrhom otca a žiadala, aby súd styk otca s maloletým ponechal bez úpravy.

Právny zástupca otca navrhol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. rozhodnúť v zmysle návrhu otca. Poukázal na to, že otec má reálne finančné problémy, so zakúpením bytu v ktorom býva mu pomohla rodina, pričom na druhej strane matka maloletého investuje obrovské finančné prostriedky do jej podnikateľských aktivít. Poukázal na to, že maloletý A. prestal navštevovať krúžky, matka ho prehlásila do základnej školy M. J. W. F..

Právny zástupca matky navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že len matka bude oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, nakoľko medzi rodičmi sú veľmi zlé vzťahy a ak by riešili v budúcnosti nejaké veci mohli by medzi nimi vznikať problémy. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, matka v tomto nebráni a ak otec styk upraviť nežiada, navrhol aby tento styk zostal neupravený. V otázke vyživovacej povinnosti uviedol, že navrhujú, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému v sume 600,- eur mesačne a aj spätne od 01.09.2013, od ktorého obdobia spolu rodičia maloletého nežijú. Mal za to, že v čase podania návrhu matky, t. j. 27.01.2015 je maloletý v osobnej starostlivosti matky a otec na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispieval, svoju vyživovaciu povinnosť si začal plniť až na základe nariadeného predbežného opatrenia. Zaplatené výživné navrhol otcovi započítať. Maloletý v súčasnosti nenavštevuje súkromnú D. X. B. z dôvodu, že matka nemá finančné prostriedky na úhradu školného a ak by otec prispieval na výživu maloletého vyššou čiastkou, mohol by túto školu znovu navštevovať, o čo by mal maloletý aj záujem. Matka maloletého mala v minulosti vysoký príjem a mohla udržať tento vysoký štandard maloletého, nakoľko však pričinením otca o túto prácu prišla, jej príjem radikálne poklesol

a príjmy z podnikania, ktorému sa matka venuje sú zatiaľ násobne nižšie. Taktiež poukázal na to, že otec sa síce prezentuje ako nezamestnaný, v skutočnosti však podniká, hoci spoločnosť C. J. V., B..T..Y.. formálne previedol na svojho otca, avšak naďalej je to on, kto prevádzkuje čerpaciu stanicu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pokiaľ otec býva v 3- izbovom byte s partnerkou, byt v hodnote 91 000,- eur sa javí ako nákladný výdavok, ktorý nebolo potrebné vynaložiť.

Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné doporučila upraviť v sume 250,- eur mesačne a styk maloletého s otcom ponechať bez úpravy.

Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 11.06.2014 a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, rodným listom maloletého, podaním otca zo dňa 04.12.2014, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 10.12.2014 a listinnými dôkazmi pripojenými k podaniu, podaním matky zo dňa 29.12.2014 a 27.01.2015, uznesením zo dňa 12.06.2015, č. k. - 127, návrhom matky na určenie výživného zo dňa 27.01.2015, podaním matky zo dňa 29.04.2015, podaním otca zo dňa 09.06.2015, podaním otca zo dňa 27.07.2015, podaním matky zo dňa 25.08.2015, návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 14.09.2015 a uznesením zo dňa 22.09.2015, č. k. - 191. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:

Maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásenom rodičov, ktorý žili do augusta 2013 v spoločnej domácnosti, v ktorom období sa matka maloletého zo spoločnej domácnosti odsťahovala. V školskom roku 2014/2015 navštevoval maloletý X. T.Y. B. D. Š. X. B. M. A., kde mesačné školné predstavovalo v tom čase čiastku 380- eur, stravné cca 50,- eur mesačne a otec mu denne zabezpečoval desiatový a pitný režim. V tom čase maloletý navštevoval športový krúžok - atletiku, kde mesačný poplatok predstavoval čiastku 50,- eur a poplatok za sezónu čiastku 35,- eur s tým, že tréningy mal dvakrát týždenne. Potom sa venoval i boxu, kde poplatok predstavoval čiastku 120,- eur mesačne. Následne sa školné zvýšilo na čiastku 497,91 € mesačne, pričom maloletý využíval i školský autobus, za ktorý sa uhrádzala suma 190,- eur mesačne a zúčastňoval sa aktivít poriadaných školou (škola v prírode, školské výlety a pod.) V školskom roku 2015/2016 maloletý navštevuje X. T. D. M. J. W. F.J., stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza čiastku 35,- eur mesačne. Taktiež mu zabezpečuje desiatový a pitný režim, zakupuje mu školské potreby a pomôcky a uhrádza poplatky spojené s návštevou školy. Maloletý sa v súčasnosti nevenuje žiadnej mimoškolskej činnosti, navštevuje doučovanie z matematiky a slovenského jazyka, kde mesačný poplatok predstavuje dovedna 50,- eur. Zdravotný stav maloletého je dobrý, navštevuje však súkromnú psychologičku, kde matka uhrádza čiastku 120, eur mesačne. Matka uviedla, že jej priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého A. predstavujú sumu cca 300,- eur mesačne.

- 210

Z vyjadrení oboch rodičov počas konania ako i z listinných dôkazov založených v spisovom materiály mal súd za preukázané, že v období od septembra 2013 do jesene roku 2014 bol maloletý v osobnej

starostlivosti otca. Následne sa medzi rodičmi začala realizovať striedavá osobná starostlivosť o maloletého, ktorá sa realizovala cca do leta 2015 a približne od tohto obdobia je maloletý v osobnej starostlivosti matky.

Uznesením zo dňa 22.09.2015, č. k. - 191 súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletého A. S. N.. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 22.09.2015, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

Matka maloletého je rozvedená, okrem maloletého A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do 31.12.2014 pracovala v spoločnosti A. ako vedúca nákupu s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku 3 800,- eur. Pracovný pomer ukončila dohodou z dôvodu, že nový generálny riaditeľ spoločnosti vymenil celé vedie. V súčasnosti je jednou zo spoločníkov spoločnosti H., B..T..Y.., ktorá prevádzkuje fitnescentrum v J. W. F., druhým spoločníkom v spoločnosti je V. Ž., pričom obaja sú spoločníkmi každý v jednej polovici. Podnikajú od 14.03.2015, príjmy zatiaľ nezdanili a matka nevedela uviesť, aký príjem dosahuje z tejto činnosti. Uviedla však, že do fitnescentra stále so spoločníkom investujú finančné prostriedky, pričom doposiaľ už preinvestovali 700 000,- eur, a to každý v 1- ici, bez zaťaženia úverom. V súčasnosti býva spolu s maloletým A. v 4- izbovom byte na K. L. X M. A., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý si zakúpila v októbri 2013 z vlastných finančných prostriedkov. Mieni sa presťahovať späť do rodinného domu v D. a predmetný byt prenajať. Matka uviedla, že celkové výdavky na nehnuteľnosť v D., na byt na K. L. M. A. a náklady na jej potreby a potreby maloletého predstavujú čiastku cca 1 600,- eur mesačne.

Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do 01.12.2014 bol zamestnaný v spoločnosti C., K.. B.. ako senior nákupca s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 1 860,- eur. Pracovný pomer ukončil dohodou s tým, že mu bolo vyplatené odstupné za 8 mesiacov. Okrem toho bol v čase od 10.01.2013 do 22.11.2014 jediným spoločníkom spoločnosti C. J. V., B..T..Y.., ktorú následne previedol na svojho otca. Predmetná spoločnosť prevádzkuje čerpaciu stanicu v V. W. A.. Otec udáva, že od 01.12.2014 je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Býva v spoločnej domácnosti so svoju partnerkou v 3- izbovom byte na Z. L. XX M. A., ktorého obstarávacia cena bola 91 700,- eur a ktoré finančné prostriedky si požičal od svojich rodinných príslušníkov z dôvodu, že do rodinného domu v D. sa z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia nemôže zatiaľ vrátiť.

