Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/51/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova č. 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému Františkovi Štofkovi, nar. 5.6.1975, bytom Kokošovce 146, 082 52 Kokošovce, občan SR, o zaplatenie 1.246,87 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 380,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 84,75 eura od 4.3.2012 do 25.4.2012, zo sumy 34,85 eura od 26.4.2012 do 23.8.2012, zo sumy 84,75 eura od 21.3.2012 do 23.8.2012, zo sumy 69,70 eura od 24.8.2012 do 18.9.2012, zo sumy 19,80 eura od 19.9.2012 do , zo sumy 84,75 eura od 21.4.2012 od 5.10.2012, zo sumy 54,65 eura od 6.10.2012 do 11.12.2012, zo sumy 4,75 eura od 12.12.2012 do 7.5.2013, zo sumy 84,75 eura od 21.5.2012 do 7.5.2013, zo sumy 50,10 eura od 8.5.2013 do 4.12.2013, zo sumy 10,70 eura od 5.12.2013 do 7.5.2014, zo sumy 84,75 eura od 21.6.2012 do 7.5.2014, zo sumy 57,15 eura od 8.5.2014 do 7.1.2015, zo sumy 18,85 eura od 8.1.2015 do 19.5.2015, vo výške 8,75% ročne zo sumy 84,75 eura od 21.7.2012 do 19.5.2015, zo sumy 83,60 eura od 20.5.2015 do 12.10.2015, zo sumy 63,60 eura od 13.10.2015 do 23.12.2015, zo sumy 41,50 eura od 24.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 84,75 eura od 21.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 84,75 eura od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 84,75 eura od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 84,75 eura od 21.11.2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur splatných vždy do 30.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. žalobou podanou na súde dňa 9.2.2015, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.246,87 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.8.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.463,25 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 15 mesačných splátkach v sume 366,60 eura. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 366,60 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, pôvodný žalobca dňa 23.2.2012 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.246,87 eura.

V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesením zo dňa 23.6.2015, sp.zn. XXC/XX/XXXX súd pripustil zmenu účastníka strane žalobcu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uznal nárok žalobcu.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.246,87 eura s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to žiadosťou a zmluvou o poskytnutie účelovej pôžičky na č.l. 3, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 4, vypovedaním zmluvy na č.l. 5, doručenkou na č.l. 6, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 7 - 8, oznámením o zmene veriteľa na č.l. 14, návrhom na zmenu na č.l. 15, Zmluvou o postúpení pohľadávok na č.l. 16-17, identifikáciou postúpenej pohľadávky na č.l. 18, vyjadrením žalovaného na č.l. 23, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, súhlasom s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, čiastočným späťvzatím žalobného návrhu a úpravou petitu žaloby zo dňa 15.1.2016, uznaním dlhu a dohodou o splácaní v splátkach zo dňa 15.10.2015 a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 21.8.2011 zmluvu o pôžičke č. 5007732 na sumu 1.271,28 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 15 pravidelných mesačných splátkach po 97,55 eura, pri RPMN 24,04%, ročnej úrokovej sadzbe 24,04% a priemernej hodnote RPMN 24,04%.

Žalobca listom zo dňa 23.2.2012 vypovedal zmluvu. List bol doručený žalovanému dňa 27.2.2012.

Z uznania dlhu a dohody o splácaní v splátkach zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že žalovaný uznal dlžnú sumu spolu vo výške 1.808,66 eura, pričom túto sumu mal splácať v 82

Pravidelných mesačných splátkach po 22,10 eura. Podľa bodu V dlžník prehlasuje, že si vedomý, že dlh môže byť premlčaný.

Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný pred podaním žaloby uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 404,90 eura.

Žalobca podaním zo dňa 15.1.2016 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 62,10 eura späť, pretože žalovaný dňa 19.5.2015 uhradil sumu 20,- eura, dňa 12.10.2015 sumu 20,- eur a dňa 23.12.2015 sumu 22,10 eura.

