Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/108/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporcovi: K. I. (H.), narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, R. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským so sídlom Zámocká 8, Bratislava o zaplatenie 3.852,64 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.295,30 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 14,17 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, z 14,35 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, z 14,54 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, z 14,73 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, z 14,92 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, z 15,11 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, z 15,30 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, z 15,50 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, z 15,70 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, z 15,90 eur od 21.9.2011 do zaplatenia, z 16,11 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, z 16,32 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, z 16,53 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, z 16,74 eur od 21.1.2012 do zaplatenia a z 2.079,38 eur od 12.2.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia 3.852,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 33,31 eur a s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 3.852,64 od 12.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporcovi previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, s odporcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporca dohodnutým spôsobom nevrátil. Odporca sa k doručenému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.8.2014 tak, že je ako matka živiteľkou dvoch maloletých detí, má malý príjem a nemá peniaze na zaplatenie v návrhu uplatnenej čiastky. Do konania na stranu odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k doručenému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.9.2015, v ktorom bez toho, aby z toho vyvodzoval akýkoľvek právny záver tvrdil, že na vzťah účastníkov sa vzťahuje Občiansky zákonník. Návrh však žiadal zamietnuť, keďže podľa neho v návrhu uplatnená pohľadávka nebola na navrhovateľa prevedená zmluvou o postúpení pohľadávky, keďže táto zmluva je neplatná, na navrhovateľa nemohli byť postúpené tie časti pohľadávky, ktoré v čase postúpenia ešte neboli splatné a navrhovateľ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o splátkovom úvere (čl. 5), všeobecné obchodné podmienky (čl. 6 - 9), oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 10 - 11), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 13 - 21), výzvy k úhrade (čl. 12, 22, 103), amortizačná tabuľka (čl. 126 - 127). Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, boli zistené nasledovné skutočnosti: Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 21.4.2008 zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 2.655,11 eur, ktorý sa odporca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.5.2008 a poslednej dňa 20.3.2018, pričom na splatenie istiny malo byť v splátkach splatných od 20.5.2008 do 20.11.2010 započítaných 360,21 eur; ďalej v splátke splatnej do 20.12.2010 14,17 eur, do 20.1.2011 14,35 eur, do 20.2.2011 14,54, do 20.3.2011 14,73 eur, do 20.4.2011 14,92 eur, do 20.5.2011 15,11 eur, do 20.6.2011 15,30 eur, do 20.7.2011 15,50 eur, do 20.8.2011 15,70 eur, do 20.9.2011 15,90 eur, do 20.10.2011 16,11 eur, do 20.11.2011 16,32 eur, do 20.12.2011 16,53 eur, do 20.1.2012 16,74 eur a nakoniec v splátkach splatných od 20.2.2012 do 20.3.2018 2.079,38 eur. V zmluve nebola žiadnym spôsobom dohodnutá priemerná ročná percentuálna miera nákladov. Vo všeobecných podmienkach bolo v bode 7.6.1. uvedené, že banka je v prípade definovaného porušenia oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Odporca svoj dlh vôbec nesplácal. Súd nemal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, ktoré spochybnil vedľajší účastník, podľa ktorého Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 25.9.2008 odporcovi zaslala list, v ktorom mu uviedla, že je v omeškaní so splácaním dlhu a v prípade ďalšieho nesplácania bude dlh vymáhať prostredníctvom tretej osoby. Zo žiadnych z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. takúto výzvu odporcovi odoslala alebo vôbec doručila. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej previedla svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, pričom v zmluve bolo uvedené, že spolu s pohľadávkou sa prevádzajú všetky práva, ktoré sú s pohľadávkami spojené. Navrhovateľ dňa 23.1.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval odporcu na úhradu celej pohľadávky do 2.2.2012. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 369 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.4.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.4.2008 ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera ako zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právny vzťah účastníkov posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého treba vzťah účastníkov posúdiť ako absolútny obchod. Vzhľadom na uplatnené plnenie však bolo bez právneho významu to, či sa na vzťah účastníkov vzťahuje Obchodný alebo Občiansky zákonník. Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.4.2008. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom neobsahovala tak, ako to stanovuje § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.4.2008 priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa na vzťah účastníkov vzťahuje následok vyjadrený § 4 ods. 3 druhá veta tohto zákona, podľa ktorého treba poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 2.655,11 eur, pričom táto istina bola splatná postupne v jednotlivých splátkach tohto úveru tak, že na splatenie istiny malo byť v splátkach splatných od 20.5.2008 do 20.11.2010 započítaných 360,21 eur; ďalej v splátke splatnej do 20.12.2010 14,17 eur, do 20.1.2011 14,35 eur, do 20.2.2011 14,54, do 20.3.2011 14,73 eur, do 20.4.2011 14,92 eur, do 20.5.2011 15,11 eur, do 20.6.2011 15,30 eur, do 20.7.2011 15,50 eur, do 20.8.2011 15,70 eur, do 20.9.2011 15,90 eur, do 20.10.2011 16,11 eur, do 20.11.2011 16,32 eur, do 20.12.2011 16,53 eur, do 20.1.2012 16,74 eur a nakoniec v splátkach splatných od 20.2.2012 do 20.3.2018 2.079,38 eur. Preto je odporca povinný podľa § 497 Obchodného zákonníka zaplatiť navrhovateľovi čiastku 2.295,30 eur, čo je súčet toho, čo mal v splátkach splatných od 20.12.2010 do 20.3.2018 zaplatiť na istinu úveru. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.557,34 eur súd návrh zamietol, keďže v tejto časti sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku. Z ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že sankciou za nedodržanie predpísaného zmluvného obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je to, že povinnosť dlžníka sa obmedzí, a to aj v prípade neplnenia jeho povinností podľa zmluvy len na plnenie v rozsahu, v ktorom bude povinný vrátiť veriteľovi ako úver poskytnuté peňažné prostriedky. Vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 posledná veta Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. tak, že navrhovateľovi priznal uplatnený úrok z omeškania, no len z tej časti jednotlivých splátok, ktorá bola určená na istinu, pričom vychádzal z platnosti dojednaní účastníkovo o dní splatnosti jednotlivých splátok na istinu a z platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti splátok, ktorých splatnosť mala nastať od 20.2.2012, a to v uplatnenej sadzbe 9 % ročne, keďže v priebehu dní, v ktorých dochádzalo k omeškaniu odporcu nebola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nižšia ako 1 % ročne. Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a nevyzvala odporcu na zaplatenie omeškaných splátok. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a nevyzvanie na zaplatenie omeškaných splátok a z toho plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť nemožno. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov stanovuje osobitné povinnosti banky pri postupovaní pohľadávok voči klientom. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Teda ide o osobitné ustanovenie k ustanoveniu zákona o bankách, ktoré im prikazuje dodržiavať bankové tajomstvo a nie o osobitné ustanovenie k § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, a predovšetkým, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Je zrejmé, že zmluvou o postúpení pohľadávok možno postúpiť celú pohľadávku vrátene jej splatných a nesplatných častí a práv s ňou spojených (právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, právo uplatniť si úroky z omeškania, ktoré sa stávajú splatnými až omeškaním a podobne). Opačný záver by viedol nielen k celkom nepraktickým (rozdeľovanie pohľadávky na splatnú - postúpenia hodnú a nesplatnú - postúpenia nespôsobilú pohľadávku), ale aj k absurdným záverom (postupník by si v prípade takýchto postúpení nemohol uplatniť úrok z omeškania za dni nasledujúce postúpeniu, keďže tieto úroky z omeškania v čase postúpenia neboli splatnými). Preto porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade k odporcovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne jej zodpovednosť podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Vyvodenie občianskoprávneho následku z porušenia rôznych administratívnych pred a po zmluvných povinnosti by viedlo k absurdným záverom o neplatnosti súkromnoprávnych úkonov. Neplatnou by bola napríklad zmluva o dielo, ktorej predmetom by bolo vykonanie stavebnej činnosti bez stavebného povolenia, nájomná zmluva o prenájme bytu medzi fyzickými osobami, ktorá by nebola ohlásená daňovému úradu alebo vznik pracovného pomeru po pohovore s uchádzačom, ktorému by boli v rozpore so zákonom kladené diskriminačné otázky. Inak povedané civilnoprávny následok porušenia administratívnej povinnosti pre platnosť, účinnosť alebo predpokladaný následok zmluvy vždy vyžaduje osobitné vyjadrenie v civilnoprávnom predpise tak, ako tomu je napríklad v § 47a Občianskeho zákonníka. Následok o neplatnosti právneho úkonu bez osobitného a k tejto administratívnej povinnosti sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia je neprimeraným zásahom do princípu zmluvnej voľnosti, ktorý vychádza z opomenutia pre správnosť záveru nevyhnutného systematického výkladu právnych noriem. O náhrade trov konania súd vzhľadom na procesný úspech navrhovateľa v rozsahu približne 60 % predmetu konania (2.295,30 eur) a procesný neúspech v rozsahu približne 40 % predmetu konania (1.557,34 eur) rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.