Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/133/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2016

rozhodol:

Obžalovaný W. W. K. C. J. O. Ő., C.. XX.XX.XXXX A. I. J., D. S. I.Š. T., I. Č.. XXX, H. A. O.. O. K. S.

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.5.2014 okolo 10.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane ev.č. B. XXX S. po ceste smerom od obce S. C. L. C., pričom nevenoval dostatočnú pozornosť cestnej premávke a začal odbočovať na trojramennej križovatke vľavo na obec H.Í. W. v čase, keď už bol predbiehaný po ľavej strane idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Volvo XC60 ev. č. D. XXX J. idúceho od obce S., ktoré viedla B.. X. B., kde následkom čoho došlo k zrážke a B.. X. B. utrpela zranenie - zlomeninu 6. - 8. rebra vľavo, podvŕtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva v trvaní minimálne do 15.8.2014, t. j. nad 42 dní, pričom dychovou skúškou vodiča W. W. po dopravnej nehode bola v čase o 11.04 h zistená hodnota 0,16 mg/l koncentrácie etanolu v dychu,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 138 písm.h/ Tr.zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e:

Podľa § 157 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods.2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr.zák. obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej: B.. X. B., C.. XX.X.XXXX A. Č.Y. C. D., S. I. J., P.. R.. U. Č..XXX/XX škodu vo výške 20.501,67 € (dvadsaťtisíc päťstojeden eur a šesťdesiatsedem centov).

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popieral a uvádzal, že pri jazde smerom ku križovatke na obec H. W. išiel rýchlosťou asi okolo 80 až 90 km/ h, postupným brzdením znižoval rýchlosť až na 40 km/h a menej a keď bol so svojím vozidlom vo vzdialenosti asi 60 až 70 m od odbočky, vyhodil smerovku vľavo s tým, že oproti z obce C. nešlo žiadne vozidlo a tak isto ani od obce H.C. W., pričom keď vyhodil smerovku pozrel sa do vonkajšieho spätného zrkadla v ktorom zbadal ísť za sebou nákladné motorové vozidlo zn. Volvo červenej farby vzdialené asi 150 m za jeho vozidlom, stiahol sa k strednej deliacej čiare, jeho rýchlosť sa postupne znižovala a takto sa blížil k odbočke k obci H. W. a ďalej uvádzal, že si už nepamätá, či tesne pred tým, ako začal meniť smer svojej jazdy s vozidlom doľava či sa pozrel do spätných zrkadiel. Pri manévri odbočovania vľavo prešiel do protismerného ľavého jazdného pruhu, mohol byť asi 1 m ľavým predným kolesom v ľavom jazdnom pruhu a odrazu zacítil náraz do ľavej prednej časti svojho vozidla, jeho vozidlo odhodilo na pravú stranu s tým, že s vozidlom sa ocitol pri pravom okraji vozovky až v priekope. Po vystúpení z vozidla chcel zistiť, čo sa vlastne stalo, preto išiel k vozidlu, ktoré sa nachádzalo na kolesách v poli, kde zistil, že vo vozidle typu Volvo sa nachádzala vodička, ktorá bola v bezvedomí. Po neho počkal na príchod polície, podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola pozitívna, pričom ide o zvyškový alkohol, ktorý užil večer pred dopravnou nehodou. Obžalovaný tvrdil, že pred zrážkou za svojím vozidlom neregistroval a nepočul ani tesne pred nárazom žiadne brzdenie alebo nejaké zvuky napr. trúbenie, čo by nasvedčovalo tomu, že je predbiehaný. Na otázku, či na ceste, kde došlo k dopravnej nehode pred odbočkou vľavo v smere obci Novosad je nejaká terénna prekážka alebo zásadné prevýšenie vozovky, obžalovaný uviedol, že ide o rovinu, pričom od križovatky smerom za jeho vozidlo vo vzdialenosti asi 200 metrov sa nachádza menšie prevýšenie vozovky.