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že pracuje v Mochovciach, kde má príjem okolo 1.200,- eur. Má hypotéku v Slovenskej sporiteľni, kde platí 400,- eur mesačne, u svojej sestry má dlh 20.000,- eur, ktorý spláca po 260,- eur. Bratovi je dlžný 2.700,- eur. Plus má náklady na bývanie. Žalobcom nebol poučený o tom, ž časť dlhu je premlčaná.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. Tento právny predpis / v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy/ v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa §3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 37 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z ustanovenia § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného súd sa v prvom rade zaoberal týmto podaním a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom na základe uznania. V zmysle citovaného ustanovenia § 153a ods. 3 O.s.p. totiž nie je možné rozhodnúť rozsudkom na základe uznania spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Podľa názoru súdu medzi takéto spory je potrebné zaradiť aj konania, v ktorých si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy, pričom zmluva od ktorej odvodzuje svoj nárok, neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež v tejto veci je súd povinný ex offo skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný, čo v uvedenej veci aj čiastočne nastalo. Vzhľadom na uvedené súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o pôžičke, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.2.2014, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedenú § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa síce nachádza údaj (mesiac/rok) avšak súd takýto údaj považuje za nedostatočný. Termín konečnej splatnosti musí byť uvedený presným a pre spotrebiteľa jednoduchým a jednoznačným údajom.

Na základe vyššie uvedeného môže žalobca od žalovaného požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Listom zo dňa 23.2.2012 právny predchodca žalobca vypovedal Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky ku dňu 23.2.2012. Súd v danej veci poukazuje na cit. ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výpoveď je spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorej je nepretržitá alebo opakovaná činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Vypovedať je možné len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Keďže zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky je časovo obmedzená, uzavretá na dobu určitú, a to 15 mesačných splátok, nemohol právny predchodca žalobcu účinne zmluvu vypovedať, preto súd na výpoveď zmluvy zo dňa 23.2.2012 neprihliadol.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

Na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1.271,28 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 15 pravidelných mesačných splátkach. Súd v predmetnom spore prihliadol z úradnej povinnosti na premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním žaloby dňa 19.2.2015. Za nepremlčané považoval súd splátky, ktorých splatnosť nastala po 19.2.2012 (v zmluve chýba údaj o splatnosti jednotlivých splátok, a preto súd vychádzal z obchodných podmienok, kde v bode 6.2 je uvedené, že splátky sú splatné v 20. deň v mesiaci), t. j. 10 splátok. Ako už súd uviedol, tak úver sa pokladal za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca má nárok iba na splátku istiny po 19.2.2012 a to 10 splátok vo výške 84,75 eura. Pri výške splátky súd vychádzal z výšky poskytnutého úveru, ktorú vydelil počtom splátok. Keďže žalovaný pred podaním žaloby uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 404,90 eura a po podaní žaloby sumu 62,10 eura, zaviazal ho súd na zaplatenie sumy 380,50 eura.

Nakoľko žalovaný sa dostal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky do omeškania, súd priznal žalovanému úrok z omeškania z každej jednotlivej splátky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd prihliadol na čiastočne úhrady žalovaným. Pri prvej splátke súd priznal úrok z omeškania až odo dňa 4.3.2012, pretože súd nemôže prekročiť návrh. Keďže ako je vyššie uvedené úver je bezúročný a bez poplatkov, pri výške splátky súd vychádza z poskytnutej sumy, ktorú vydelil počtom splátok.

Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu k tomu súd uvádza, že v rozhodnutí Krajského súdu v Prešov sp.zn. XXCo XXX/XXXX, XXCo XX/XXXX, sa konštatuje „právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právne úkony uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, alebo službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“ Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXX so splátkovým kalendárom je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý právny predchodca žalobcu používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, nakoľko tento záver je súdu známy z jeho činnosti v iných právnych veciach. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Súd preto dohodu pokladal za neplatnú v zmysle ust. §§ 3, 37 a 39 OZ.

Súd ďalej dodáva, že v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté právne následky. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že nebol poučený o tom, že dlh časť dlhu je premlčaná. Súd nemá dôvod neveriť žalovanému, že nemal vedomosť o premlčaní, keďže jeho hlavným cieľom bolo dosiahnuť splácanie dlhu v splátkach. Preto súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uznaní nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že k určeniu, že zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne 2 podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak súd nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou zákonodarcu nebolo stanoviť tieto 2 podmienky kumulatívne,

ale alternatívne. Pokiaľ žalobca opiera svoje tvrdenie o „kumulatívnom“ význame spojky „a“ v citovanom ustanovení, tak takýto výklad sa evidentne prieči aj logike - súd si nevie predstaviť reálny príklad, aby (pri akceptovaní žalobcom prezentovaného výkladu tohto ustanovenia) úverová zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne nemala aj písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 380,50 eura zo sumy 1.246,87 eura, teda v rozsahu 30,52% a žalovaný vo zvyšných 69,48%. Nakoľko úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).