Rodičia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v D., na W. L. XX.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

- 211

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému A. je potrebné upraviť súdnym rozhodnutím, pričom uvedenú úpravu považuje súd za takú, ktorá je v záujme maloletého. Rodičia maloletého A. napokon dospeli počas konania k dohode o tom, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, kde sa v súčasnosti i reálne nachádza a taktiež vyjadrili konsenzus v otázke úpravy styku otca s maloletým, kde obaja navrhli, aby tento styk zostal bez súdnej úpravy. Za súčasnej situácie preto súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým ponechal na žiadosť rodičov bez úpravy. Spornou medzi rodičmi maloletého bola otázka zastupovania maloletého A. a správy jeho majetku a taktiež otázka vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému.

Otázka zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku je obligatórnou súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde súd pristúpil k úprave, podľa ktorej budú maloletého A. zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Matka sa domáhala toho, aby toto právo bolo priznané len jej, ktorý návrh odôvodnila jednak tým, že maloletý nie je v súčasnosti s otcom v kontakte, taktiež vzájomnými narušenými vzťahmi rodičov ako aj okolnosťami, ktoré sa medzi rodičmi odohrali dňa 15.10.2015. Pokiaľ ide o to, že maloletý sa v súčasnosti so svojim otcom nekontaktuje, uvedené nie je v žiadnom prípade dôvodom k tomu, aby bolo právo zastupovania dieťaťa a správy jeho majetku priznané len rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Takýmto dôvodom nie je ani tá skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi a ich vzájomná komunikácia sú vážne narušené. Otázka zastupovania maloletého a správy jeho majetku oboma rodičmi bude nevyhnutným spojivom medzi nimi a otcovi maloletého poskytne reálnu možnosť podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa života maloletého A. rovnako ako matka. Rodičia maloletého budú musieť o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého komunikovať a brať na zreteľ výlučne jeho záujem, na ktorom sa budú musieť dohodnúť. Uvedená skutočnosť má oboch rodičov naučiť nevyhnutnej kooperácii a rešpektu postavenia druhého rodiča v živote dieťaťa, ktoré postavenie každého z rodičov má v živote maloletého svoj jedinečný, nezastupiteľný a nenahraditeľný význam, pričom na práva a povinnosti plynúce z tohto postavenia rodiča nemožno zabúdať, žiadnym spôsobom

ich obchádzať, obmedzovať či dokonca ignorovať. Pokiaľ ide o incident, na ktorý matka poukazovala na ostatnom pojednávaní a ktorý sa mal odohrať dňa 15.10.2015, tu súd uvádza, že vyšetrovanie nie je doposiaľ skončené a obaja rodičia majú na danú vec samozrejme diametrálne odlišný názor, z ktorého dôvodu súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o otázke zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku neprihliadal. Na strane otca neboli doposiaľ zistené žiadne také okolnosti, pre ktoré

by bolo možné obmedziť ho vo výkone tohto práva tým, že by jeho výkon bol priznaný iba matke maloletého. Samotný zákonodarca mal pri rozhodovaní o tejto otázke výkonu rodičovských práv a povinností na zreteli prípady, kedy by na strane jedného z rodičov boli prítomné také skutočnosti, ktoré by výkon tohto práva prakticky znemožňovali (napr. pobyt na neznámom mieste, zdravotný stav vylučujúci výkon tohto práva a pod.) alebo by boli dôvodné pochybnosti o tom, že by tento rodič vykonával toto právo v záujme dieťaťa (napr. ak by rodič dával svojim konaním najavo, že ak by týmto právom disponoval, mohlo by to byť maloletému dieťaťu na ujmu). Žiadne takéto okolnosti neboli na strane otca maloletého zistené, z ktorého dôvodu súd nezhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné návrhu matky v tejto časti vyhovieť.

Spornou medzi rodičmi maloletého A. bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, kde matka navrhovala čiastku 600 a to spätne od 01.09.2013, t. j. odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti., resp. sumu 600, -eur mesačne od 01.09.2015 a sumu 500,- eur mesačne za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2015. Predovšetkým je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a pri jej stanovení sa vychádza predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného, v rámci ktorého rozhodovania následne súd prihliada na všetky ostatné faktory, od ktorých sa vyživovacia povinnosť povinného rodiča odvodzuje, individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality príjmov. Pre určenie vyživovacej povinnosti pritom nie je smerodajné výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť.