Z výsluchu svedkyne poškodenej X. B. nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že si na okolnosti dopravnej nehody nespomína, pretože pri dopravnej nehode utrpela zranenia, v dôsledku ktorých upadla do bezvedomia, došlo u nej k strate pamäte, čo trvalo asi 2-3 týždne, keď bola v umelom spánku a aj ďalší nasledujúci týždeň mala výpadok pamäte. O dopravnej nehode sa následne dopočula od iných osôb, ale na okolnosti dopravnej nehody si vôbec nespomína. Poškodená si uplatnila náhradu škody spočívajúcu v bolestnom určenom znalcom ako aj v strate na zárobku.

Z výsluchu svedka Gabriela Baffyho vyplynulo, že dňa 23.5.2014 viedol nákladné motorové vozidlo zn. Volvo, bolo slnečné počasie, premávka slabá, plynulá, počas jazdy neboli na cestách žiadne obmedzenia, potom čo prešiel väčšiu križovatku, pokračoval v jazde po priamom úseku cesty, najprv jazdil do kopca, kedy za sebou registroval v spätných zrkadlách motorové vozidlo striebornej farby, ktoré pokračovalo v jazde za ním aj hore kopcom a keď vyšiel na horizont kopca, pred sebou videl vo vzdialenosti asi 150 metrov možno viac jedno osobné motorové vozidlo zn.Renault, pri zjazde dolu kopcom potom registroval, že vozidlo striebornej farby Volvo idúce za ním ho začalo predchádzať v ľavom jazdnom pruhu, pokračovalo po predídení jeho vozidla v jazde v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko jeho vodič chcel predísť aj osobné vozidlo zn.Renault idúce pred nimi. V tom čase riadil vozidlo idúc z kopca rýchlosťou do 80 km/hod, videl, ako vodič zn. Renault sa nebezpečne bočne približoval k vozidlu zn.Volvo, ktoré ho predchádzalo, vodič Renaultu išiel viac k stredu vozovky a následne prešiel do ľavého jazdného pruhu. Zo spôsobu jazdy vodiča Renaulta dedukoval, že zrejme chce odbočiť na križovatke vľavo, keď bol svojím vozidlom ľavou stranou asi vo vzdialenosti 1 metra za strednou deliacou čiarou, došlo k zrážke pred ním idúcich vozidiel. Svedok uviedol, že za jeho vozidlom nešlo žiadne motorové vozidlo a tak isto pred ním v opačnom smere nejazdili žiadne vozidlá. Po zrážke vozidlo Renault skončilo v priekope mimo cesty na pravej strane a vozidlo Volvo zišlo vľavo na pole, kde sa viackrát prevrátilo a dopadlo na kolesá. On spoločne so svojím kolegom Dieom utekali k havarovaným vozidlám, vodič z Renaultu vystúpil sám a bežal za nimi k Volvu na pole, kde zistili, že je zakliesnená vodička, ktorá

bola v bezvedomí, pripútaná a iba chrčala. Hneď na to telefonicky zavolal linku 112 a nahlásil nehodu. Svedok nevedel uviesť jednoznačne, či vozidlo zn.Renault idúce pred ním malo zapnuté smerové svetlo vľavo, uvádzal, že keby toto svetlo mal zapnuté, tak by ho to upútalo a aj vo chvíli keď sa nebezpečne približovalo k vozidlu Volvo, tak isto nie je si istý, či smerové svetlo na Renaulte blikalo, ale keby svietilo alebo blikalo, tak by to určite zaregistroval, nakoľko v čase keď došlo k zrážke vozidiel bol od nich vo vzdialenosti takej, že videl celkom dobre na obe vozidlá a bol vo vzdialenosti asi 100 metrov so svojím nákladným vozidlom Volvo. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že nakoľko vozidlo Renault jazdilo pred ním vo veľkej bezpečnej vzdialenosti pred jeho vozidlom, nevenoval mu veľkú pozornosť, spozornel až vtedy, keď videl manévre približovania sa Renaulta k stredovej čiare a vtedy videl, že svietia nejaké svetlá, ale či to boli obrysové zadné alebo brzdové alebo smerovka, toto nevedel jednoznačne určiť. Ďalej uviedol na hlavnom pojednávaní, že keď bol na kopci, videl vozidlo Renault pred sebou, nepredpokladal, že bude odbočovať, až keď sa toto vozidlo začalo približovať k stredovej čiare vľavo a za ním jazdiace vozidlo v ľavom pruhu sa k nemu približovalo, až vtedy spozornel a vtedy usúdil, že zrejme bude odbočovať doľava, čo povedal aj svojmu kolegovi vo vozidle. Na otázku v akej vzdialenosti je odbočka od kopca, kde uvidel pred sebou vozidlo Renault, svedok uviedol, že asi 200 metrov.

