Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/87/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX/X, XXX XX A., Česká republika a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX, XXX XX D. I., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -116 zo dňa 01. marca 2024, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -116 zo dňa 01.03.2024 rozhodol: I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého, s účinnosťou od 30.05.2022. II. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 30.05.2022 do 29.02.2024 vo výške 2448,16 eur je matka povinná zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. III. Vo zvyšnej časti návrh otca zamieta. IV. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo 16.12.2020 v časti úpravy vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.05.2022 bol podaný otcom návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to na sumu 150,- eur mesačne od 01.05.2022. 1.2 Súd pri posudzovaní návrhu otca vychádzal z ust. , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V tomto smere konštatoval, že naposledy o vyživovacej povinnosti matky rozhodoval v roku 2020 (rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa 03.03.2021 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške minimálneho výživného). Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane všetkých účastníkov tak na strane povinnej matky, otca, ktorý má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane maloletého. 1.3 Maloletý v čase posledného rozhodnutia súdu navštevoval materskú školu. Otec pracoval u zamestnávateľa v Čechách, jeho čistý mesačný príjem bol cca 600,- až 700,- eur. Príjem matky sa súdu nepodarilo zistiť, bola dobrovoľne nezamestnaná, súd vychádzal z potencionálneho príjmu matky – minimálnej mzdy vo výške 580,- eur brutto. V súčasnej dobe otec je zamestnaný ako stavebný robotník v českej firme, prácu vykonáva po celej Českej republike. Jeho priemerný mesačný príjem je 50.000,-

