Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/760/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23.6.2014 č. k. - 42

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmetom konania je náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré žalobcovi mali byť spôsobené (i) nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce konajúceho ako exekučný súd v konaní sp. zn. vedenom proti povinnej E. J. tým, že o udelení poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol s omeškaním viac ako 95 dní (§44 ods. 2 EP) a tiež (ii) nezákonným rozhodnutím - uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Michalovce rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol bez potreby zaoberať sa správnosťou vyčíslenia náhrady majetkovej či nemajetkovej ujmy, keďže dospel k záveru, že nie je daný základ nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), a to tak titulom zodpovednosti za tvrdený nesprávny úradný postup (prieťahy), ako ani titulom zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Vychádzal zo zistenia, že žiadosť súdneho exekútora sp. zn. Ex 8460/2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej E. J. pre vymoženie 743,17 € s príslušenstvom, kde exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, na exekučný súd bola doručená 19.7.2012 a exekučný súd o nej rozhodol uznesením z 3.8.2012 tak, že ju zamietol. Vzhľadom na časový interval medzi doručením žiadosti a rozhodnutím exekučného súdu (15 dní), skutkové tvrdenia žalobcu o prieťahoch v exekučnom konaní v trvaní viac ako 95 dní vyhodnotil jednak ako nepravdivé a z hľadiska vzniku nároku žalobcu na náhradu ujmy tiež za nerozhodné, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým bola skutočnosť, že viazanosť exekučného súdu lehotou 15 dní na poverenie exekútora vykonaním exekúcie zakotvenou v §44 ods. 2 EP je daná len v tých prípadoch, keď výsledkom prieskumnej činnosti exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 EP je poverenie exekútora vykonaním exekúcie, nie je však daná pre prípady, ako je aj tento, keď žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a tiež (druhý dôvod), že táto neplatí, ani keď exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu [exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. d) EP]. Pokiaľ išlo o náhradu ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vychádzajúc zo skutočnosti, že na odvolanie oprávneného po zrušení uznesenia z 3.8.2012 odvolacím

súdom a vrátení veci na ďalšie konanie exekučný súd vo veci ešte nerozhodol, právne uzavrel, že nejde o konečné rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené pre nezákonnosť a v danom štádiu nie je preto možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia, keďže absentuje minimálne táto z kumulatívnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verenej moci pri výkone verejnej moci (zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom). Zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie vecnej správnosti zamietajúcich uznesení v exekučnom konaní a rovnako súd nevyhodnocuje ani správnosť právnej argumentácie žalobcu voči zamietajúcim uzneseniam vydaným v exekučnom konaní.

Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že tento ich nevyčíslil v zákonnej lehote, pričom zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy (§142 ods. 1, 151 ods. 1 a 2 OSP).

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu vytýkal, že jeho postup v konaní bol sprevádzaný množstvom procesných pochybení, v dôsledku ktorých odvolateľovi ako účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom. Okrem iných procesných vád vytýkal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, k skutkovým a právnym otázkam veci, k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemal možnosť ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Namietal tiež, že (i) vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky (§101 ods. 2 OSP), a to vzhľadom na jeho žiadosť o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom predložil aj s nimi spájané listiny, (ii) danú vec nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, (iii) nebol poučený podľa §120 ods. 4 OSP, (iv) žalovaný sa nevyjadril k žalobe, a preto súd spor mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP, (v) neprípustne vo veci meritórne rozhodla vylúčená sudkyňa, a to (vi) navyše v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, rovnopis odvolania mu bol doručený 9.9.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP preto ho potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 19.1.2016 o 12.50 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 13.1.2016 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§156 ods. 1 a 3 OSP).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§221 ods. 1 písm. f) OSP] vo všeobecnosti je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi konania sa znemožní realizácia jeho procesných práv, v občianskom súdnom konaní mu priznaných za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z §101 ods. 2 OSP.

Predpokladom prejednania veci v neprítomnosti účastníka je, že riadne predvolaný účastník (§115 ods. 2 OSP) sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie; súd pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§101 ods. 2 OSP).