Z výsluchu svedka M. Q. vyplynuli tie isté skutočnosti ako uvádzal svedok Baffy, svedok Die bol v čase dopravnej nehody spolujazdcom svedka S., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo červenej farby. Svedok potvrdil, že ich vozidlo jazdilo za vozidlom Renault asi vo vzdialenosti 100-150 metrov, v tom čase ich predbiehalo osobné motorové vozidlo zn.Volvo striebornej farby, ktoré sa po predbehnutí vozidla nezaradilo späť do pravého jazdného pruhu ale pokračovalo priamo v ľavom jazdnom pruhu s tým, že zrejme chcelo predbehnúť aj vozidlo Renault, pričom zrazu si všimli, že vozidlo Renault začalo odbočovať vľavo a následne došlo k nárazu pred nimi jazdiacich vozidiel. Svedok uviedol, že si nevšimol, či vozidlo odbočujúce doľava, teda Renault dalo znamenie o zmene smeru jazdy vľavo.

Z výsluchu svedkyne W.. N. S. zástupkyne poškodeného vyplynulo, že B.. X. B. je ich poistencom, uplatnila si náhradu škody vo výške 11.653,47 eur na liečebných nákladoch.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo vyplynulo, že pri úraze dňa 23.5.2014 utrpela poškodená B..X. B. pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy k čelovej a okoloočnicovej oblasti vpravo s krvnými podliatinami, difúzne axonálne poranenie mozgu s následným komatóznym stavom a s následnou čiastočnou obrnou končatín vľavo, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v čelovotemennej oblasti obojstranne, viac vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov, zlomeninu 6. až 8. rebra vľavo s posunutím úlomkov s prienikom úlomku 8.rebra do pohrudnicovej dutiny s následným nakrvácaním do pohrudnicovej dutiny a pomliaždenie pľúc vľavo. Vážnejšími, teda ťažkými zraneniami z hľadiska medicínskeho sú poranenie mozgu, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, zlomenina 6. až 8. rebra vľavo s prienikom úlomku 8.rebra do pohrudnicovej dutiny s následným nakrvácaním do pohrudnicovej dutiny v kombinácii s pomliaždením pľúc vľavo. Ostatné poranenia sú poraneniami ľahkými. K vzniku uvedených zranení došlo opakovanými nárazmi hlavou do vnútorných častí interiéru automobilu vľavo na strane vodiča a pred vodičom, pričom sila, ktorá tieto poranenie spôsobila musela byť väčšej intenzity. Doba liečenia a práceneschopnosti pre poranenie mozgu s následným komatóznym stavom a s následnou čiastočnou obrnou končatín vľavo by mala u poškodenej trvať minimálne 84 dní, pričom táto doba liečenia práceneschopnosti je adekvátna spôsobenému zraneniu a je obvyklá pri obdobných zraneniach.

Znalec určil bolestné vo výške 650 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 10.795,-eur.

Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing.Q. O. , doprava cestná, nehody v cestnej doprave vyplýva, že na základe zadokumentovaných stôp a prevedenej obhliadky zaisteného osobného motorového vozidla zn.Volvo, ev.č. D. XXX J. za účelom zistenia technického stavu pred dopravnou nehodou technickú závadu vozidla ako príčinu dopravnej nehody možno vylúčiť, teda technický stav vozidla nemal vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody. Spôsob jazdy vodiča Jozefa W. s osobným motorovým vozidlom zn.Renault Megane ev.č. B. XXX S. z technického hľadiska nebol prijateľný. Spôsob jazdy vodičky B..X. B. z technického hľadiska bol prijateľný. Vodiči z technického hľadiska reagovali rôzne, resp. vôbec, obžalovaný ako sám vo výpovedi uvádza v záverečnej fáze sa nevenoval situácii za sebou, čo z technického hľadiska je neprijateľné, vodička po zistení, že vodič vozidla Renault nebezpečne sa približuje do jej jazdnej dráhy okamžite začala brzdiť a následne sa s vozidlom vyhýbala na ľavú krajnicu.

