Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16P-210-2015.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/210/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci R. P., M.. XX.XX.XXXX, L.. L. P., M.. XX.XX.XXXX, L.. J. P., M.. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky Š. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. M. F., B. XXXX/X a otca T. P., M.. XX.XX.XXXX, M. Q. C. XX, P. M. F., A..Č.. XXX U. U.-Q. D. W., W. X X C., F. Q., právne zastúpeného JUDr. Miloš Tarageľom, advokátom a JUDr. Natáliou Počubayovou, advokátkou, obaja so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9C/198/2008 - 29 zo dňa 28.04.2009 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. deti R., L. J. J. a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na každé z týchto mal. detí zo sumy 66,- EUR mesačne na sumu 110,- EUR mesačne, počnúc od 01.08.2015, ktoré otec je povinný uhrádzať k rukám matky na každé z týchto mal. detí, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 01.08.2015 do 31.01.2016 v celkovej výške 264,- EUR na každé z týchto mal. detí, teda spolu na všetky deti vo výške 792,- EUR, súd povoľuje otcovi na každé z týchto mal. detí splácať v mesačných splátkach po 10,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 28.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd zvýšil výživné na každé z maloletých detí na sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 01.08.2015.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/198/2008 zo dňa 28.4.2009 vo veci rozvodu boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným mesačne vo výške po 66,--EUR na každé dieťa. Od uvedenej doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletých detí. R. navštevuje SPŠ drevársku, ukončila 1. ročník, je zdravá, vo voľnom čase sa venuje športovým aktivitám, rada číta. L. navštevuje hotelovú akadémiu, ukončil 1. ročník, je zdravý, vo voľnom čase sa venuje športovým aktivitám, hrá basketbal a futbal. J. ukončil 5. ročník základnej školy, je zdravý, vo voľnom čase hrá futbal za TJ Smižany za mladších žiakov. Sú dispenzarizovaní v detskej ambulancii u L.. P. Š.. Otec maloleté deti vôbec nenavštevuje a súdom určené výživné uhrádza po trestnom oznámení cestou svojej sestry. Od určenia výživného prešlo 6 rokov, potreby maloletých detí značne stúpajú a na ich nákladoch by sa mal podieľať aj ich otec.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca, ako aj kolízneho opatrovníka maloletých detí. Otec sa pojednávaní nezúčastnil, bol však zastúpený ním zvolenou právnou zástupkyňou a tak súd vo veci konal a napokon aj rozhodol, aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom právnej zástupkyne otca, výsluchom svedka, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka maloletých detí vo svojej výpovediach zotrvala na svojom podanom návrhu. Uviedla, že býva v trojizbovom byte, ktorý po zániku manželstva s otcom maloletých detí jej pripadol do výlučného vlastníctva. Býva tam so svojim štyrmi deťmi a jej terajším partnerom. Je zamestnaná v spol. U. P. a od 1.9.2015 má zmluvu na dobu určitú do 31.8.2016. Za mesiac september 2015 mala čistý príjem vo výške 412,- EUR. Okrem toho poberá prídavky na všetky štyri deti a jej príjem tvorí aj vyplácané výživné. Jej terajší partner je živnostník, ktorý jej prispieva do domácnosti podľa potreby, avšak k výške jeho príjmu sa nevedela vyjadriť. Okrem mal. detí, o ktorých sa vedie toto konanie, má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. R. F., M.. XX.XX.XXXX, ktorého otcom je jej terajší partner. Jej náklady na domácnosť predstavujú splátka hypotéky v sume 142,- EUR mesačne, ktorú vybavoval ešte jej bývalý manžel - otec mal. detí a ktorá bola použitá na kúpu bytu, ktorý teraz ona vlastní, pričom po zániku ona prevzala tento záväzok z hypotéky, ďalej poplatok za byt v sume 193,- EUR mesačne, inkaso v sume 45,- EUR mesačne, internet v sume 15,- EUR mesačne, spolu s priateľom splácajú pôžičku z VÚB v sume 120,- EUR mesačne, ktorú si brali na vysporiadanie majetku s jej bývalým manželom. Deti sa stravujú doma s výnimkou mal. R., ktorý sa stravuje v škôlke. Syn J. navštevuje futbalový krúžok TJ Slovan Smižany, za ktoré mesačne uhrádza náklad. Deti sú zdravé s výnimkou L., ktorý má sezónnu astmu, inak majú len bežné choroby. Tiež uviedla, že medzičasom mal. L. prestúpil na SPŠ DREVÁRSKU, kde teraz navštevuje 1 ročník. Potvrdila, že otec má uhradené výživné v dosiaľ určenej výške za celé obdobie. Nad rámec bežného výživného ničí neprispieva a s deťmi sa nijako nekontaktuje a to ani cestou internetu, prípadne telefonicky. Deti naposledy videl v decembri 2009 počas rozvodového konania.
