Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : S. R., a.s., so sídlom H. 8, L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému : O. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. 6, F., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou : Alica Priputenová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 950,34 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 950,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 950,34 eura od 25.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura, v prospech právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.2.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 950,34 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 273,34 eura nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb poskytnutých žalovanému žalobcom na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C zo dňa 8.6.2013 a Dodatku k zmluve z toho istého dňa a Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C zo dňa 8.6.2013 a Dodatku k zmluve z toho istého dňa a čo do sumy 677 eur náhradu škody, ktorá podľa tvrdenia žalobcu, mu preukázateľne vznikla. Žalovaný aj napriek výzve žalobcu doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 4.9.2015, č. k. -58, ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní. Súdom ustanovený opatrovník žalovaného sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch a v spojení s ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 18.1.2016. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Dňa 8.6.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C (ďalej len Zmluva č. C a Dodatku k tejto Zmluve z toho istého dňa, na základe ktorých, za podmienok vyplývajúcich tiež zo všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti žalobcu, žalobca predal žalovanému mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Tab 2 10.1 16 GB za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro (predajná cena 399 eur), začo sa žalovaný zaviazal po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov využívať služby žalobcu v rozsahu dohodnutého účastníckeho programu „Mobilný internet

Ultra“, pričom výška mesačného poplatku predstavovala prinajmenšom sumu 48,99 eura a nezadať svojim konaním, predovšetkým nezaplatením splatnej ceny služieb podnet pre zrušenie Zmluvy č. C obmedzenie, alebo prerušenie poskytovania služieb žalobcom (bod 1.2, 2.2, 2.3 Dodatku). Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovaným, účastníci v Dodatku k Zmluve č. C v bode 2.4 dohodli právo žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 398 eur (Zmluva č. C na č. l. 3, Dodatok k Zmluve č. C na č. l. 6). Dňa 8.6.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C (ďalej len Zmluva č. C a Dodatku k tejto Zmluve z toho istého dňa, na základe ktorých, za podmienok vyplývajúcich tiež zo všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti žalobcu, žalobca predal žalovanému mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S III mini white za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro (predajná cena 280 eur), začo sa žalovaný zaviazal po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov využívať služby žalobcu v rozsahu dohodnutého účastníckeho programu „Panter 40 eur“, pričom výška mesačného poplatku predstavovala prinajmenšom sumu 40 eur a nezadať svojim konaním, predovšetkým nezaplatením splatnej ceny služieb podnet pre zrušenie Zmluvy č. C obmedzenie, alebo prerušenie poskytovania služieb žalobcom (bod 1.2, 2.2, 2.3 Dodatku). Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovaným, účastníci v Dodatku k Zmluve č. C v bode 2.5 dohodli právo žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 279 eur (Zmluva č. C na č. l. 11, Dodatok k Zmluve č. C na č. l. 14). Súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov boli aj „Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange R., a.s.“. Podľa čl. 11 všeobecných zmluvných podmienok, ktorý upravoval ceny a platobné podmienky, spoločnosť žalobcu poskytuje telekomunikačné služby a vykonáva ich zúčtovanie podľa platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange R. pre konkrétneho užívateľa. Zúčtovacie obdobie priradené užívateľovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu užívateľovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Spoločnosť žalobcu vyhotoví po skončení zúčtovacieho obdobia zákazníkovi súhrnné vyúčtovanie vo forme faktúry - daňového dokladu. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia. Dlžná suma sa považuje za uhradenú, keď je pripísaná na účet navrhovateľa. Podľa čl. 6 všeobecných zmluvných podmienok žalovaný ako zákazník bol mimo iné povinný uhrádzať cenu služieb v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami a cenníkom, oznamovať bezodkladne po celú dobu platnosti zmluvy žalobcovi zmenu identifikačných údajov ako napr. adresy bydliska. Podľa čl. 5 všeobecných zmluvných podmienok žalobca bol oprávnený obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, deaktivovať SIM kartu zákazníka, ak zákazník mešká viac ako 1 deň s úhradou splatnej pohľadávky (Všeobecné podmienky na č. l. 31). Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb a poplatkov za zúčtovacie obdobie od 8.6.2012 do 19.7.2013 faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 7.7.2013 v sume 194,39 eura (faktúra na č. l. 20), za zúčtovacie obdobie od 8.6.2013 do 19.7.2013 faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 7.7.2013 v sume 78,95 eura (faktúra na č. l. 21). Z dôvodu, že žalovaný neuhradil riadne a včas cenu služieb a poplatky, žalobca ho vyzval na úhradu pohľadávky predstavujúcej cenu za poskytnuté služby a poplatky vo výške 273,34 eura, zmluvnej pokuty v celkovej výške 677 eur a v prípade mimosúdneho vymáhania aj poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 95,03 eura, a to v lehote najneskôr do 24.10.2013 (listina označená ako pokus o pokonávku zo dňa 10.10.2013 na č. l. 19). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu (súdu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu). Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a), b) a c) zákona číslo 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Podľa ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa ust. § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny pohľadávky ako dôvodný v celom rozsahu. Čo do zaplatenia ceny za služby v celkovej sume 273,34 eura tak, ako bola táto vyúčtovaná predmetnými faktúrami, súd v závere o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vyšiel z preukázania, že žalovaný predmetnými zmluvami o poskytovaní verejných služieb na seba prevzal okrem iného tiež záväzok uhrádzať žalobcovi cenu jemu poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním týchto služieb spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca predmetnými faktúrami cenu poskytnutých služieb

