Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-141-2014.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matka Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX. O. XXX a otec V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o návrhu matky o udelenie súhlasu na zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd d á v a matke maloletého U. s ú h l a s namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z priezviska „K.“ na priezvisko „P.“.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 26.11.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala toho, aby súd dal matke súhlas za otca na zmenu priezviska mal. U.. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého zaujíma len sporadicky, v roku 2014 ho videl len maximálne 5 krát a neprejavuje oňho skutočný záujem. Matka uzatvorila manželstvo s Q. P., s manželom vychovávajú aj spoločného syna Q., jej manžela maloletý považuje za svojho otca. Matka zaslala otcovi dieťaťa žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa, kontaktovala otca aj cez sociálnu sieť, ten však na matkine výzvy nereaguje.
Matka na podanom návrhu trvala.
Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že maloletý je jeho syn a vždy bude. Ak chce matka zmenu priezviska, tak si mal maloletého jej manžel osvojiť, to však nechcú, pretože potom by od neho nemohli dostavať peniaze. Uviedol, že matke ide iba len o jeho zničenie, pretože matka vie, v akej je finančnej situácii. Zároveň uviedol, že sa pre zlú finančnú situáciu nemôže dostaviť na pojednávanie súdu.
Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko je v záujme maloletého.
Otec sa na pojednávanie konané dňa 18.01.2016 nedostavil, keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti aj s ohľadom na skutočnosť, že otec v konaní vypočutý bol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, správou ÚPSVaR Malacky a zistil tento skutkový stav:
Maloletý U. K., nar. XX.XX.XXXX. pochádza zo vzťahu matky Q. P., nar. XX.XX.XXXX . a otca V. K., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/21/2013-60 zo dňa 18.06.2013, súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého výživným vo výške 80,- eur mesačne k rukám matky. Rozsudkom Okresného údu Malacky č.k. 9P/73/2014 - 67 zo dňa 09.09.2015, súd zvýšil výživné otca na sumu 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 07.04.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2015.
Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na svojom návrhu s tým, aby súd udelil za otca súhlas na zmenu priezviska maloletého. Uvedené žiada matka z dôvodu, že biologický otec o maloletého dlhodobo nejaví skutočný záujem, s maloletým sa stretol v novembri 2014 a potom len cez Vianočné sviatky roku 2015, a aj to len na základe iniciatívy matky, ktorá sama odviedla maloletého počas Vianoc k rodine otca. Matka ďalej uviedla, že otec výživné platí, avšak nie načas, nad rámec výživného ničím neprispieva. Matka uzatvorila 20.09.2014 manželstvo s Q. P., žijú v spoločnej domácnosti, s ich vzťahu pochádza aj spoločný syn Q., očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Maloletý U. už je vo veku keď vníma rozdiely medzi priezviskami, sám sa matky pýtal, prečo sa aj on nemôže volať P.. Keďže maloletý nastúpil do 1. ročníka ZŠ a je to práve matka, kto komunikuje s pedagógmi, lekármi i rôznymi inštitúciami, matka považuje za vhodné, aby maloletý mal jednotné priezvisko všetkých členov rodiny.
Z výsluchu otca, realizovaného prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého dieťaťa z dôvodu, že svojho syna miluje a keďže to je jeho syn, nechce aby prišlo k zmene jeho priezviska. Uviedol, že s maloletým nebol v kontakte z dôvodu nedostatku času a veľkej vzdialenosti. Uviedol, že výživné na maloletého uhrádza riadne a včas, nad rámec výživného iným neprispieva. Taktiež uviedol, že o maloletého má záujem, píše si s matkou prostredníctvom sociálnej siete.
Zástupca kolízneho opatrovníka k veci uviedol, že navrhuje vyhovieť návrhu matky, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa zmena jeho priezviska.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. Podľa § 6 ods. 1, druhá veta, zákona č. 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zmenu priezviska možno povoliť, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene priezviska. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne. Nakoľko otec maloletého nesúhlasil so zmenou priezviska dieťaťa, matka nemohla k žiadosti o zmenu priezviska, o ktorej rozhoduje príslušný matričný úrad, priložiť písomný súhlas otca, a preto si podala návrh na súd, aby súhlas na zmenu priezviska maloletého dal súd. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že otec sa od roku 2014 o maloletého žiadnym spôsobom nezaujímal, s maloletým sa nestýkal, nekontaktoval sa s ním, a to ani pri príležitosti jeho narodenín, menín alebo vianočných sviatkov. Záujem o kontakt s dieťaťom na základe iniciatívy matky prejavila len rodina otca. Skutočnosť, že otec pravidelne platí na maloletého výživné, nemožno považovať za prejavenie záujmu o maloleté dieťa, nakoľko ide o jeho zákonnú povinnosť. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že maloletý za svojho otca považuje manžela matky a skutočnosť, že sám maloletý negatívne vníma odlišnosť svojho priezviska od zvyšku jeho rodiny, býva v domácnosti, kde všetci členovia majú rovnaké priezvisko „P. - P.“. Súd považuje za dôležitú aj tú skutočnosť, že maloletý začal navštevovať základnú školu a je to práve matka, ktorá kontaktuje pedagógov a rieši denné potreby maloletého aj vo vzťahu ku škole či iným inštitúciám.
Súd má preto za to, že je v záujme mal. dieťaťa, aby matka podala žiadosť na zmenu priezviska, na priezvisko ostatných členov domácnosti, s ktorými žije. Matka a jej manžel riadne zabezpečujú starostlivosť o maloletého U., s ktorým nie sú žiadne výchovné ani iné problémy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O.s.p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne v troch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p..
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).