Podľa výpovede právnej zástupkyne otca, tento okrem listinnými dôkazmi preukazovaných výdavkov má tiež výdavky na jazykový kurz v sume 50 libier mesačne, ktorý musí absolvovať, 15 libier mesačne na telefón, 80 libier mesačne za dopravu do zamestnania, ďalšie výdavky sa týkajú stravy, hygieny, ošatenia a voľnočasových aktivít. Tiež uhrádza 17 libier mesačne za vedenie účtu v banke. Otec nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti a neuviedol, že by mal osobitné dlhy alebo úvery. Uviedla, že otec by bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej by sa zaviazal platiť sumu 80,- EUR mesačne na výživu každého jedného dieťa. Poukázala na tú skutočnosť, že zárobkové možnosti otca vo Veľkej Británii sú síce slušné, ale otec má aj vyššie náklady na život ako sú na Slovensku.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi pokiaľ ide o návrh otca sprostredkovaný cestou jeho právnej zástupkyne na zvýšenie výživného na sumu 80,- EUR na jedno dieťa uviedol, že takýto návrh je neprimeraný. Od úpravy výživného ubehla už podstatná doba. Otec sa o deti nezaujíma, z pohľadu kolízneho opatrovníka sa javí suma 100,- až 110,- EUR mesačne na jedno dieťa za primeranú.
Svedok U. F., terajší partner matky maloletých detí uviedol, že je živnostníkom a jeho príjem sa pohybuje okolo 900,- EUR v hrubom, pričom jeho náklady na zdravotné a sociálne poistenie predstavujú mesačne 200,- EUR. Keďže sa za prácou presúva, má náklady na PHM v sume okolo 100,- EUR mesačne a ďalšie výdavky súvisiace s podnikaním sa týkajú zakupovania materiálu a pracovných vecí, kde sa to pohybuje v sumách od 50,- EUR do 200,- EUR mesačne. Spláca pôžičku, ktorú zobral z VÚB na úhradu dlhov na byte a to mesačne vo výške 120,- EUR. Na byt prispieva sumou 200,- EUR a tiež na stravu mal. R. a spoločne aj im ostatným vo výške 200,- EUR. Nemá hodnotnejší majetok, auto nevlastní, ale prispieva na PHM bratovi, s ktorým podniká a s ktorým spoločne sa presúvajú za zákazkami týmto autom. S matkou mal. detí býva v spoločnej domácnosti už asi šiesty rok.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/198/2008 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 9C/198/2008-29 zo dňa 28.4.2009 súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli R., L.. L. J. L.. J. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z nich výživným v sume 66,--EUR
mesačne. Zároveň bola do rozsudku pojatá aj dohoda rodičov o úprave styku otca s deťmi. Uvedený rozsudok vo svojom odôvodnení v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal uvedený len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd postupoval, nakoľko sa rodičia maloletého po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie voči nemu. Z obsahu predmetného spisu a to ako z listinných dôkazov, tak aj z výpovede účastníkov konania však vyplynulo, že v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku otec maloletých detí bol nezamestnaný a dosahoval príjem len na základe dohody o vykonaní práce vo výške vtedajšej minimálnej mzdy. Matka maloletých detí bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 9.047,--Sk. Obaja mali vyživovaciu povinnosť iba k týmto trom deťom.
Podľa stránky www.minimálnamzda.sk <http://www.minimálnamzda.sk> v roku 2009 bola minimálna mzda na Slovensku vo výške 296,--EUR.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletých detí, matka je to toho času zamestnaná v spoločnosti U. P. P..D..G.., na základe dohody o vykonaní práce s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od apríla 2015 do augusta 2015 vrátane vo výške 290,32 EUR a následne potom, čo sa u uvedeného zamestnávateľa zamestnala od 1.9.2015 na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú jej bola za mesiac september 2015 vyplatená mzda vo výške 412,- EUR.
Otec maloletých je toho času zamestnaný v zahraničí. Podľa ním predložených výplatných pások za obdobie od 9.4.2015 do 14.1.2016 (čl. 18 až 38 súdneho spisu a čl. 79 až 86 súdneho spisu) dosiahol celkový príjem 14.268,71 Libier, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 1.501,97 Libier (14.268,71 Libier : 9,5 mesiaca), (t.j. pri kurze zverejnenom Európskou centrálnou bankou dňa 18.3.2015 EUR 1 = GBP 0,76263 to predstavuje sumu 1.969,46 EUR).
