Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-679-2011.pdf
PDF · 66.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13Er/679/2011
Uznesenie
Okresný súd Č. v exekučnej veci oprávneného X. F. W., pobočka Č., J.. Š. Č.. XXXX, IČO: XXXXXXXX proti povinnému P., X..H..E.. so sídlom O. Č.. XXX, XXX XX S., IČO: XXXXXXXX o vymoženie istiny 57,79,- €, a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá sa začala na návrh oprávneného, podaný dňa XX. XX. XXXX súdnemu exekútorovi U.. F. P., so sídlom exekútorského úradu: P. Č.. XXX/., XXX XX D. P., poverenia vydaného Okresným súdom v Č. v konaní XX B. zo dňa XX. XX. XXXX č. XXXX *. XXXXXX v y h l a s u j e za neprípustnú a z a s t a v u j e.
Oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Poverenému súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Č. bola dňa XX. XX. XXXX doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému P., X..H..E.. so sídlom O. Č.. XXX, XXX XX S., IČO: XXXXXXXX. Následne súd vydal dňa XX. XX. XXXX súdnemu exekútorovi: U.. F. P., so sídlom exekútorského úradu: P. Č.. XXX/XX, XXX XX D. P. poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX *. XXXXXX.
Dňa XX. XX. XXXX bol doručený exekučnému súdu návrh - podnet povereného súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čím z právneho hľadiska zanikol. Ako ďalší dôvod zastavenia exekúcie poverený súdny exekútor uviedol nemajetnosť povinného. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, súd exekúciu zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V tomto prípade je exekúcia neprípustná z toho dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pričom nemá právneho nástupcu, a preto ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania a súd musel exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Zároveň súd poznamenáva, že prioritne je dôvodom zastavenia exekúcie neexistencia povinného, a preto sa otázkou nemajetnosti povinného nezaoberal.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Oprávnený má právo na náhradu trov exekučného konania len voči povinnému. Ak však povinný ako právnická osoba zanikol, na základe ex offo výmazu z Obchodného registra, tak, ako tomu bolo v danom prípade, nemožno oprávnenému priznať náhradu trov voči takémuto neexistujúcemu subjektu.
Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a v danom prípade by bolo možné uložiť povinnosť oprávnenému platiť trovy exekúcie len z toho dôvodu, že zastavenie exekúcie spôsobil oprávnený svojim zavinením.
Oprávnený však podal návrh na vykonanie exekúcie dňa XX. XX. XXXX, pričom v tom čase povinný existoval. Povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra až XX. XX. XXXX. Povinný teda stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. V exekúcii preto nebolo možné pokračovať a nebolo ani možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ako neexistujúci subjekt. Túto situáciu nemožno dať na vrub oprávnenému, ktorý skutočnosť, že povinný zanikne nezavinil a ani ju nemohol predvídať. Pokiaľ poverený súdny exekútor mienil podať návrh na zastavenie exekúcie z titulu nemajetnosti povinného, mohol tak urobiť kedykoľvek počas trvania exekúcie doby od vydania poverenia na vykonanie exekúcie až do výmazu povinného z obchodného registra.
Súd v tejto časti poukazuje aj na to, že vykonávanie činnosti súdneho exekútora je podnikateľskou činnosťou, aj keď štátom výrazne regulovanou, preto súdny exekútor znáša aj určité podnikateľské riziko. V danom prípade riziko, že nastane takáto alebo obdobná situácia, kedy niet účastníka konania, ktorý by mu vzniknuté účelne vynaložené trovy exekúcie nahradil. Súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. G..Ú. XX/XX, v zmysle ktorých „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd náhradu uplatnených trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods.3 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolaniu, podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, alebo justičného čakateľa môže v celom rozsahu vyhovieť sudca. Ak sudca nemieni vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu, predloží odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nie je prípustné odvolanie, a preto sa včas podaným odvolaním rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky zrušuje a opätovne rozhodne sudca.