Z technického hľadiska táto reakcia bola prijateľná. Rýchlosť jazdy vozidla Volvo K..Č.. XXXCA v čase zrážky bola 65 km/hod a rýchlosť jazdy v čase reakcie na vzniknutú situáciu pred dopravnou nehodou bola 88,67 - 96 km/hod, rýchlosť jazdy osobného motorového vozidla zn.Renault Megane ev.č. B. L. S. v čase zrážky bola 50 km/hod. Z dostupných údajov určiť rýchlosť jazdy tohto vozidla pred dopravnou nehodou nie je možné.

Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča W. W. čo spočívalo z technického hľadiska neprijateľným odbočovaním doľava.

V časti znaleckého posudku, „možnosti zabránenia nehody“ nemožno určiť presne z dostupných podkladov rýchlosť vozidla obžalovaného, keď sa približoval ku križovatke kde chcel odbočiť doľava, priblížil sa k stredovej čiare, za sebou registroval nákladné vozidlo Volvo, pričom osobné motorové vozidlo Volvo vôbec neregistroval, z dôvodu čoho naďalej nekontroloval situáciu v cestnej premávke, podľa vyjadrenia vodiča nákladného vozidla Volvo nebezpečne sa priblížil k prerušovanej stredovej čiare a odbočil doľava, pričom v ľavom jazdnom pruhu sa stretol s vozidlom Volvo. Táto technika jazdy je z technického hľadiska neprijateľná, absentujú prvky bezpečnosti jazdy. Dôslednou kontrolou situácie v cestnej premávke počas odbočovania vodič W. W. vozidlom zn.Renault Megane by mohol zabrániť dopravnej nehode.

V časti znaleckého posudku „priebeh nehody“ vyplýva, na základe údajov v spisovom materiáli, najmä v zázname o dopravnej nehode, v zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, plániku z miesta nehody a výpovedi v spise ako aj na základe údajov získaných pri „CRACH“testoch, znalec previedol simuláciu pohybu vozidiel. Zo záznamu o dopravnej nehode účastníci vodiči vozidiel Renault a Volvo po prejdení horizontu smerom od obce L. od konca plnej súvislej čiary za horizontom mali pred sebou 1220 metrov dlhú rovnú cestu na rovinatom teréne. Za nimi jazdilo nákladné vozidlo Volvo. Na tomto úseku je prerušovaná stredná čiara v celej dĺžke, v smere na D. od konca plnej čiary za horizontom vo vzdialenosti 317 metrov je odbočka do obce H. W.. Smerom od obce L. C. D. nie je na danom úseku umiestnená žiadna dopravná značka.

Z obrázkov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku ako aj z fotodokumentácie zápisníc o obhliadke miesta dopravnej nehody je zjavné, že k dopravnej nehode došlo na mieste dlhej rovnej cesty na rovinatom teréne, pričom z týchto obrázkov je zjavné, že bolo jasné slnečné počasie.