Suma 600,- € mesačne, ktorú matka žiadala určiť zo strany otca na výživu maloletého A. súd vyhodnotil ako vysoko nadhodnotenú a neadekvátnu k matkou preukázaným nákladom na odôvodnené potreby maloletého A.. Samotná matka počas konania uviedla, že jej celkové náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého predstavujú čiastku cca 300,- eur mesačne a potvrdila aj tú skutočnosť, že maloletý v súčasnosti nenavštevuje žiadne krúžky a nevenuje sa žiadnej mimoškolskej činnosti a taktiež už nenavštevuje súkromnú základnú školu X. B. a prešiel na štátnu základnú školu v J. W. F.. Neobstojí ani argument matky, že maloletého musela prehlásiť do štátnej základnej školy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a ak by bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu vyššou čiastkou, mohla by ho prihlásiť naspäť do školy, ktorú navštevoval predtým. V tejto súvislosti je totiž potrebné vychádzať z toho, že vzdelávanie maloletých detí zabezpečuje primárne štát prostredníctvom siete základných škôl. Ak rodičia z nejakého dôvodu nechcú, aby ich dieťa navštevovalo štátnu základnú školu a majú záujem na tom, aby sa vzdelávalo v súkromnom vzdelávacom zariadení, ktorého návšteva je spoplatnená je nutné, aby sa rodičia dohodli nie len na tom, či dieťa bude túto školu navštevovať, ale aj na financovaní návštevy takéhoto vzdelávacieho zariadenia. V žiadnom prípade nemožno jedného z rodičov prinútiť, aby sa na týchto nákladoch podieľal, ak tento rodič s uvedeným nesúhlasí, alebo nemá na to potrebné finančné prostriedky, keďže uvedené nie je nevyhnutná potreba na strane maloletého dieťaťa a ide o náklad nadštandardný, ktorý možno zahrnúť do - 212

odôvodnených nákladov na strane maloletého dieťaťa len za predpokladu súhlasu zo strany povinného rodiča. Žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by odvodňovali určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému v matkou žiadanej výške súd nezhliadol a túto určil v sume 200,- eur mesačne. Celkové náklady matky na odôvodnené potreby maloletého A. predstavujú čiastku cca 300,- eur mesačne, teda výživné na ktoré bol otec týmto rozsudkom zaviazaný predstavuje 2/3-iny týchto nákladov, čím súd zohľadnil na strane matky vyššiu mieru osobnej starostlivosti o maloletého, aj s poukazom na súčasnú situáciu na strane maloletého A., ktorý sa s otcom nekontaktuje.

Pri otázke určovania vyživovacej povinnosti otca voči maloletému považuje súd za potrebné poukázať i na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, na ktoré vzájomne poukazovali obaja rodičia počas

konania a ktoré súd na strane oboch rodičov vyhodnotil za súčasného stavu veci ako v zásade rovnaké. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému A., sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v D., každý v jednej polovici, obaja vlastnia byt v A. nezaťažený hypotekárnym úverom, matka 4- izbový na K. L. X P. Y. X - J. na Z. XX. Matka uviedla, že byt zakúpila z vlastných finančných prostriedkov, otec uviedol, že mu naň požičala rodina. Na strane matky pritom súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z konania a síce, že spolu so svojim spoločníkom podnikajú v oblasti fitnescentra, pričom doposiaľ preinvestovali do podnikania sumu cca 700 000,- eur, a to každý v jednej polovici, bez zaťaženia úverom, kde sa skutočne jedná o obrovskú finančnú čiastku. Rovnako tak na strane otca súd poukazuje na to, že od januára 2013 do novembra 2014 bol jediným spoločníkom spoločnosti C. J. V., B..T..Y.. ktorá prevádzkuje čerpaciu stanicu. Následne v novembri 2014 previedol túto spoločnosť (bez zjavného dôvodu) na svojho otca a je vedený ako nezamestnaný, pričom podľa jeho vlastných vyjadrení mu na kúpu bytu požičala rodina. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že tvrdenia oboch rodičov ohľadom ich príjmových a majetkových pomerov možno označiť za pochybné a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci.

