Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-111-2013.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti odporkyni: B. T., C.. XX.XX.XXXX, D. S. D. XX, Bátka, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica o zaplatenie sumy 371,30 Eur s prísl. (pôvodne 737,18 Eur s prísl.) takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 211,19 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 69,05 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 160,11 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 125,74 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, sa z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 151,21 Eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.03.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 737,18 Eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,11 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 171,31 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 732,09 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom poukázal na to, že medzi ním a odporkyňou bola dňa 14.12.2007 uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver v celkovej výške 829,84 Eur. Odporkyňa bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v počte 48 vo výške po 31,83 Eur. Nakoľko však odporkyňa neuhrádzala úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ju navrhovateľ listom zo dňa 28.06.2010 ku splateniu celého zostatku úveru, ktorý predstavoval sumu 740,61 Eur, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Uplatnený nárok však odporkyňa neuhradila.
Súd pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.12.2013, ktorý obsahoval nasledovné výroky: "Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 537,30 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 537,30 Eur a úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 16.03.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa zamieta.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 85,66 Eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku." Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 02.04.2014, pričom toto podanie súčasne obsahovalo aj doplnenie návrhu. Odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.08.2015 napadnutý rozsudok zrušil v druhom a treťom výroku a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň upozornil okresný súd na zrejmú nesprávnosť v prvom výroku napadnutého rozsudku.
Opravným uznesením tunajšieho súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.08.2015 bola zrejmá nesprávnosť týkajúca sa textu: "...s úrokom z omeškania vo výške 537,30 Eur a ...", odstránená vynechaním z prvého výroku rozsudku.
Dňa 06.10.2014 vstúpil do konania na strane odporkyne vedľajší účastník, ktorému súd doručil návrh, prílohy, výzvu na vyjadrenie a doplnenia návrhu nachádzajúce sa v podaniach navrhovateľa zo dňa 02.04.2014 a 14.09.2015, pričom vedľajší účastník sa k doručeným listinám nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2007, Úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, splátkovým kalendárom (históriou úveru), výzvou k úhrade zo dňa 28.06.2010 a poštovým podacím hárkom zo dňa 30.06.2010.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 14.12.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 829,84 Eur (25.000,- Sk), pričom odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi celkovú dlžnú sumu v 48 mesačných splátkach vo výške po 31,83 Eur (959,- Sk). V úverovej zmluve bola dohodnutá konečná výška úveru v sume 1.527,98 Eur (46.032,- Sk), ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len "RPMN") vo výške 39,80 %, poplatok za poskytnutie úveru "0 Sk" a poplatok za vedenie účtu "0 Sk". Z úverovej zmluvy v spojení s doplneniami návrhu zo dňa 02.04.2014 a 14.09.2015 vyplýva, že výška úverového úroku je 2,75 % mesačne, resp. 33 % ročne.
Z výzvy na úhradu zo dňa 28.06.2010 súd zistil, že v dôsledku porušovania povinnosti zo strany odporkyne včas a riadne splácať úver, zosplatnil navrhovateľ ku dňu 28.06.2010 neuhradený zostatok úveru, ktorý v tom čase predstavoval sumu 740,61 Eur, pričom navrhovateľ vyzval odporkyňu ku úhrade uvedenej sumy najneskôr do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.
Z listiny označenej ako "Splátkový kalendár" (v skutočnosti však ide o históriu úveru) vyplýva, že odporkyňa uhradila v prospech navrhovateľa v období od 24.01.2008 do 01.03.2010 postupne sumu 795,78 Eur.
Navrhovateľ vo svojom doplnení návrhu zo dňa 14.09.2015 uviedol, že "...si uplatňuje voči odporcovi nasledovné položky", pričom svoje nároky špecifikoval takto:
- istina, t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vo výške 90,10 Eur,
- zosplatnená istina, t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, ktorú by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 447,20 Eur
- úverový úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia vo výške 69,05 Eur
- úverový úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorú by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru (tzv. ušlý úrok) vo výške 125,74 Eur,
- zmluvná pokuta vo výške 5,09 Eur,
- kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,11 Eur,
- kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 171,31 Eur.