Podľa otcom predložených dokladov tento toho času uhrádza nájomné za byt v sume 395 Libier (t.j. 517,94 EUR) mesačne, čo potvrdzuje doklad - nájomná zmluva „J. N. J. J. P. A., ďalej uhrádza poplatok za vodu v sume 138,28 Libier za obdobie od 11.9.2015 do 31.6.2016, čo predstavuje sumu 21.28 Libier (138,28 Libier . 6,5 mesiaca, t.j. 27,90 EUR) mesačne, čo potvrdzuje doklad „X. Z. - X. J.“, uhrádza miestny poplatok v sume 105,-- Libier (t.j. 137,68 EUR ) mesačne, čo potvrdzuje doklad „W. K. K. - K. A. “, náklady na energie (plyn a elektrika) v celkovej výške 145,--Libier za mesiac september 2015 (t.j. 190,13 EUR), čo potvrdzujú platobné doklady „. U. “ (čl. 61 spisu), poplatky za telekomunikačné služby vo výške 35,98 Libier (t.j. 47,18 EUR) mesačne, čo potvrdzuje doklad „X. B. Q.“ a tiež licenčný poplatok za televíziu v sume 12,12 Libier (t.j. 15,89 EUR ) mesačne, čo potvrdzuje doklad „ TV Licensing“.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov vyplynulo, že matka s deťmi žije v trojizbovom byte, ktorý je prispôsobený potrebám detí. Dcéra R. teraz navštevuje 2. ročník Strednej priemyselnej školy drevárskej , mal. J. 6 ročník základnej školy. Podľa výpovede matky mal. L. toho času je žiakom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy drevárskej.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.
Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 9C/198/2008-29 zo dňa 28.4.2009. Táto podstatná zmena pomerov nastala jednak na strane otca a jednak na strane maloletých detí a v neposlednom rade čiastočne aj na strane matky maloletých detí, u ktorej sa čiastočne zvýšil jej príjem a zároveň jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Podstatná zmena pomerov na strane detí spočívala v ich nástupe na stredné školy ( R. J. L.. L.), resp. na druhý stupeň základnej školy (L.. J.). Teda v prípade detí ide o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloleté deti.
Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
V prípade otca maloletých detí bol preukázaný nárast príjmu. V čase poslednej úpravy výživného, teda v čase vyhlasovania rozsudku 9C/198/2008-29 zo dňa 28.4.2009 bol podľa vlastnej výpovede otec maloletých nezamestnaný, dosahujúci príjem len na základe dohody o vykonaní práce vo výške minimálnej mzdy, ktorá sa podľa zistení súdu v tom čase pohybovala v sume 296,--EUR. Toho času jeho príjem podľa ním predložených výplatných pások dosahuje sumu 1.501,97 Libier, čo v prepočte na menu EURO predstavuje sumu 1.969,46 EUR. Pri zohľadnení všetkých otcom prezentovaných výdavkov, ktoré mesačne predstavujú sumu cca 876,--Libier, mu zostáva k dispozícii suma cca 626,--Libier.
Súd bol toho názoru, že vzhľadom na uvedené je v schopnostiach otca uhrádzať na každé z detí mesačne sumu 100,--EUR, čo pri kurze zverejnenom Európskou centrálnou bankou dňa 18.3.2015 EUR 1 = GBP 0,76263 to predstavuje sumu 76,26 Libier na jedno dieťa, a teda spolu na všetky tri sumu 228,78 Libier. Otcovi tak ešte stále zostáva k dispozícii čiastka cca 397,22 Libier na úhradu jeho ostatných životných potrieb.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec toho času nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na každého z maloletých na sumu 100,-- Eur mesačne a v prevyšujúce časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.8.2015, teda odo dňa, od ktorého matka žiadala zvýšenie výživného na maloleté deti, keďže postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, súd nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, t.j. od dňa kedy mala nastať zmena pomerov u maloletých detí, spočívajúca v ich nástupe na ďalšie stupne vzdelávania. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na deti na sumu 100,--Eur mesačne na každé z nich, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2015 do 31.1.2016 a to vo výške 264,- EUR na každého z nich, na úhradu ktorého súd otca zaviazal splácať v mesačných splátkach u každého z detí po 10,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Tento nedoplatok bol vyčíslený u každého z detí ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace august 2015 až január 2016 vrátane vo výške 100,--Eur mesačne, čo predstavovalo čiastku 600,--EUR u každého z detí (t.j. 100,-- EUR x 6 mesiacov). Keďže otec na každé z uvedených detí za obdobie mesiacov august 2015 až január 2016, podľa výpovede matky uhradil dosiaľ určené výživné vo výške 396,--EUR (t.j. 66,--EUR x 6 mesiacov), súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné na každé z detí, a následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného u každého z detí v sume 264,- EUR.
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac január 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)