Kč brutto. S maloletým žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho sestier (predtým vo vlastníctve jeho matky) spolu so svojou matkou. Táto je starobná dôchodkyňa a zo svojho príjmu hradí elektrinu, zvyšné náklady hradí otec. Všetci spoločne užívajú všetky priestory v rodinnom dome. Ako svoje výdavky uviedol palivo na zimu – drevo, uhlie okolo 3.000,- eur na rok. Medzi pravidelné mesačné platby patrí internet 20,- eur, televízia Skylink 240,- eur ročne, strava minimálne 200,- eur mesačne, ako jednorázový mesačný nákup a potom priebežné nákupy v mesiaci, telefón 27,- eur, životná poistka 50,- eur, úrazové poistenie 200,- eur ročne, sporenie pre syna 20,- eur a ďalšie sporenie pre syna 50,- eur, pohonné hmoty asi 150,- eur a poistka na auto 130,- eur ročne. Maloletý v školskom roku 2023/2024 začal navštevovať 1. ročník Základnej školy D. D. I.. Navštevuje školský klub a stravuje sa v školskej jedálni. V škole navštevuje krúžok Mladý bádateľ a absolvuje hokejové tréningy. V tejto súvislosti jeho odôvodnené potreby predstavujú: oblečenie a obuv 50,- eur mesačne, hygiena 10,- až 15,- eur mesačne, cestovné do školy autobusom 1,34 eur/deň (pri plnom mesiaci okolo 26,80 eur), poplatok za školský klub 10,- eur mesačne, krúžok Mladý bádateľ 26,- eur na školský rok, ďalšie výdavky sú spojené s absolvovaním výletov (doteraz tri alebo štyri výlety 50,- eur), hokejový tréning jedna hodina výcviku za týždeň 20,- eur, cestovné na tréning, zakúpená výstroj – korčule a prilba 55,- eur, náklady na stravu doma cca 150,- eur. Súd ustálil odôvodnené potreby maloletého na základe vyjadrenia otca k výdavkom, ako aj listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky, čo druhu a výšky sa dajú exaktne preukázať), po ich úprave v porovnaní s bežnými výdavkami maloletých detí v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnení nákladov, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom maloletého. Pomery na strane matky neboli súdu známe. Matka sa k návrhu vyjadrila, kde uviedla, že zvýšené výživné nie je schopná platiť, nakoľko je bez príjmu. Na pojednávanie sa nedostavila. Súd nezistil objektívne dôvody, ktoré by matke bránili pracovať, či také, v dôsledku ktorých stratila schopnosť pracovať. Súd však nepovažoval za hospodárne a ani v záujme maloletého odročiť pojednávanie za účelom poskytnutia ďalšej lehoty matke na doloženie dokladov (kedy jej bola opakovane zaslaná výzva na ich predloženie a poskytnutá lehota na splnenie výzvy prostredníctvom dožiadaného súdu), a to aj s prihliadnutím na doterajší prístup matky k plneniu si povinností uloženej opakovanej výzve. Vychádzal preto z potencionálneho príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať, pokiaľ by pracovala, t.j. z minimálnej mzdy v Českej republike, ktorá pre rok 2023 bola cca 710,- eur brutto. 1.4 Na strane maloletého tak došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, čo súvisí najmä s vyšším vekom, no najmä s nástupom do školy. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletého a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli aj v dôsledku vývoja životných nákladov ( ), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s fyzickým vekom maloletého, ako aj s nástupom na povinnú školskú dochádzku. Maloletý má naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním obliekaním, pričom bolo možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvlášť potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe ( , ďalej len „CSP“). Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne otec, matka s maloletým nie je v žiadnom kontakte, o maloletého záujem dlhodobo neprejavuje. Otec zabezpečuje maloletému bývanie a iné potreby, aj osobnú starostlivosť, čo je forma vyživovacej povinnosti. Výživné je aktuálne jediný spôsob, ako sa matka bude podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletého. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný. Najmä súčasné zvýšené výdavky na strane maloletého odôvodňujú zvýšenie výživného. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, výška a charakter bežných výdavkov zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku. Otec si pritom naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bytových potrieb. Súd ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletého na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 30.05.2022. Vo zvyšnej časti, kedy otec navrhol určiť vyživovaciu povinnosť od 01.05.2022 súd návrh s poukazom na ust. zamietol. Keďže sa zmenili pomery tak súd uviedol, že zmenil aj rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 16.12.2020 v časti úpravy výživného na maloletého. 1.5 Zameškané výživné na maloletého priznal od 30.05.2022, t.j. od podania návrhu na zvýšenie výživného a určil nedoplatok za obdobie od 30.05.2022 do 29.02.2023 (správne 29.02.2024 – poznámka odvolacieho súdu) vo výške 2.448,16 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným (minimálnym výživným, ktorého suma sa mení k 01.07. kalendárneho roka v sledovanom období, tak výška minimálneho výživného bola do 30.06.2022 v sume 29,87 eur, od 01.07.2022 v sume 32,11 eur a od 01.07.2023 v sume 36,80 eur) a zvýšeným výživným. Nedoplatok na výživnom potom súd vypočítal ako pomernú časť za mesiac máj 2022 (120,13 eur : 31 dní x 2 dni = 7,75 eur), za mesiace jún 2022 - 120,13

