Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-92-2015.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: S. U. H..U.., U. U.J. L. X, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, s miestom výkonu činnosti Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporcovi: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXX, XXX XX Ž., Š. C. U., o zaplatenie 1.561,85 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.224,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.224,04 eur od 09.10.2014, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s prvou splátkou splatnou v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť, až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 17.02.2015, doručeným súdu dňa 20.02.2015, sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.561,85 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 21,96 % ročne zo sumy 1.383,40 eur od 15.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.561,85 eur od 16.09.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že poskytol odporcovi na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.03.2013 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 30.09.2013 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.540,02 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil. Dňa 15.09.2014 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 1.561,85 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom, špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcu ku dňu podania návrhu evidoval navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.561,85 eur. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 28,68 % ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 21,96 % ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu podania prípadu na vymáhanie, t. j. k 14.09.2014, domáhal sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku vo výške 21,96 % ročne zo sumy 1.383,40 eur (úverová istina) od
15.09.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ si napokon uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka.
Súd vo veci vydal dňa 14.04.2015 platobný rozkaz, sp. zn. 40C/92/2015-25, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Nakoľko odporca proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonom ustanovenej lehote dňa 27.04.2015 vecne odôvodnený odpor, ex lege došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.01.2016, ktoré sa konalo, v súlade s ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 14.01.2016, doručeným súdu dňa 20.01.2016, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj za svojej, ako aj navrhovateľovej neúčasti. V písomnom vyjadrení navrhovateľa k podanému odporu zdôraznil, že odporca bol so všetkými informáciami k poskytnutému úveru oboznámený, nakoľko časť podmienok splácania poskytnutého úveru je uvedená v úverovej zmluve zo dňa 20.03.2013 v Časti 2. a v Časti 3., na základe ktorej bol odporcovi revolvingový úver poskytnutý. Ďalšie informácie odporca obdržal spolu so zaslanou úverovou kartou v liste zo dňa 12.04.2013, ktorého prílohou bola aj brožúra s uvedením ďalších možností použitia úverovej karty. komunikácia s odporcom prebiehala cez telefón a teda si mohol týmto spôsobom zistiť aj ďalšie podrobnejšie informácie ohľadom revolvingového úveru. V úverovej zmluve bola súčasne uvedená internetová adresa navrhovateľa, na ktorej sú uvedené podrobné informácie ku všetkým produktom a ponukám navrhovateľa, a to aj k revolvingovému úveru, poskytnutému odporcovi. Odporca na pojednávaní k veci uviedol, že zmluvou o úvere si zobral práčku na splátky, túto práčku riadne splácal, tento bol riadne vyplatený v decembri 2013. Stále mu posielali nejaké letáky, aby si založil kreditnú kartu, aby si vybral peniaze na ďalšie splátky. pričom po asi 3 mesiacoch mu prišla ponuka, že za riadne splatenie tohto úveru mu poskytnú ďalší úver formou kreditnej karty, lenže on nevedel, aké sú tam podmienky. Kreditnú kartu nevyužíval. Posielali mu ponukové listy, mohlo to byť v októbri 2013, presne si to nepamätal, sa informoval, aká je to pôžička, bolo mu povedané, že si môže vybrať až 1.500,- eur, že je to na splátky. Pani, ktorá ho informovala, mu povedala, že tieto podmienky mu pošlú až potom a v priebehu pár dní, do týždňa, mu doniesla poštárka šek na 1.500,- eur, aby si išiel vybrať tieto peniaze na poštu do X.. Tieto peniaze si vybral, pričom si myslel, že bude úver splácať po 30,- eur alebo 40,- eur mesačne, ale táto splátka bolo okolo 90,- až 95,- eur. Trikrát tento úver zaplatil šekom, ale boli tam vysoké úroky a nevedel ani, že obsahoval nejakú poistku, nebol oboznámený s ničím, ani s poplatkami. Po zaslaní peňazí mu prišlo oznámenie, o založení účtu, pričom výpisy z tohto účtu mu chodili každý mesiac. Opätovne uviedol, že keby vedel o podmienkach poskytovania tohto úveru, tak by si tieto peniaze nikdy nezobral. Na podporu tohto skutkového tvrdenia odporca súdu predložil originály ústrižkov platobných poukazov o zaplatení zo dňa 23.10.2013 na sumu 90,- eur, zo dňa 29.11.2013 na sumu 90,- eur a zo dňa 20.12.2013 na sumu 75,- eur. Tento úver ďalej nesplácal, lebo nemal peniaze. Nešli mu do hlavy