Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-292-2015.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B 108306 so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti odporcovi: E. I., nar. XX.X. XXXX, bytom H., K. XX/X, o zaplatenie 2.046,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 3.9. 2015 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie istiny 2.046,21 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 22.8. 2013 uzavreli účastníci právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“ (ďalej len „Dohoda“). Predmetom urovnania bol dlh odporcu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 2622989 (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 2.8. 2005. Na základe Zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 1.613,48 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. V uvedenej Dohode došlo na základe pisárskej chyby k nesprávnemu označeniu právneho predchodcu navrhovateľa (správne má byť Všeobecná úverová banka, a.s.). Navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 23.10. 2012. Medzi navrhovateľom a odporcom bola výška pohľadávky v sume 1.613,48 eur sporná, preto sa dohodli, že záväzok vo výške 1.613,48 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2.076,21 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť čiastku 2.076,21 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne. Spolu sa tak odporca zaviazal uhradiť 2.538,81 eur, a to formou 85 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil dlh tak, ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania odporcu so splátkou splatnou dňa 20.11. 2013 splatným v uvedený deň. Odporca po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková dlžná čiastka ku dňu podania návrhu na súd predstavuje sumu 2.046,21 eur.
Odporkyňa spočiatku tvrdila, že je ochotná žalovanú sumu navrhovateľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur. V neskoršom priebehu konania ponechala rozhodnutie vo veci na súd s tým, že v čase podpisu Dohody si myslela, že podpisuje len splátkový kalendár, ktorý sa týkal jej dlhu z predchádzajúceho obdobia, ktorý nevedela konkretizovať.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to Dohodou o urovnaní zo dňa 22.8. 2013 (č. l. 3), Výpisom z Registra obchodu a spoločností Luxemburg na navrhovateľa (č. l. 6 až 10), Oznámením Všeobecnej úverovej banky, a.s. odporkyni zo dňa 19.11. 2012 o postúpení pohľadávky(č. l. 11), Oznámením spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.o. zo dňa 11.8. 2015 o zosplatnení dlhu (č. l. 12), písomným podaním navrhovateľa zo dňa 19.11. 2015 (č. l. 26), Žiadosťou/Zmluvou o vydanie kreditnej platobnej karty (č. l. 27), plnou mocou danou navrhovateľom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.(č. l. 35), oznámením spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zo dňa 30.12. 2015, Výpisom z Pôžičkovej karty Quatro (č. l. 51), Vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku (č. l. 57) a Výzvou na úhradu zo dňa 19.9. 2009 (č. l. 60), na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o vec s cudzím prvkom, keď navrhovateľom je právnická osoba so sídlom v zahraničí, súd posudzoval svoju právomoc vo veci konať. Právomoc slovenských justičných orgánov je daná podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Na základe Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty QUATRO, vydávanej v spolupráci s SKK, žiadala odporkyňa Všeobecnú úverovú banku, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „VÚB“), o vydanie platobnej karty s výškou úverového rámca 30.000 Sk pri pevných 30-ich mesačných splátkach po 1.000 Sk. Zmluva o vydanie platobnej karty bola uzavretá dňa 14.7. 2005. Na základe vyššie uvedenej zmluvy VÚB ako veriteľ uzatvorila s odporkyňou ako dlžníkom dňa 2.8. 2005 Zmluvu, ktorú navrhovateľ do spisu nepredložil aj napriek výzve súdu, na základe ktorej mal právny predchodca navrhovateľa, VÚB, odporkyni poskytnúť úver vo výške 1.613,48 eur, ktorý sa odporkyňa mala zaviazať vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10. 2012 navrhovateľ takisto aj napriek výzve súdu do spisu nepredložil z dôvodu ochrany obchodného tajomstva (č. l. 26). Predložil do spisu len list adresovaný VÚB odporkyni zo dňa 19.11. 2012, v ktorom právny predchodca navrhovateľa odporkyni oznámil, že postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10. 2012 svoju pohľadávku zo Zmluvy č. 2622989 zo dňa 2.8. 2005.
Súčasne vyššie uvedeným listom bolo odporkyni oznámené, že navrhovateľ splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. k vymáhaniu jej dlhu (plná moc je založená v spise na č. l. 36).
