Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-1087-2006.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Subarea
26Er/1087/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I. v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinnému: J. H., V.. XX.XX.XXXX, J. V.. X, XXX XX Q., o vymoženie XX,XX € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumil Husťák, so sídlom Žriedlová č.3, 040 01 Košice, pod č. EX XXX/XXXX, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 8.2.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24.4.2006 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal súdny exekútor dňa 5.5.2006.
2. Dňa 18.6.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 26Er/1087/2006-112 zo dňa 31.1.2022 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 26Er/1087/2006-112 zo dňa 31.1.2022 podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne; vyšší súdny úradník sa nesprávne vysporiadal s podstatnou námietkou oprávnenej, ktorá sa týkala § 39 ods. 3 ako aj § 4 ods. 2 písm. e) zákona NRSR č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon“) a ich správnej právnej aplikácie na túto exekučnú vec. Exekučné konanie v tejto veci začalo v roku 2006. Aj napriek skutočnostiam uvádzaným oprávnenou v jej námietkach, ktoré boli zamietnuté Napadnutým uznesením, oprávnená je toho názoru, že sa vyššiemu súdnemu úradníkovi nepodarilo dostatočne odôvodnene zdôvodniť, prečo námietky oprávnenej zamietol a prečo nepodal návrh na zmenu účastníka v zmysle platnej právnej úpravy, prečo uprednostnil znenie Zákona. V zmysle nálezu Ústavného súdu platí, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03). Ustanovenia Zákona pritom priamo upravujú, že rozhodná doba sa predlžuje o dobu návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania a preto je nevyhnutné najprv rozhodnúť o zmene účastníka, oprávneného, a až po tom je možné vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Pôvodný oprávnený pritom ako prílohu podaných námietok predložil doklad o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky súdnemu exekútorovi pred tým, ako nadobudol účinnosť Zákon. V nadväznosti na uvedené sa oprávnená absolútne nestotožňuje so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaného v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia a trvá
na svojom názore, že námietkami napadnuté upovedomenie malo byť doručované až po rozhodnutí o zmene oprávneného a následnom uplynutí rozhodnej doby novému oprávnenému a nie jej, pretože pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola postúpená na nového oprávneného. Oprávnená je rovnako toho názoru, že sa vyšší súdny úradník nedostatočne vysporiadal s argumentáciou obsiahnutou v námietkach, že určité prechodné ustanovenia v EP určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcií v skoršom období. Napr. § 235 ods. 2 EP (exekúcie do roku 2002), resp. § 243b EP (exekúcie začaté do 1.11.2013) alebo § 243h ods. 1 (exekúcie do 1.4.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Nie je teda možné použiť zákonné ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35 €, ktoré je účinné od 1.1.2020, nakoľko samotný EP v prechodných ustanoveniach v rokoch 2002 a 2013, resp. 2017 vylúčil aplikáciu neskôr prijatej právnej úpravy pre prípady týchto exekúcií. Trovy prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Dôsledkom nesprávneho postupu súdneho úradníka došlo ku porušeniu práva oprávnenej na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej bolo nesprávne doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré malo byť doručené inému subjektu, Firenzana s.r.o., ako novému oprávnenému a zároveň jej bola aj nedôvodne uložená povinnosť náhrady paušálnych trov súdneho exekútora. Na základe uvedeného navrhuje oprávnená, aby bolo Napadnuté uznesenie zrušené.
5. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
7. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo prevod práva, resp. povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.
8. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
10. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
11. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
12. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
13. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia
prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
14. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
15. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
16. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
17. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
18. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
19. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
20. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
21. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
22. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
23. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
24. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
25. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
26. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
27. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
28. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
29. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
30. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
31. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 5.6.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX XXX/XXXX, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
32. Súd opätovne preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutím rozhodnej doby. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
33. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, teda na jednej strane subjekt v prospech ktorého je exekúcia vykonávaná a na druhej strane subjekt voči ktorému (v neprospech ktorého) je exekúcia vedená. V oboch prípadoch ide o pojmy procesného práva. V predmetnej veci oprávnený namieta, že nie je z hmotnoprávneho hľadiska veriteľom danej pohľadávky, nakoľko ju v priebehu exekúcie postúpil prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávok na inú osobu. K tomu súd uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Ak je súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok aj dojednanie o úhrade trov exekúcií, v ktorých sa postúpené pohľadávky vymáhajú, takéto dojednanie zaväzuje len strany tejto zmluvy, ale nie tretie osoby a orgány verejnej moci. Na to, aby sa účinky predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok prejavili v procesnej rovine v rámci konkrétnej exekúcie by bolo potrebné, aby súd mal postúpenie pohľadávky na nového oprávneného preukázané.
34. Skutočnosť, že po začatí exekučného konania dôjde k prevodu práva z exekučného titulu a do vzniku dôvodu na zastavenie exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK nedôjde k rozhodnutiu o zmene
oprávneného, nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK a ani výnimku, na základe ktorej by došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 ZoUNEK. Ani prípadné dodatočné oznámenie a preukázanie prevodu práva z exekučného titulu a podanie návrhu na pripustenie zmeny oprávneného by neznamenalo, že k zastaveniu exekúcie zo zákona podľa ZoUNEK nedošlo. Rovnako by to nebol ani dôvod na dodatočné rozhodnutie o pripustení zmeny oprávneného, keďže po zastavení exekúcie (či už ex lege podľa ZoUNEK alebo aj rozhodnutím súdu podľa EP) nie je zákonný dôvod rozhodovať o zmene účastníka konania. Aj keď došlo v priebehu konania k prevodu práva z exekučného titulu a nebolo o ňom rozhodnuté, nepredstavuje to dôvod námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, pre ktorý by bolo možné námietkam proti upovedomeniu vyhovieť a upovedomenie zrušiť.
35. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu vydania upovedomenia uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Až do zastavenia exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, preto procesne oprávneným v tomto exekučnom konaní naďalej zostal oprávnený, ktorého súdny exekútor správne označil za oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie a aj mu upovedomenie doručil.
36. Nakoľko je predmetná exekúcia ex lege k 1.1.2020 právoplatne zastavená, na základe uvedeného dospel súd k záveru, že o návrhu na zmenu účastníka predloženom súdnym exekútorom následne dňa 5.2.2020, nebude rozhodovať samostatným uznesením, nakoľko je toto podanie bezpredmetné a rozhodnutie o ňom by bolo z pohľadu efektívnosti a hospodárnosti konania ako aj procesného postupu a následkov prípadného rozhodnutia neúčelné a nadbytočné.
37. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
38. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
39. Zákon č. 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel
odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje.
40. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť oprávneného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).