Pokiaľ ide o nároky navrhovateľa vo výške 90,10 Eur a 447,20 Eur, súd uvádza nasledovné: Keďže navrhovateľ v liste zo dňa 14.09.2015 uviedol, že si uplatňuje aj nároky vo výške 90,10 Eur a 447,20 Eur, je potrebné upozorniť na to, že súd tieto nároky (spolu vo výške 537,30 Eur vrátane
prináležiaceho úroku z omeškania) už navrhovateľovi právoplatne priznal rozsudkom č.k. XXC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 19.12.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.08.2015, a preto už o nich opätovne nerozhodoval.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške 69,05 Eur, súd uvádza nasledovné: Navrhovateľ vyčíslil predmetný nárok ako rozdiel medzi vyrubeným úverovým úrokom odporkyni vo výške 572,29 Eur z neuhradenej časti úveru do jeho zosplatnenia (dňa 28.06.2013) a úverovým úrokom uhradeným odporkyňou vo výške 503,24 Eur do zosplatnenia úveru. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba "ZSÚ"), účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) ZSÚ sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. c) ZSÚ sa celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom rozumie aj (úverový) úrok. Súd konštatuje, že celkové náklady spojené s predmetným úverom predstavovali sumu 698,14 Eur (rozdiel medzi sumami 1.527,98 Eur a 829,84 Eur), ktorá predstavuje nárok navrhovateľa na úverové úroky za obdobie od poskytnutia úveru do jeho riadnej splatnosti, t.j. do dňa splatnosti poslednej 48. splátky úveru dňa 27.12.2011. Keďže si však odporkyňa neplnila svoju povinnosť včas a riadne uhrádzať splátky úveru, navrhovateľ predčasne zosplatnil úver ku dňu 28.06.2010. Ak si navrhovateľ uplatnil nárok na úverový úrok do dňa predčasného zosplatnenia úveru vo výške 69,05 Eur, tak súd považuje tento jeho nárok za dôvodný.
Súd považuje za dôvodný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania zo sumy 69,05 Eur vo výške 0,024 % denne od 16.03.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia návrhu na začatie konania), pričom vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa bola v omeškaní s uvedenou sumou už ku dňu zosplatnenia úveru dňa 28.06.2010. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 28.06.2010 bola platná úroková sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %, a preto, ak si navrhovateľ uplatnil predmetný nárok v nižšej úrokovej sadzbe zodpovedajúcej úroku vo výške 8,76 % ročne, tak súd jeho návrhu v tomto smere vyhovel. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetný nárok vrátene prináležiaceho príslušenstva navrhovateľovi priznal.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške 125,74 Eur, súd uvádza nasledovné: Navrhovateľ vyčíslil predmetný nárok ako rozdiel medzi celkovými nákladmi úveru vo výške 698,14 Eur, zaplatenými úverovými úrokmi vo výške 503,24 Eur a úverovými úrokmi do zosplatnenia úveru vo výške 69,05 Eur. Predmetný nárok si navrhovateľ uplatnil na základe § 6 Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok, z ktorého vyplýva, že ak vznikne odporkyni povinnosť predčasne uhradiť poskytnutý úver, je odporkyňa súčasne povinná uhradiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, t.j. sumu, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že si v ňom navrhovateľ pre prípad predčasnej splatnosti úveru upravil určitý hybridný nárok predstavujúci kombináciu úverového úroku a zmluvnej pokuty s cieľom získať od odporkyne sumu zodpovedajúcu
úverovým úrokom, ktoré by mu bola odporkyňa povinná uhrádzať v úverových splátkach, keby nedošlo ku predčasnej splatnosti úveru. Z histórie úveru vyplýva, že sa konkrétne jedná o predčasne zosplatnené splátky úveru v poradí 31. až 48., ktorých pôvodná splatnosť mala nastať až po 28.06.2010.
Keďže je predmetný nárok navrhovateľom označovaný ako zmluvná pokuta a súčasne aj ako ušlý úrok, tak zdôvodnenie rozhodnutia o tomto nároku obsahuje argumentáciu k zmluvnej pokute aj k úverovému úroku.