Z obsahu spisu vyplýva, že na prejednanie veci bolo nariadené súdne pojednávanie na 23.6.2014, na ktorom boli splnené zákonné podmienky pre to, aby vec sa prejednala v neprítomnosti účastníkov, a preto pokiaľ súd tak urobil, jeho postupom účastníkom sa neodňala možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na dané pojednávanie (spolu s poučením o procesných právach účastníka, vrátane poučenia podľa §120 ods. 4 OSP) obom účastníkom i zástupcovi žalobcu bolo doručené 6.6.2014, to zn. u všetkých bola zachovaná zákonná lehota najmenej 5 dní na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP). Na dané pojednávanie, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania, vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, žalobca sa nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil, pričom jeho návrh na „zrušenie“ pojednávania nemal zákonné náležitosti v zmysle §119 ods. 2 OSP, s čím vychádzajúc zo zápisnice o súdnom pojednávaní súd prvého stupňa správne a dostatočne sa vysporiadal na začiatku predmetného pojednávania, keď v výslovne konštatoval, že „žiadosť žalobcu o zrušenie termínu pojednávania, resp. o jeho odročenie nespĺňa náležitosti ustanovené v §119 OSP, a nie je preto dôvod na odročenie pojednávania“ (viď zápisnica, č. l. 40 spisu). Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o zrušenie tohto pojednávania, konajúcemu súdu doručenú 20.6.2014 elektronickými prostriedkami, je potrebné mať na zreteli, že tu posudzovaná vec sp. zn. na danom súde od 10.10.2012 do 9.12.2013 bola spojená na spoločné konanie s ďalšími 73 skutkovo obdobnými vecami tých istých účastníkov. Spoločné konanie bolo vedené pod sp. zn. , v ktorom bol nariadený termín súdneho pojednávania na deň 9.12.2013, pričom žalobca prostredníctvom svojho zástupcu 5.12.2013 žiadal o zrušenie pojednávania z identických dôvodov, ako to následne urobil aj vo veci . Zákonný sudca zástupcovi žalobcu na jeho elektronickú adresu 6.12.2013 e-mailom pritom oznámil, že neakceptuje návrh žalobcu na odročenie pojednávania.

Pokiaľ teda žalobca ako riadne predvolaný účastník na pojednávanie súdu sa nedostavil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o zrušenie pojednávania, hoci vedel, že súd ju neakceptuje, sám sa zbavil procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ žalobca súdneho pojednávania by sa bol zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené preto neboli.

V danej veci neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b OSP, keďže žalovaný k žalobe písomne sa vyjadril podaním z 21.10.2013 k sp. zn. , jeho vyjadrenie zástupcovi žalobcu bolo doručené 19.11.2013. Vychádzajúc z týchto skutočností do termínu pojednávania žalobca mal 7 mesiacov a 4 dni času na to, aby prípadne sa vyjadril k argumentom žalovaného či navrhol vykonať dokazovanie na ich vyvrátenie. Pokiaľ tak neurobil, sám sa zbavil tohto procesného práva, jeho realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu. Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že vyjadrenie žalovaného k žalobe mu nebolo doručené, a nemal preto možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. f) OSP, t. j. prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu, tomuto sa neodňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa §205 ods. 2 písm. a) v spojení s §221 ods. 1 písm. g) OSP je daný vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca, čo nie je prípad tu posudzovanej veci. Nadriadený súd uznesením z 22.10.2012 sp. zn. rozhodol o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. , a teda ani veci . Zástupcovi žalobcu uznesenie nadriadeného súdu bolo doručené 20.12.2012. Za danej procesnej situácie je preto nenáležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa nerozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nebol podaný návrh na prerušenie konania a súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom o takomto návrhu ani nerozhodoval, odvolací súd preto sa nezaoberal ani týmito odvolacími námietkami žalobcu.

Keďže z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu sú právne irelevantné, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §219 OSP potvrdil, vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania. Pretože odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 OSP), pričom odvolacie námietky žalobcu sa týkali výlučne procesného postupu súdu v konaní, odvolací súd sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, pretože neboli na to splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd vo veci plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP), pretože tento nepodal návrh na takéto rozhodovanie (§151 ods. 1 OSP a contrario) a neúspešnému žalobcovi náhradu trov nie je možné priznať.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.