Pokiaľ ide o návrh matky maloletého v časti určenia spätného výživného od 01.09.2013, t. j. odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti Súd mal za preukázané, že návrh matky na určenie spätného výživného za obdobie od 01.09.2013 je v plnom rozsahu nedôvodný. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, podľa ktorej dávky výživného možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimku z tejto zásady tvorí výživné pre maloleté deti, ktoré možno priznať za dobu minulú, najviac za dobu troch rokov pred dňom začatia konania. Možno tak však urobiť iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Tým sa zdôraznila nielen výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania, ale aj snaha zamedziť možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Preto je súd i povinný skúmať jednak samotnú dôvodonosť návrhu na určenie vyživovacej povinnosti a následne i dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť, resp. vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju plnil v nedostatočnom rozsahu, a prečo návrh na plnenie vyživovacej povinnosti neuplatnil včas. V danom prípade nie sú dané žiadne dôvody k určeniu výživného spätne, a to predovšetkým z dôvodu, že matka v období, za ktoré žiada priznanie tohto

výživného, nevykonávala osobnú starostlivosť o maloletého v plnom rozsahu. Z listiných dôkazov založených v spisovom materiály ako aj z vyjadrení účastníkov konania (či už listinných alebo ústných) je zrejmé, že v období od 09/2013 do cca leta 2014 bol maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti otca a matka si voči nemu plnila vyživovaciu povinnosť finančným plnením. Následne sa medzi rodičmi začala realizovať istá forma striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá sa relaizovala do obdobia cca leta/jesene 2015. Až od tohto obodbia možno uviesť, že maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinosti zo strany otca, súd na uvedenú situáciu zmeny výkonu osobnej starostlivosti o maloletého A. reagoval nariadením predbežného opatrenia, ktorým bola otcovi uložená, počnúc dňom 22.09.2015, povinosť pripsievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne. Otcovi maloletého teda nevzniklo ani dlžné výživné, pričom na priznanie výživného spätne súd nezhliadol žiadne dôvody. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že vzhľadom na opakované zmeny výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, zmeny v príjmových i majetkových pomeroch rodičov, ako aj ich vzájomných dohôd, týkajúcich sa maloletého A. nie je možné exaktne uviesť, kto sa akým spôsbom podieľal na úhrade nákladov na strane maloletého dieťaťa a v akom pomere boli tieto náklady k výkonu osobnej starostlivosti o maloletého.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a styk otca s maloletým ponechal bez úpravy. Zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému na sumu 200,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá pomernej časti nákladov na jeho odôvodnené potreby a záujmy s ohľadom na to, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého a tiež zodpovedá možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k skutočnosti uvedenej na pojednávaní súdu a síce, že maloletý A. sa v súčasnosti s otcom nekontaktuje. V tejto súvislosti súd apeluje na oboch rodičov maloletého A., aby sa povzniesli nad rozpad ich partnerského vzťahu a vo svojich vzájomných vzťahov sa sústredili výlučne na to, že sú

predovšetkým rodičmi maloletého A. a v týchto intenciách zvolili spoločný postup za účelom nápravy vzťahov medzi otcom a maloletým A.. Súd dôrazne poukazuje na to, že to nie je tak dávno, čo bol maloletý A. vo výlučnej osobnej starostlivosti otca a s matkou bol len v sporadickom kontakte (ktorá skutočnosť bola preukázaná dôkazmi založenými v spisovom materiály) Je preto nanajvýš potrebné, aby sa rodičia urýchlene začali venovať náprave vzájomných vzťahov a dopriali tak maloletému A. plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi, aby mohol z oboch týchto vzťahov čerpať to najlepšie pre seba a svoj vývin, k čomu sú i obaja rodičia povinní. Súd v uvedenom apeluje predovšetkým na matku ako rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a poukazuje na to, že v čase, kedy bol maloletý v osobnej starostlivosti otca, tento sa o maloletého príkladne staral a suploval tak v tomto ohľadne istý čas aj jej úlohu.

- 213

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže otec a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletej podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V Bratislave, dňa 19. januára 2016