poplatky a výška úroku, ako aj poistky. Navrhovateľ mu zrážal aj poplatky za poistenie, pričom on poistený nebol. Dal sa poistiť akurát v prípade prvej pôžičky, ktorou si bral práčku. K tomuto ešte uviedol, že k tomu, aby mu bola poskytnutá práčka na splátky, bola aj podmienka poistenia. Odporca je ženatý, má dve nezaopatrené deti, odkázané ešte na jeho výživu. Bol živnostník, živnosť zrušil v roku 2006, 2007. V súčasnosti je evidovaný na úrade práce, poberá dávky v hmotnej núdzi v o výške 30,- až 40,- eur. Jeho mesačný príjem spolu s manželkou, ktorá je tiež evidovaná na úrade práce, môže byť spolu vo výške 280,- eur. Odporca je pracovne neschopný od apríla 2015. Úver, ktorý si prevzal na pošte vo výške 1.500,- eur, by chcel splatiť podľa svojich schopností a možností, teraz maximálne vo výške 20,- až 30,- eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal najmä z obsahu spisu, a to z listinných dôkazov, predložených navrhovateľom, ako aj odporcom, pričom na ich podklade zistenom skutkovom stave veci dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2013. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z., a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy, uzatvorenej dňa 20.03.2013, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2013 vyplýva, že v jej 2. časti bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý aj záväzok označený ako Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, t.j. medzi iným aj poskytnutie revolvigového úveru. Základné podmienky dohodnuté pre tento úver sú uvedené v bode 1. označenej časti zmluvy, medzi ktorými je aktuálna výška úverového rámca stanovená na 600 eur. V tejto súvislosti treba poukázať na bod 1.3 „ Cetelem je oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a potrieb klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca najviac však do výšky úverového rámca dohodnutého v základných podmienkach ZoRSÚ (5000 eur). Pokiaľ o zmenu výšky aktuálneho úverového rámca požiada dlžník, Cetelem je oprávnený vyžiadať si od klienta údaje, ktoré pokladá v rámci úverového vzťahu za potrebné a prípadne požadovať aj ich doloženie.“ Možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú záväzok o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej odporca prevzal peňažné prostriedky vo výške 1.500,- eur. Záväzok medzi účastníkmi, vyplávajúci z predmetnej zmluvy bol realizovaný formou telefonátu.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., súd v prvom rade zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) a i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130101.html>.
Súd konštatuje, že kritériá, ktoré musia byť zo zákona povinne uvedené v písomnom vyhotovení zmluvy sú neaktuálne a nie sú zhodné s kritériami, ktoré boli nakoniec poskytnuté navrhovateľom odporcovi.
Výška úverového limitu, ktorá musí byť v zmluve uvedená, bola až dodatočne zistená z predložených listinných dôkazov a predstavovala sumu 1.500,- eur, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom neodôvodnil, akým spôsobom došlo ku zvýšeniu úverového limitu zo sumy 600,- eur, uvedenej v zmluve, na sumu 1.500,- eur, ktorú odporca čerpal v súvislosti s cit. časťou zmluvy (druhá časť, bod 1.3). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že (2. časť, bod 1. Základné podmienky ZoRSÚ) sa uvádza výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne, ktorá následne podľa tvrdenia navrhovateľa bola v období poskytnutia úverovej karty stanovená na 21,96% ročne. uvádza, že táto výška predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 21,96 % ročne.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nastavených zákonných minimálnych obsahových kritérií pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jej povinnej písomnej forme, je pre súd neakceptovateľná zmena dohodnutých povinných náležitostí zmluvy telefonickou formou - viď zmena úverového rámca, na zmenu ktorého je automaticky naviazaná minimálne zmena, výšky splátky prípadne úrokovej sadzby, ale predovšetkým výšky oznamovanej RPMN a celkových nákladov spojených s úverom, teda tých náležitostí ktoré sú pre spotrebiteľa rozhodujúce pre voľbu úveru. Ďalej je neakceptovateľné pre súd, že o týchto základných podmienkach poskytnutého úveru je spotrebiteľ informovaný až následne po poskytnutí úveru, ba dokonca ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa, je na spotrebiteľa prenášaná povinnosť zabezpečiť si informácie o poskytnutých službách, ktoré sú predmetom záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uzatvárajúc základné podmienky ZoRSÚ obsiahnuté v časti 2., bod 1 označenej zmluvy možno pokladať za ilustrovanie príkladu podmienok poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru pri poskytnutí aktuálneho úverového rámca 600 eur. Nemožno sa na túto časť zmluvy odvolať, pokiaľ ide o dodržanie zákonnom stanovených podmienok pre spotrebiteľský úver tak, ako vyššie súd uviedol. Teda súd musel dať za pravdu obrane odporcu, že o podmienkach poskytnutia úveru nevedel. Sám navrhovateľ uviedol, že ďalšie informácie odporca obdržal pri zaslaní úverovej karty, ktorú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.
