Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-451-2009.pdf
PDF · 76.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/451/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: R. Š., V.. XX. XX. XXXX, bytom X. R. C. XXX/XX, Svodín, IČO: 43255116, pre vymoženie pohľadávky 114,02 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, pod spisovou značkou EX 1278/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 43,74 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom sa dňa 03. 06. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1278/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 114,02 eur s príslušenstvom, priznanej platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. konania PV 501/08670/2008 zo dňa 28. 2. 2009, vydaným pobočkou Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 018472* zo dňa 14. 7. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 114,02 eur, trovy predchádzajúceho konania 8,29 eur a trovy exekúcie.
Dňa 9. 12. 2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Následne dňa 17.12. 2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie od oprávnenej, ktorý súdny exekútor dňa 30.12.2015 doručil na tunajší súd.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Oprávnená vo svojom návrhu adresovanom súdnemu exekútorovi navrhla nepokračovať v exekučnom konaní a exekúciu zastaviť. Dôvodom ich návrhu je skutočnosť, že v priebehu 6 rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávky a teda toto konanie považujú za neúspešné a bezvýsledné. Vo svojom
návrhu oprávnená taktiež požiadala o upustenie od úhrady trov exekúcie, prípadne uplatnenie si trov v minimálnej výške. Preto ak oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Z obsahu podania a spisu súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný v súčasnosti prakticky nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Šetrením bolo zistené, že povinný vlastnil nehnuteľnosť - rodinný dom v katastrálnom území R. T., ktorý bol predaný v dobrovoľnej dražbe, do tejto dražby bola prihlásená pohľadávka, ale táto nebola uspokojená. Ďalej bolo zistené šetrením na dopravnom inšpektoráte, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Šetrením v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Z výpisu zo Živnostenského registra bolo zistené, že povinný ukončil svoju činnosť k 17.3.2012, v Obchodnom registri sa nenachádza a z Registra obyvateľov bolo zistené, že povinný má stále trvalý pobyt v obci T., X. R. C. XXX/XX hoci mu bol tento dom predaný v dražbe. Taktiež bol preverovaný v databáze dlžníkov, kde sa dlh nezistil a v Notárskom centrálnom registri je povinný bez záznamu. Povinný má vedený účet v R. T..T., na ktorom má disponibilný zostatok -15.191,10 eur. Žiadne iné finančné prostriedky neboli zistené. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 55,61 eur. Oprávnená vo svojom návrhu požiadala o upustenie od úhrady trov exekúcie, prípadne uplatnenie si trov v minimálnej výške.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu
Súdny exekútor si uplatnil odmenu za celkom 12 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 39,84 eur. Súdny exekútor žiadal o. i. priznať odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu celkom 3 bankám (spolu 6 úkonov), ktorá mu nepatrí, nakoľko z predloženého exekútorského spisu súd nemal preukázané doručenie týchto písomností uvedeným bankám. Súdny exekútor do spisu založil len jeden príkaz na začatie exekúcie a jeden exekučný príkaz s uvedením, ktorým bankám mali byť doručené. Za tohto skutkového stavu, keď prichádza do úvahy odmena súdneho exekútora len za 6 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, pričom si odmenu uplatnil vo výške 39,84 eur, priznal mu súd odmenu v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. V tejto časti priznal súd súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pomerne pre 10 exekúcií, spolu tak 0,11 eur), upovedomenia o začatí exekúcie (1,30 eur) a predloženie exekútorského spisu (1,85 eur) spolu v celkovej výške 3,26 eur. V tejto výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vznik iných nákladov spojených s doručovaním súd nemal na základe predloženého exekútorského spisu preukázaný.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami priznané v celkovej výške 36,45 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 7,29 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 43,74 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov a za stratu času 3,26 eur a na DPH 7,29 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.