eur, júl 2022 až jún 2023 (117,89 eur x 12 mesiacov), t.j. 1.414,68 eur a za jún 2023 až február 2024 (113,20 eur x 8 mesiacov), t.j. 905,60 eur. Súd povolil matke splácať dlžné výživné po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným čo odôvodnil úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou matky. Ak si matka nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného. Súd povolenie splátok odôvodnil úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou matky. 1.6 O trovách konania súd rozhodol podľa , ďalej „CMP“, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka dieťaťa. V odvolaní uviedla: „Odpovedám na rozsudok SK ohľadne dlhov, ktoré mi vznikli od 30.05.2022. Momentálne som vedená na Úrade práce v Mohelnici, sociálne dávky nepoberám ani hmotnú núdzu. Teraz sa nachádzam u známeho, ktorý mi finančne vypomáha. Akonáhle sa mi zlepší môj zdravotný stav, tak sa budem snažiť ísť do zamestnania a splácať H. B. dlh na výživnom, ktoré mi vznikli od začiatku určenia. Mám snahu platiť výživné na môjho syna, keďže bývalý druh H. B. mi nedvíha mobilný telefón a z toho dôvodu sa nemôžem s ním spojiť, aby mi umožnil stretávať sa so svojim synom. Nemá záujem, preto sú platby na výživné blokované, keďže si výživné nevyzdviháva, čakám od Pošty v A. vrátenie peňazí. Akonáhle som odišla od svojho druha p. B., tak som nejakú dobu pobývala na Slovensku a peniaze na môjho syna som posielala podľa finančných možností, a to zloženkami, ktoré sú odfotené na Polícii SR v Bytči. Ďalej by som chcela upozorniť, že moje dedičstvo po rodičoch som po dohode so svojou dcérou J. K. dala na jej návrh na bankový účet s tým, že mi bude vyberať určitú čiastku na moje potreby. Akonáhle bol prevod uskutočnený, prestala dcéra so mnou komunikovať a peniaze si ponechala. Čo sa týka bytu po rodičoch, sme si s bratom a sestrou mojej dcére byt prenechali. Ďalej by som poukázala na správanie p. B., že ma neustále uráža, bezdôvodne. Ako bezdomovec som nežila a že som bola stále opitá, čo sa nezakladá na pravde. V tej dobe, keď som žila v spoločnej domácnosti so svojim druhom i synom a nevestou, žila som sporiadane a vzorne sa starala o syna. Nemohla som si dovoliť kupovať určité veci, lebo mi dal len peniaze na nákup potravín (len malý obnos). Moja materská mu bola zasielaná na jeho účet, s ktorým manipuloval. Nemala som teda financie a nemohla som kúpiť synovi, čo chcel a potreboval. Verím, že posúdite moje odvolanie za postačujúce. Týmto súd žiadam o vyhovenie môjho odvolania proti návrhu môjho druha p. B.“.

3. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 15.04.2024 zotrval na svojom vyjadrení a zároveň súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Otec dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že tvrdenie matky, že mu neumožňuje stretávanie so synom, sa nezakladá na pravde. Ako uviedol na pojednávaní od doby, čo opustila spoločnú domácnosť, o syna nejavila záujem, ani raz ho nenavštívila a nejaví o neho záujem dodnes. Čo sa týka jej údajných telefonátov od podania návrhu na zvýšenie výživného, bol len jeden, niekedy v druhej polovici roku 2022, v ktorom sa mu v podnapitom stave vyhrážala. Na syna sa ani len nespýtala a viac ho už telefonicky nekontaktovala. Čo sa týka tvrdenia, že na syna posiela peniaze, tak uviedol, že poslala trikrát po 20,- eur. Tieto potvrdenia sa však už nachádzajú v súdnom spise, žiadne ďalšie peniaze neposlala. Ďalej otec uviedol, že spôsob, akým si vysporiadala dedičstvo a aké má vzťahy so svojou dcérou a ostatnou rodinou, sú jej osobný problém, nesúvisia s podaným návrhom na zvýšenie výživného a nie sú dôvodom, aby zanedbávala platenie výživného na svojho maloletého syna. Vyjadrenia o ich spolužití sa vzťahujú na obdobie pred podaním návrhu na zvýšenie výživného a nesúvisia s prejednávanou vecou. Naviac sú nepravdivé a následne opisoval v čom. Na záver otec súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník dieťaťa na vyjadrenie otca dieťaťa písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , , ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a postupom podľa v spojení s rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ) z nasledovných dôvodov:

7. V preskúmavanej veci okresný súd o návrhu otca na zvýšenie výživného rozhodol tak, že zaviazal matku maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého, s účinnosťou od 30.05.2022. Nedoplatok na výživnom na maloletého za obdobie od 30.05.2022 do 29.02.2024 vo výške 2.448,16 eur uložil matke povinnosť zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo 16.12.2020 v časti úpravy vyživovacej povinnosti matky na maloleté dieťa. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov.

9. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

10. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa vyplývajú z ust. a nasl. . Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Aplikačná prax vymedzila odôvodnené potreby dieťaťa ako náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Odôvodnené potreby je nevyhnutné individualizovať z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré sú závislé od zdravotného stavu dieťaťa, jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti a pod. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi rodičov. Snaha povinného vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, resp. ju znížiť je zo zákona elimimovaná tým, že pri určovaní jej výšky súd neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pre existenciu objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).