Podľa § 7 ods. 1 zák č. 129/2010 Z. z. ZoSÚ veriteľ je pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom prihliada na príkladmo v zákone uvedené kritéria. Splnenie tejto povinnosti rovnako veriteľ nijakým spôsobom nepreukázal. Pretože veriteľ nijakým spôsobom nepreukázal posúdenie schopnosti dlžníka splácať úver v súvislosti s odstupom času od uzatvorenia zmluvy dňa 20.03.2013 do poskytnutia revolvingového úveru dňa 360.09.2013 podľa výpisu z úverového účtu v spojení s tvrdením odporcu, že sa o úvere informoval niekedy v októbri 2013 a zaplatením 1. splátky úveru 30.10.2013 dokonca niekoľkonásobným navýšením úverového rámca, ktorý niekoľkonásobne oproti záväzku zo spotrebiteľského úveru viď prvá časť označenej zmluvy (cena tovaru 299,99 Eur - financovanie predmetu kúpy), súd súčasne konštatuje hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZoSÚ poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených obligatórnych náležitostí a nesplnenia povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou za bezúročný a bez poplatkov. Absencia čo i len jednej z náležitostí spôsobuje uvedený následok. Súd preto vyhodnotil nárok navrhovateľa z úverovej zmluvy nasledovne:
Je nesporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške istiny 1.500,- eur. Odporca doposiaľ uhradil sumu celkom vo výške 275,96 eur, ktorú sumu aj navrhovateľ odporcovi uznal, čo vyplýva aj z predloženej platobnej histórie. Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Nakoľko nebolo preukázané, že by odporca uhradil uvedený
rozdiel vo výške 1.224,04 eur, súd návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti, z dôvodov vyššie uvedených, návrh zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca svoj záväzok zo zmluvy nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z priznanej sumy 1.224,04 eur od 09.10.2014 (teda dňom, nasledujúcim po poslednom dni lehoty, určenej odporcovi na dodatočné splnenie pohľadávky, v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) až do zaplatenia, a to v sadzbe 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB + 5 percentuálnych bodov).
Celkovo tak súd navrhovateľovi priznal istinu vo výške 1.224,04 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.224,04 eur od 09.10.2014 do zaplatenia.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporca na pojednávaní uviedol, že je v hmotnej núdzi, poberá len sociálne dávky, je dlhodobo práceneschopný, pričom nemá k dispozícii také finančné prostriedky, aby mohol naraz uhradiť pohľadávku navrhovateľa. Uviedol, že mesačne by mohol dlh splácať vo výške 20,- až 30,- eur.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že s poukazom na odporcom produkované skutočnosti, nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti tvrdení odporcu o jeho nepriaznivých ekonomických pomeroch, a preto mu umožnil, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., splácať žalované plnenie v splátkach, a to vo výške 30,- eur mesačne. Súd má za to, že mesačná splátka žalovanej pohľadávky vo výške 30,- eur je, vzhľadom na ekonomické pomery odporcu, ako aj celkovú výšku pohľadávky, primeraná. Nižšia výška splátky by totiž neúmerným spôsobom predĺžila splácanie navrhovateľovi súdom priznanej pohľadávky. Súd súčasne konštatuje, že poskytnutím možnosti odporcovi splácať navrhovateľovi dlhovanú sumu vo výroku uvedených splátkach, spolu s príslušenstvom týchto splátok, vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany odporcu k ďalšiemu omeškaniu s úhradou jeho dlhu a na základe tohto k demotivácii odporcu ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo zo strany navrhovateľa v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu trov. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol síce v konaní čiastočne úspešný, avšak súd na strane odporcu vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v nepriaznivých ekonomických pomeroch odporcu a jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti. Tieto mal preukázané predovšetkým potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina z 15.01.2016 p. Júlia Bebčáková - manželka odporcu poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi rodiny (manžel a dve deti) a potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti odporcu vystavenej 08.04.2015, ktorá naďalej trvá. Súd preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ust. § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.