Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/131/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30807484, proti odporcovi M.. S. G.D., D.. XX.XX.XXXX, N. X.. M. XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.127,69 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 20.12.2013 na tunajší súd žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.127,69 Eur. Návrh odôvodňoval tým, že z exekučných spisov bolo zistené, že dlžná suma bola uhradená do pokladne súdneho exekútora, súdny exekútor však uhradil navrhovateľovi len časť pohľadávky v sume 1.322,71 Eur (39.848,10 Sk), zvyšok vymoženej sumy vo výške 1.127,69 Eur (33.972,90 Sk) na účet Sociálnej poisťovne nepreviedol. Tým, že odporca koná v rozpore s ustanovením § 46 Exekučného poriadku a zadržiava finančné prostriedky poskytnuté povinným v prospech oprávneného žiadali zaviazať odporcu na vrátenie dlžnej sumy.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.04.2014, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor. V odpore namietol premlčanie uplatňovaného nároku.

Súčasťou návrhu je aj návrh na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. EX 579/02, oznámenie o vymožení pohľadávky bez penálov, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09.06.2002, rozhodnutie č. 502-501-6023/2001-8 zo dňa 28.12.2001 a fotokópia príjmových pokladničných dokladov.

V zmysle oznámenia exekútorského úradu zo dňa 25.04.2004 vo veci EX 579/02 povinný uhradil 39.848,10 Sk na istinu, 9.496,20 Sk na odmenu exekútora a 485,10 Sk na hotové výdavky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len exekučný poriadok) je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa už podrobne zaoberal postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci. Vo svojom náleze sp. zn. uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenej zákonom. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (). V danej veci sa domáha navrhovateľ vydania plnenia vo výške 1.127,69 Eur, ktoré mu neoprávnene odporca ako súdny exekútor zadržiava a nerešpektuje zákon, jednak exekučný poriadok, ako aj dohodu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a to zmluvu o vykonaní exekúcie vo veciach sp. zn. EX 579/02. Medzi účastníkmi exekučného konania tu ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ zvrchovanej verejnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu, ktorý tu vzniká medzi súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a medzi povinným ako účastníkom exekučného konania nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu, ale k nároku na náhradu škody. Rovnako je to aj v prípade vo vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným v tomto prípade navrhovateľom. Keďže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom a subsidiárne občianskym súdnym poriadkom nemôže sa vzťah medzi ním a oprávneným považovať za súkromno-právny vzťah. Tým pádom nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka teda odporcu ako súdneho exekútora jeho postavenia je upravený a priamo v exekučnom poriadku v § 5 ods. 1 a 2, kde vykonávanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a následne to konštatuje aj Ústavný súd vo svojej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku s odkazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ navrhovateľ žaluje odporcu ako súdneho exekútora na zaplatenie dlžnej sumy tento nie je práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku § 5 a ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení nositeľom hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich z tohto jeho špecifického postavenia a náhrady škody, ktorá navrhovateľovi v súvislosti s nedodržaním podmienok zmluvy o výkone exekúcie a následne zákona a to konkrétne exekučného poriadku vznikla. Podľa ustanovenia § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Navrhovateľ v konaní, označil odporcu za účastníka konania a teda mal za to, že odporca je pasívne legitimovaný. To znamená, že práve navrhovateľ označil súdneho exekútora za toho, kto má v konaní zodpovedať za škodu, ku ktorej došlo. Naopak, súd zistil práve pre špecifickosť postavenia súdneho exekútora v danom konaní, že tento nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide. Keďže je tu nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcu, súd návrh voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keďže mal súd za to, že súdny exekútor má postavenie vykonávateľa verejnej moci pri realizácii úkonov exekučného konania nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom tejto verejnej moci vznikla. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla činnosťou súdneho exekútora škoda je potrebné s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. žalovať toho, kto za uvedenú škodu zodpovedá. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu touto sa podrobne nezaoberal vzhľadom na vyhodnotenie nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a odporcovi, ktorý bol síce v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si neuplatňoval náhradu žiadnych trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).