11. Okresný súd mal po porovnaní okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom (r. 2020) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, zistenú zásadnú zmenu pomerov na strane dieťaťa v dôsledku jeho vyššieho fyzického veku a s tým spojených potrieb ako i navštevovania základnej školy a mimoškolských aktivít. Taktiež s ohľadom na vývoj životných základov a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. U matky, u ktorej nezistil objektívne dôvody, ktoré jej bránili pracovať, či také v dôsledku ktorých stratila schopnosť pracovať vychádzal z potencionálneho príjmu 710,- eur. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, výška a charakter bežných výdavkov zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom rozsahu. Otec si naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bytových potrieb.

12. Matka dieťaťa v podanom odvolaní poukazovala hlavne na svoje pomery keď uviedla, že v súčasnosti nepracuje a je vedená na úrade práce v Mohelniciach, sociálne dávky ani príspevok v hmotnej núdzi nepoberá. Akonáhle sa jej zlepší zdravotný stav, bude sa snažiť ísť do zamestnania. V súčasnosti žije u známeho, ktorý jej finančne vypomáha. Ďalej poukazovala na situáciu týkajúcu sa toho, že dcéra jej zadržiava peniaze za predaj bytu po rodičoch, ktoré vložila na jej bankový účet. Tiež uviedla, že

komunikácia s otcom maloletého nie je možná a výživné, ktoré mu údajne uhradila sa jej vrátili. Uviedla, že ako bezdomovec nikdy nežila a ani nežije, rovnako tiež neholduje alkoholu.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci aj správne rozhodol. Rozhodnutie okresného súdu spĺňalo náležitosti požadované ustanovením . Odvolací súd podrobne preskúmal aj všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou dieťaťa vznesené a oboznámiac sa i s následnými podaniami účastníkov konania mal za to, že v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. 14. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom, v roku 2020 (rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa 03.03.2021) bola určená minimálna výška výživného na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté dieťa (29,42 eur), s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, došlo v danom prípade k takej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré bolo naposledy vo veku 3 rokov i matky dieťaťa, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. Aj s ohľadom na pomery na strane matky dieťaťa je správny záver okresného súdu. Pokiaľ je matka dobrovoľne nezamestnanou osobou, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu dieťaťa nakoľko sa tak stala svojím nezodpovedným správaním sama. Pri určovaní vyživovacej povinnosti preto okresný súd v zhode s názorom odvolacieho súdu správne vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať pokiaľ by pracovala, t.j. z minimálnej mzdy v Českej republike, ktorá pre rok 2023 bola cca 710 eur brutto a v súčasnej dobe predstavuje sumu 18.900,- Kč t.j. 760,- eur brutto. Okresný súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že nezáujem matky o dieťa nemôže byť vyhodnotený na úkor dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka konkrétnych námietok matky, tu odvolací súd uvádza, že matke nič nebráni v tom aby si našla zamestnanie a uhrádzala tak synovi stanovené výživné a následne dlhy na výživnom, ktoré má. Ide o ženu v produktívnom veku, ktorá nepreukázala také zdravotné dôvody, ktoré by výkon práce z jej strany vylučovali. Rovnako námietka matky týkajúca sa dedičstva – bytu po rodičoch a skutočnosti, že jej peňažné prostriedky sú zadržiavané dcérou, nie je pre zvýšenie výšky výživného relevantná. Za stavu neoprávneného zadržiavania jej peňažných prostriedkov je výlučne na matke, aby sa týchto domáhala, v prípade ak tak nevie urobiť sama nič jej nebráni podať žalobu na civilný súd a domáhať sa tak svojho majetku súdnou cestou.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd považujúc odvolanie matky dieťaťa za nedôvodné sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ ide o určenie začiatku poskytovania zvýšeného výživného, súd vychádzajúc z ust. správne priznal výživné od dátumu podania návrhu. Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa a to vrátane rozhodnutia o trovách konania (založenom na ust. ).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s , , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. .

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).