Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/108/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 18. 01. 2016 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému R. S.

rozhodol:

Obžalovaný R. S., nar. XX. XX. XXXX v F., bytom T., Z. cesta XD/XXX

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry T. S., nar. 26. XX. XXXX rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 21. 08. 2013, právoplatným dňa 27. 09. 2013 je zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 euro mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke maloletej T. V. vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, plnenie tejto povinnosti sa v Prievidzi, ako aj všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýba od 15. 07. 2014 doposiaľ tým, do 12. 05. 2015 bol nezamestnaný, dňa 14. 07. 2014 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza pre nespoluprácu, čím stratil jednu z možností zabezpečiť si zamestnanie, v dôsledku čoho ostal dlhovať na výživnom T. V., okrem uhradenej sumy 330 euro sumu 670 euro, pričom bol odsúdený za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 30. 05. 2014, právoplatným dňa 01. 07. 2014,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

a z a to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré pri splnení procesných predpisov, podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti obžalovaného, podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania na čísle listu 5 - 10, vypočul svedkyňu V., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 35 - 39, správy číslo listu 40 - 60, register trestov číslo listu 61.

Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní 03. 07. 2015, okrem iného uviedol že, vie, že má platiť výživné 50 euro na dcéru, v minulosti aj bol za neplatenie výživného odsúdený, dostal podmienku. Po odsúdení si výživné na dcéru platí nepravidelne, v mesiaci júl 2014 zaplatil 50 euro, v auguste 2014 50 euro, v decembri 2014 60 euro, v máji 2015 30 euro a naposledy zaplatil v júni 2015 100 euro. Všetko to bolo na bežné výživné, zaplatil to do rúk poškodenej. V roku 2014 bol vyradený z evidencie úradu práce, pretože neprišiel na kontakt.

Svedkyňa V. na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedla, že obžalovaný neplatí výživné, stretáva sa s ním minimálne. Potom, čo bol doručený trestný rozkaz obžalovaný zaplatil dvakrát výživné po 20 euro raz v mesiaci august 2015, raz v mesiaci október 2015. Počas celého žalovaného obdobia pracovala, v októbri 2015 menila zamestnanie. Snaží sa zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na výživu dcéry. Počas uvedeného obdobia dcéra núdzou netrpela. Pred týždňom obžalovaný mal dcéru, vedel o hlavnom pojednávaní. Počas žalovaného obdobia obžalovaný zaplatil celkom výživné 330 eura.

Na čísle listu 37 - 38 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza číslo zo dňa 30. 05. 2014, doručený dňa 21. 06. 2014, právoplatný dňa 01. 07. 2014 ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 22 mesiacov a zároveň podľa § 50 ods. 4 písm. d) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatiť zameškané výživné. Skúšobná doba začala plynúť 01. 07. 2014 a uplynie 01. 05. 2016.

Na čísle listu 43 - 44 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 14. 05. 2015 podľa ktorej obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 07. 08. 2013 do 14. 07. 2014 kedy bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu, nedostavil sa na povinný kontakt.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené bol výrokovej časti tohto rozsudku. Súd upravil, oproti podanej obžalobe skutok v tom smere, že v žalovanom období obžalovaný uhradil poškodenej výživné vo výške 330 euro, pričom zostal dlhovať za žalované obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku, výživné vo výške 670 euro. Výška dlžného výživného je preukázaná najmä výpoveďou poškodenej V. na hlavnom pojednávaní, taktiež prečítanou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania. Okrem toho trestná činnosť obžalovaného je preukázaná aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a pre potreby rozhodnutia, na hlavnom pojednávaní oboznámené. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný krátko potom ako bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza číslo o zo dňa 30. 15. 2014, právoplatným dňa 01.0 7. 2014 odsúdený za rovnakú trestnú činnosť, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a dňa 01. 07. 2014 mu začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia bol dňa 14. 07. 2014 vyradený z evidencie úradu práce, pretože sa nedostavil na povinný kontakt . Vzhľadom na to je možné konštatovať, že od 15. 07. 2014 sa obžalovaný úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a to až do rozhodnutia súdu dňa 18. 01. 2016, pretože napriek zaplateniu sumy 330 euro na výživnom za žalované obdobie zostal poškodenej dlhovať sumu 670 euro. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, vyššie konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza číslo zo dňa 30. 05. 2014. Podľa výpisu z evidencie priestupkov od roku 2010 bol dvakrát postihnutý za priestupky v oblasti dopravy.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a vzhľadom na to, že nezistil žiadnu poľahčujúcu ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd ukladal nepodmienečný trest z toho dôvodu, že obžalovaný páchal trestnú činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza číslo a spáchal rovnakú trestnú činnosť, neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Takto uložený trest, podľa názoru súdu vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania páchateľa a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.