Znalec Y.. Q. O. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní trval na záveroch svojho znaleckého posudku a ďalej dodal, že celková dĺžka rovinky pred križovatkou kde chcel odbočiť obžalovaný smerom na križovatke v smere na H. W. je dlhá približne 1.220 metrov, pričom ide o celkovú rovinku, v rámci tejto vzdialenosti sa nachádza aj horizont, teda mierny kopec a od tohto horizontu po odbočku na H. W. je vzdialenosť 500-550 metrov, pričom od začiatku horizontu, teda kopca je plná čiara smerom k odbočke, ktorá má dĺžku 200-230 metrov a po skončení pokračuje prerušovaná čiara v dĺžke 317 metrov po odbočku. Znalec ďalej uviedol, že na mieste nehody bola zistená brzdná dráha a to podľa zistení policajtov pri ohliadke miesta činu, vodička osobného motorového vozidla Volvo predbehla nákladné vozidlo Volvo a mala prerušovanú čiaru, pokračovala v ľavom jazdnom pruhu, videla zrejme manéver pred ním idúceho vozidla Renault, ktoré sa priblížilo k stredovej čiare, ale vtedy začala brzdiť, pričom nie je podstatné, či toto vozidlo malo nejaké svetlá alebo nie, toto približovanie sa vozidla Renault k stredovej čiare bolo impulzom pre následné brzdenie osobného motorového vozidla Volvo. Znalec trval na tom, že dopravnú nehodu spôsobil vodič osobného motorového vozidla Renault, teda obžalovaný. Znalec ďalej vysvetlil, čo je prijateľným odbočovaním doľava a popísal ho tak, že keď vodič vie, že bude odbočovať a opúšťať cestu, po ktorej ide smerom vľavo, je povinný znižovať postupne rýchlosť, pribrzďovať premávku za svojím vozidlom, postupne ešte podľa potreby pribrzdiť, presvedčiť sa tesne pred odbočením vľavo, či nie je už predbiehaný iným vozidlom zozadu, včas predtým ešte dať smerovku, teda znamenie o odbočení vľavo, pričom zákon jednoznačne neurčuje, akým spôsobom to má vodič robiť, či sa má pozerať do pravého, ľavého alebo vnútorného spätného zrkadla, ani neurčuje, v akej vzdialenosti od odbočky má vyhodiť smerovku, neurčuje ani rýchlosť pred odbočením a podobne ale vodič je povinný venovať zvýšenú pozornosť týmto úkonom pred odbočovaním vľavo. Znalec nevedel jednoznačne odpovedať na otázku obhajcu, či by vozidlo Volvo pri predbiehaní vozidla Renault skončilo predbiehanie do začatia križovatky teda smerom na H. W., v tejto súvislosti by musel urobiť simuláciu deja. Znalec poznamenal, že k stretu predmetných vozidiel došlo vo vzdialenosti 2 - 2,5 metra od stredovej deliacej čiary vľavo v smere jazdy osobného motorového vozidla Volvo.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 23.5.2014 v čase o 11.04 hod. vyplýva, že obžalovanému bola nameraná hodnota 0,16 mg/l koncentrácie etanolu v dychu.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia krvi poškodenej B..X. B. vyplýva, že metódou plynovej chromatografie bola v biologickom materiálu stanovená koncentrácia etylalkoholu 0,00 g/kg, t.j.0,00 promile.

Zo záznamu o skutku zo dňa 23.5.2014 vyplýva,že obžalovaný po dopravnej nehode o 10.30 hod. bol podrobený dychovej skúške, kde mu bolo nameraných 0,16 mg/l alkoholu v dychu.

Z uplatnenia nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou 7.8.2014 vyplýva, že v dôsledku poškodenia zdravia X. B. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila a náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predstavujú 11.653,47 eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi B. - B. J. P. O..U..L..I. J. X. B..X. B. vyplýva, že bola uzavretá pracovná zmluva s nástupom práce od 16.9.2013 a mzda bola dojednaná vo výške 650,-eur, pracovná zmluva bola uzavretá dňa 13.9.2013 , z dodatku k vyššie uvedenej pracovnej zmluve vyplýva, že mzda bola dojednaná vo výške 2.430,-eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom Q. - B. O..U..L.. I. J. X. B..X. B. vyplýva, že bola dojednaná pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom B..X. B. od 1.3.2012 so mzdou 327,20 eur, táto zmluva bola uzavretá dňa 29.2.2012, z dodatku č.2/2013 z vyššie uvedenej pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom Q.-B.. O..U..L..I. J. a zamestnancom B..X. B.D. vyplýva, že bola dojednaná mzda vo výške 650,-eur.

V súvislosti s dopravnou nehodou a práceneschopnosťou poškodená uplatnila náhradu škody vyplývajúcu zo straty na zárobku za obdobie od 23.5.2014 do 19.11.2014 vo výške 9.706,67 eur, pričom výška škody vyplýva z výpočtu ušlej mzdy, ktorá je súčasťou spisu.

Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 23.5.2014 vyplýva, že opísanie udalostí v podstate sa zhoduje so situáciou popísanou v znaleckom posudku z odboru cestná doprava, pričom ako príčina sa uvádza nesprávne odbočovanie, neopatrné odbočovanie vodiča W. W.. K zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplýva miesto a popis okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehody, vyplýva z tejto zápisnice o obhliadke aj celková situácia pri dopravnej nehode. K tejto zápisnici je pripojená aj fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola vozovka suchá, počasie bolo jasné, slnečné, z jednotlivých fotografií vyplýva, že k dopravnej nehode došlo na dlhom rovinatom úseku komunikácie, tak isto z fotografií je zrejmý stav a postavenie oboch motorových vozidiel po dopravnej nehode.

K zápisnici je zároveň pripojený aj plánok z miesta dopravnej nehody a náčrtok.

Z rozhodnutia OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Trebišove zo dňa 4.6.2014 vyplýva, že bol zadržaný vodičský preukaz obžalovanému , toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2014.

Z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že tento sa v minulosti dopustil dvoch dopravných priestupkov, pričom v roku 2008 mu dopravným inšpektorátom bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní 7 mesiacov a uložená pokuta 7.000,-Sk pre porušenie § 66 ods.1 písm.b/ zákona č. 315/1996.

Z pracovného posudku na obžalovaného vydaného O. K. X..O.. S. vyplýva, že obžalovaný pracuje od roku 2009 v ich spoločnosti na dobu neurčitú, v práci dosahuje priemerné výsledky, pri práci je málo aktívny, ťažšiu fyzickú prácu podľa možnosti radšej prenechá iným, je kľudný až flegmatický, nekonfliktný a disciplinárne doposiaľ riešený nebol.

Zo správy Obce I. T. vyplýva, že obžalovaný býva s manželkou a synom, je zamestnaný, o dieťa sa riadne stará, jeho správanie na verejnosti je slušné, v komisii na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §157 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zákona v spojení s ustanovením § 138 písm.h/ Tr.zák.pretože pri riadení osobného motorového vozidla dňa 23.5.2014 v dopoludňajších hodinách pri odbočovaní na trojramennej križovatke na obec H. W., v čase keď bol predbiehaný po ľavej strane idúcim osobným motorovým vozidlom poškodenej nevenoval dostatočne pozornosť situácii v cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla obžalovaného a poškodenej, pričom v tom čase podľa dychovej skúšky bolo zistené, že obžalovaný jazdil s vozidlom pod vplyvom alkoholu, teda porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v ustanovení § 4 ods.2 pís .d/, podľa ktorého vodič nesmie viesť vozidlo v čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v jeho organizme.

Obžalovaný spáchanie skutku popieral, v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že asi 60-70 metrov pred odbočkou na H..W. dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo tak, že vyhodil smerovku vľavo, vozidlo pribrzdil, predtým sa presvedčil v spätnom zrkadle, že za ním ide nákladné vozidlo Volvo, vzdialené asi 150 metrov, ďalšie vozidlo neregistroval, preto sa približoval svojím vozidlom k deliacej stredovej čiare a následne túto prešiel, keď pocítil náraz iného vozidla do svojho vozidla. Tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný tvrdil, že si už nepamätá, či tesne pred odbočením vľavo skontroloval situáciu za sebou v spätných zrkadlách.