a poplatky žalovanému riadne vyúčtoval, avšak žalovaný tento svoj záväzok na peňažné plnenie ani v lehote splatnosti, ani na základe dodatočnej výzvy a ani do vyhlásenia tohto rozsudku nesplnil. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 677 eur titulom náhrady škody súd rovnako považoval za dôvodný. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou toho nároku na náhradu škody v kontexte s ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 398 eur, resp. 279 eur pričom z predmetných zmlúv o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k ním nevyplýva, že by si účastníci dohodli, aby žalobca bol oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaným, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta. Aj keď takéto dojednanie medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, podľa názoru súdu sa žalobca oprávnene domáhal náhrady škody, nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní bolo dojednanie o zmluvnej pokute vo formulárových zmluvách používaných žalobcom určené za neprijateľné a teda neplatné, následkom čoho sám žalobca upustil od uplatňovania zmluvnej pokuty a domáhal sa náhrady škody len v rozsahu rozdielu medzi zľavenou a spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu. Vo svojom závere o jeho dôvodnosti súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vychádzajúc z ust. § 420 Občianskeho zákonníka kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Premietnuté na daný prípad, vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že žalovaný nezaplatil vyúčtovanú cenu za telekomunikačné služby poskytované žalobcom, čím porušil svoju základnú právnu povinnosť vyplývajúcu z uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Následkom toho žalobca dôvodne pristúpil podľa článku 5 bod 5.1 písm. c) VOP k dočasnému prerušeniu poskytovania služby žalovanému, pričom k tomuto opatreniu žalobcu, vychádzajúc z obsahu spisu, bol žalovaný pasívny a ani napriek prerušeniu služieb k splneniu splatných záväzkov nepristúpil. Žalobca pri uzavretí zmlúv o poskytovaní verejných služieb, v záujme umožniť žalovanému využívať jeho služby prostredníctvom mobilného telefónu, poskytol žalovanému zľavu z jeho kúpnej ceny a tiež iné výhody, ktoré, nebyť záväzku platiť určitú sumu po istý čas, by žalovaný nedostal ani u žalobcu, ale ani u iného poskytovateľa obdobných služieb. Žalobca prirodzene vychádzal z toho, že riadnym odoberaním služieb a platením ich ceny v minimálne určenom rozsahu a v dohodnutej dobe viazanosti žalovaným dosiahne očakávaný zisk pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu i prípadných ďalších poskytnutých výhod. I žalovaný mal z ekonomického hľadiska možnosť vybrať si produkt ponúkaný žalobcom bez súčasného zakúpenia mobilného telefónu alebo bez poskytnutia benefitov, v ktorom prípade by za služby s najväčšou pravdepodobnosťou platil viac a telekomunikačné zariadenie, bez ktorého je využívanie služieb žalobcu nemysliteľné, by si musel zakúpiť či už u žalobcu alebo u iného predajcu za riadnu predajnú cenu, ktorá podľa zistenia súdu činila 399 eur, resp. 280 eur. Za tohto stavu je podľa posúdenia súdu nepochybné, že riadnym nevyužívaním poskytovaných služieb žalovaným, imanentnou súčasťou čoho podľa názoru súdu je i včasná úhrada vyúčtovanej ceny za ne, ktorá podľa zmluvných podmienok je predpokladom ich poskytovania (pod hrozbou prerušenia), nemohlo dôjsť u žalobcu k naplneniu ekonomického zámeru, s ktorým vstúpil so žalovaným do právneho vzťahu, keďže do jeho majetku sa nedostalo to, čo by sa do jeho majetku dostalo v prípade riadneho plnenia si právnych povinností žalovaným. Výšku tejto ujmy možno podľa názoru súdu odvodiť z dojednania v čl. II bod 2.2 dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, v ktorých je vyjadrená minimálna suma mesačnej úhrady za využívanie služieb žalobcu (48,99 eura, resp. 40 eur včítane DPH) počas celej doby viazanosti (24 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaný po celý čas trvania viazanosti riadne využíval služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatil by žalobcovi za celé obdobie viazanosti spolu sumu 1.175,76 eura (48,99 eura x 24 mesiacov), resp.960 eur (40 eur x 24 mesiacov). V tejto sume sú podľa posúdenia súdu zahrnuté i náklady spojené s poskytnutím zľavy z kúpnej ceny vo výške 398 eur, resp. 279 eur žalovanému, ktoré nakoľko neboli u žalobcu pokryté plnením žalovaného, rozhodne predstavujú škodu na jeho majetku, vzniknutú v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Riadiac sa týmito úvahami, dospel súd k záveru, že žalovaný za škodu na majetku žalobcu v uplatnenej sume 677 eur zodpovedá, a preto súd žalobcovi náhradu v tejto výške i priznal.

Spolu s istinou pohľadávky v celkovej výške 950,34 eura súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške o 5 percentuálnych bodov viac ako predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaným (0,50%) a to počnúc dňom 25.10.2013, od ktorého si úroky z omeškania žalobou uplatnil žalobca vychádzajúc pritom z poslednej výzvy žalobcu, v ktorej určil lehotu na plnenie, čo bol deň 24.10.2013. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 57,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),

- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 51,45 eura, režijný paušál 8,04 eura,

- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 29.1.2015 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 8,04 eura,

- 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady podľa vyhlášky v sume 23,80 eura. Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 57 eur a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 142,78 eura k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).