Súd konštatuje, že Úverové zmluvné podmienky nie sú podpísané účastníkmi konania, a preto ustanovenie o zmluvnej pokute uvedené v § 6 Hlavy 7 nemožno považovať za dohodu o zmluvnej pokute. Na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma, pričom písomný právny úkon je platný len vtedy, ak je podpísaný zmluvnými stranami. V opačnom prípade je takýto právny úkon absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti kedykoľvek v priebehu konania. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vychádzajúc z ustaľujúcej sa súdnej praxe má súd za to, že úroky z úveru patria veriteľovi len do predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru s tým, že dlžníkovi následne vzniká povinnosť platiť len úroky z omeškania, nie však aj nové úroky z úveru. Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a dosahovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav výhody splátok je obvyklý a odôvodňuje nárok veriteľa na úroky ako ceny za dočasne obetované peniaze, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné (mimoriadne) zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ týmto svojim úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým aj obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už spotrebiteľ v postavení dlžníka nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi ako dlžníkovi. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul užívať peňažné prostriedky veriteľa, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde dlžník v postavení spotrebiteľa by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plniť a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Súd takýto stav nemôže v žiadnom prípade akceptovať, pretože by tým toleroval založenie hrubej nadvlády a nerovnováhy veriteľa voči spotrebiteľovi.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetný nárok ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške 5,09 Eur, súd uvádza nasledovné: Predmetný nárok predstavuje zmluvnú pokutu vyrubenú navrhovateľom dňa 29.04.2010 za omeškanie so splátkami úveru v poradí 27. a 28. vo výške 8 % zo sumy 2krát po 31,83 Eur. Navrhovateľ si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil na základe § 3 Hlavy 15 Úverových zmluvných podmienok. Súd konštatuje, že Úverové zmluvné podmienky nie sú podpísané účastníkmi konania, a preto nemožno považovať ustanovenie o zmluvnej pokute v nich obsiahnuté za dohodu o zmluvnej pokute.
Na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma, pričom písomný právny úkon je platný len vtedy, ak je podpísaný zmluvnými stranami. V opačnom prípade je takýto právny úkon absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti kedykoľvek v priebehu konania. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetný nárok ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške 0,11 Eur, súd uvádza nasledovné: Podľa vyčíslenia navrhovateľa predmetný nárok predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 31,83 Eur od 27.02.2010 do 19.03.2010 za oneskorenú úhradu 26. splátky. Z histórie úveru (splátkového kalendára) súd zistil, že odporkyňa 26. splátku úveru neuhradila v termíne jej splatnosti dňa 27.02.2010, pričom ku dňu 19.03.2010 sa vyčíslil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,11 Eur. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku dňu 27.02.2010 bola platná úroková sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetný nárok navrhovateľovi priznal.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa vo výške 171,31 Eur, súd uvádza nasledovné: Podľa vyčíslenia navrhovateľa predmetný nárok predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania v sadzbe 0,024 % denne zo sumy 732,09 Eur od 14.07.2010 do 15.03.2013 za oneskorenú úhradu nárokov vo výške 90,10 Eur, 447,20 Eur, 69,05 Eur a 125,74 Eur (spolu 732,09 Eur). Keďže súd priznal navrhovateľovi nároky vo výške 90,10 Eur, 447,20 Eur (v skoršom rozsudku) a 69,05 Eur (v tomto rozsudku), spolu vo výške 606,35 Eur, s tým, že návrh v časti týkajúcej sa sumy 125,74 Eur zamietol, je potrebné považovať za základ pre výpočet tohto úroku z omeškania len sumu 606,35 Eur, pričom výsledná suma nároku je 142,03 Eur (0,024 % z 606,35 Eur x 976 = 142,03 Eur). Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 14.07.2010 bola platná úroková sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %, a preto, ak si navrhovateľ uplatnil predmetný nárok v nižšej úrokovej sadzbe 0,024 % denne zodpovedajúcej úroku vo výške 8,76 % ročne, tak súd jeho návrhu v tomto smere vyhovel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal predmetný nárok navrhovateľovi len čo do časti 142,03 Eur a vo zvyšku (29,28 Eur) nárok ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, pričom miera úspechu navrhovateľa predstavuje 64 % (úspech mal v rozsahu 82 % a neúspech v rozsahu 18 %). Priznaná suma vo výške 151,21 Eur predstavuje nárok navrhovateľa na trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere úspechu v konaní.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sumy súdnych poplatkov uhradených navrhovateľom vo výške 44,- Eur a 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 175,78 Eur (odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia a za vyhotovenie návrhu vo výške 2krát po 51,45 Eur, za vyhotovenie odvolania zo dňa 02.04.2014 vo výške 19,92 Eur, režijný paušál vo výške 2krát po 7,81 Eur a vo výške 8,04 Eur a 20 % DPH), pričom zo súčtu uvedených trov konania predstavuje 64 % sumu 151,21 Eur. Základom pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd bola suma 737,18 Eur. Mieru úspechu navrhovateľa v konaní súd zistil zo sumy žalovaných nárokov vrátane kapitalizovaného príslušenstva spolu vo výške 908,60 Eur a zo sumy priznaných nárokov vrátane kapitalizovaného príslušenstva spolu vo výške 748,49 Eur (90,10+447,20=537,30Eur, 69,05+0,11+142,03=211,19 Eur).
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.