Tvrdenie obžalovaného, že dal asi 60-70 metrov pred odbočením vľavo znamenie o smere jazdy nepotvrdili svedkovia S. X. Q., ktorí obaja zhodne tvrdili, že skutočnosť, že vodič osobného motorového vozidla Renault, teda obžalovaný ide odbočiť vľavo vydedukovali zo spôsobu jeho jazdy, keď sa začal približovať k stredovej deliacej čiare na vozovke a následne s vozidlom prešiel až za túto deliacu čiaru do ľavého jazdného pruhu. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by videl na vozidle obžalovaného, že dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, teda žiaden z nich nevidel, aby na vozidle svietila ľavá smerovka. Teda skutočnosť, že obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo nie je preukázané, keďže túto skutočnosť v konaní tvrdil iba obžalovaný. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo jednoznačne vyvrátené ani preukázané, že obžalovaný skutočne pred odbočením vľavo dal svetelné znamenie o smere jazdy vľavo. Obžalovaný je zo spáchania skutku a spôsobenia dopravnej nehody usvedčovaný znaleckým posudkom keď znalec tak v znaleckom posudku ako aj pri svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že príčinou dopravnej nehody bol neprijateľný spôsob jazdy vodiča vozidla, ktoré riadil obžalovaný, pričom spôsob jazdy poškodenej z technického hľadiska bol prijateľný. K dopravnej nehode došlo na dlhom rovinatom úseku cestnej komunikácie, pričom v čase dopravnej nehody bola dobrá viditeľnosť. Z fotodokumentácie priloženej k zápisnici o obhliadke miesta činu ako aj zo snímkov v znaleckom posudku sú zjavne jasné podmienky na predmetnom úseku komunikácie. Od miesta dopravnej nehody smerom na S. je dlhá tiahlá rovinatá cesta. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že pred odbočením vľavo 60-70 metrov pred odbočením na križovatke skontroloval situáciu premávky za svojím vozidlom a videl iba nákladné vozidlo Volvo a vozidlo poškodenej neregistroval, súd sa domnieva, že za okolností, ktoré panovali na tomto úseku komunikácie jednoducho bolo nemožné pri náležitej pozornosti, aby nebol zaregistroval vozidlo poškodenej. Ďalej obžalovaný sám uviedol, že tesne pred odbočením vľavo už situáciu za svojím vozidlom v spätných zrkadlách nesledoval, vedomý si toho, že v dostatočnej vzdialenosti za ním jazdí iba nákladné vozidlo Volvo. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri dopravnej nehode došlo asi 48 metrov od križovatky, v smere na D., teda na H. W.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd názoru, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla pred odbočovaním od S. O. C. C. M. odbočovaní na H. W. a ďalej na D. nevenoval skutočnú pozornosť, resp.zvýšenú opatrnosť v cestnej premávke so svojím motorovým vozidlom a v dôsledku toho došlo k stretu vozidla obžalovaného s vozidlom poškodenej. K tomuto záveru vedie súd najmä skutočnosť, že nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, že by obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo pred odbočením na trojramennej križovatke na H. W. a zároveň sám obžalovaný potvrdil, že si už nepamätá, či tesne pred odbočovaním vľavo skontroloval situáciu za svojím vozidlom v spätných zrkadlách svojho vozidla. Súd ešte raz zdôrazňuje, že pri bežnej, nie zvýšenej opatrnosti, jednoducho za situácie, ktorá panovala na úseku cesty, kde došlo k dopravnej nehode, bolo nemožné nevšimnúť si osobné motorové vozidlo Volvo prichádzajúce od S. k vozidlu obžalovaného. Vzhľadom k uvedenému súd nemal pochybnosti o tom, že k stretu motorových vozidiel došlo v dôsledku neopatrnosti pri jazde

vozidlom pred dopravnou nehodou zo strany obžalovaného. Poškodená sa k samotnej nehode, k stretu s motorovým vozidlom ani k situácii pred dopravnou nehodou nevyjadrila, pretože tvrdila, že na okolnosti si nepamätá, pretože pri dopravnej nehode utrpela také zranenia, ktoré viedli k jej bezvedomiu a následne bola 2-3 týždne udržiavaná v zdravotníckom zariadení v umelom spánku. Súd oceňuje, že poškodená sa nevyjadrovala k situácii na vozovke pred stretom motorových vozidiel, pričom nemožno vylúčiť, že takúto situáciu si mohla pamätať, pričom nič nebránilo a to aj z hľadiska objektívneho, aby poškodená priťažila obžalovanému tým, že by bola tvrdila, že nevidela, že vodič vozidla jazdiaceho pred ňou nedal znamenie o zmene smeru jazdy. Zo znaleckého posudku ako aj zo zápisnice z miesta činu je zrejmé, že poškodená tesne pred stretom reagovala na situáciu, ktorá nastala pred ňou a svoje vozidlo brzdila, pričom jej brzdná dráha bola nameraná takmer v dĺžke 22 metrov a následne došlo k stretu motorových vozidiel. Dychovou skúškou bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný riadil osobné motorové vozidlo v tom čase pod vplyvom alkoholu, pričom obžalovaný tvrdil, že išlo o zvyškový alkohol z večera pred dopravnou nehodou, teda porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil tak objektívne ako aj subjektívne znaky trestného činu ublíženia na zdraví a uznal obžalovaného vinným. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo je nepochybné k akým zraneniam v dôsledku dopravnej nehody došlo, pričom tieto zranenia sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Z predmetného znaleckého posudku je tak isto zrejmá výška bolestného, ktorú poškodená utrpela.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zákona pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, preto upravil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody za predmetný prečin a to znížením o jednu tretinu a výsledná trestná sadzba predstavuje po úprave 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd zároveň za rovnakých okolností podľa § 38 ods.3 Tr.zákona upravil trestnú sadzbu ohľadne trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá a uložil obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby, a to v trvaní 3 rokov.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.Bratislava odkázal s nárokom na občianske súdne konanie, pretože tento poškodený vyčíslil spôsobenú škodu vynaložením nákladov pri zdravotnej starostlivosti poškodenej na sumu 11.653,47 eur,ktorá pozostáva z jednotlivých položiek pričom tieto položky sú všeobecné a vôbec nie sú špecifikované.

Poškodená B..B. si v konaní uplatňovala náhradu škody titulom bolestného za spôsobené zranenia. Podľa znaleckého posudku bolestné predstavuje podľa určenia znalcom 655 bodov, čomu vo finančnom vyjadrení zodpovedá sume 10.795,-eur. Poškodená prostredníctvom splnomocnenca uplatnila v priebehu prípravného konania aj ušlú mzdu za stratu na zárobku v dvoch spoločnostiach vo výške 5.351,36 eur od dátumu dopravnej nehody, odkedy trvala jej práceneschopnosť do obdobia 31.8.2014. Splnomocnenec poškodenej strany pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pokiaľ ide o uplatnenie škody uviedol, že si uplatňuje škodu poškodená strana za obdobie od 1.9.2014 do ukončenia práceneschopnosti, ktorú predložil v konaní pred súdom. Splnomocnenec poškodenej strany predložil na hlavnom pojednávaní vyčíslenie straty na zárobku v spoločnosti Q. B. O..U..L.. I. J. X. O. B.-J. P. O..U..L.. I. J.. Táto škoda predstavuje od začiatku práceneschopnosti do dňa 19.11.2014, kedy poškodená ukončila práceneschopnosť v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa 23.5.2014 a táto strata na zárobku predstavuje spolu sumu 9.706,67 eur za celé obdobie práceneschopnosti. Poškodená strana predložila k uplatneniu tejto náhrady škody podrobný výpočet výšky straty na zárobku.

Z ustanovenia § 46 ods.3 Tr.por. vyplývajú podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o bolestné ohľadne náhrady škody z tohto titulu toto priznanie náhrady škody je nevyhnutné. Poškodená strana si uplatnila do skončenia prípravného konania nárok titulom straty na zárobku. Čiastočne táto škoda táto škoda bola vypočítaná do 31.8.2014, pričom splnomocnenec poškodenej strany do skončenia prípravného konania pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu uviedol, že sa domáha aj náhrady škody,po tomto dátume, teda je zrejmé, že poškodená strana uplatnila nárok v zmysle § 46 ods.3 Tr.por.,

pričom v čase skončenia vyšetrovania práceneschopnosť poškodenej nebola ukončená, teda výšku škody ohľadne tohto titulu do skončenia vyšetrovania nemohol objektívne vyčísliť.

Súd sa domnieva, že za takýchto okolností je namieste priznať poškodenej strane aj škodu titulom straty na zárobku počas celej práceneschopnosti, súd je názoru, že nie je úlohou súdu sťažovať postavenie poškodeného v trestnom konaní tým, aby mu nepriznal celú náhradu straty na zárobku a vystavovať ju ďalšiemu konaniu ohľadne domáhania sa zvyšku náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.