Písomným podaním zo dňa 19.11. 2015 právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10. 2012, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ odplatne pohľadávku, ktorej priznania sa domáha, navrhovateľ z dôvodu ochrany bankového tajomstva súdu nepredloží. Odporcovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom, VÚB, pričom navrhovateľ - postupník nie je povinný preukazovať existenciu postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení. Žalovanú istinu navrhovateľ požaduje z dôvodu urovnania v súlade s § 585 OZ, nie teda z pôvodného záväzku. Tým, že boli sporné veci medzi účastníkmi urovnané, a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Pôvodný záväzok - dlh odporcu, ktorý mu vznikol zo zmluvy o úvere č. 2622989, ktorú uzavreli odporca a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (správne malo byť VÚB), pozostával z istiny vo výške 1.289,42 eur, pôvodného zmluvného úroku do dňa zosplatnenia pôvodného záväzku vo výške 212,85 eur, zákonného úroku z omeškania z istiny odo dňa postúpenia do dňa uzavretia vyššie uvedenej dohody vo výške 549,18 eur, zmluvnej pokuty, inkasných nákladov a poplatkov vo výške 111,27 eur.
Na základe výzvy adresovanej súdom VÚB, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., doručila súdu výpis z kartového účtu Pôžičkovej karty Quatro č. 2622989, Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 27.8. 2009 a Výzvu na úhradu zo dňa 19.9. 2009.
Dňa 27.8. 2009 vyhlásil právny predchodca navrhovateľa, VÚB predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro odporkyne vo výške 1.596,99 eur. Dňa 19.9. 2009 právny predchodca navrhovateľa, prostredníctvom spol. Consumer Finance Holding, a.s., vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžného zostatku vo výške 1.596,99 eur zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty Quatro č. 2622989, uzatvorenej dňa 14.7. 2005.
V Dohode o urovnaní, uzavretej medzi navrhovateľom v zastúpení spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. a odporkyňou dňa 22.8. 2013 podľa § 585 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa v ČASTI A v rozpore so skutočnosťou uvádza, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spol. Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku a odporkyňou ako dlžníkom, bola dňa 2.8. 2005
uzavretá zmluva č. 2622989 na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni peňažné prostriedky vo výške 1.613,48 eur a Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na navrhovateľa. V ČASTI B Dohody o urovnaní sa uvádza, že Dlžník má voči Veriteľovi ku dňu uzavretia tejto Dohody záväzok (dlh) v celkovej výške vrátane príslušenstva 2.162,72 eur. Medzi Veriteľom a Dlžníkom je výška záväzku Dlžníka voči Veriteľovi sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako sú špecifikované v časti A, a to spôsobom uvedeným v časti C tejto Dohody. V ČASTI C Dohody o urovnaní sa účastníci dohodli na urovnaní záväzkov Dlžníka voči Veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok Dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom Dlžníka uhradiť Veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 2.076,21 eur spolu s úrokovou sadzbou 6% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 2.538,81 eur a bude Dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok 30 eur, pričom prvá splátka je splatná 20.9. 2013 a posledná 21.9. 2020. Vo vyššie uvedenej časti Dohody si účastníci takisto dohodli, že Dlžník svoj záväzok (dlh) uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť v Dohode dohodnutým spôsobom. V prípade omeškania Dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania so zaplatením aj časti platby. V prípade, že je úhrada záväzku Dlžníka dohodnutá v splátkach, dohodli sa zmluvné strany, že pokiaľ sa Dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku Veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je Dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. V ČASTI D Dohody tiež účastníci prehlásili, že dohodu si prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho pripojili svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto Dohody oboma zmluvnými stranami.
Listom zo dňa 11.8. 2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. odporkyni oznámila, že v dohode uzavretej dňa 22.8. 2013 uznala svoj dlh vo výške 2.076,21 eur, ktorý sa zaviazala uhradiť formou mesačných splátok. Pretože sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.11. 2013, jej dlh bol zosplatnený. Súčasne bola odporkyňa vyzvaná na úhradu dlhu do 22.8. 2015.
Navrhovateľ v priebehu konania na podanom návrhu zotrval, pričom bol ochotný akceptovať u odporkyne úhradu celého dlhu v 100 eur mesačných splátkach. Uviedol, že k uzavretiu Dohody došlo z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k rozporu ohľadne sumy, ktorú má odporkyňa navrhovateľovi zaplatiť. Vyskytli sa nezrovnali ohľadne výšky zostatkov, pokiaľ ide o pôvodný úver, resp. záväzok zo zmluvy pôvodne uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a odporkyňou. V ďalšom priebehu konania uviedol, že už v návrhu na začatie konania je uvedené, že predmetom urovnania bol dlh odporcu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 2622989 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a odporkyňou dňa 2.8.2005, na základe tejto zmluvy mal byť poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa úver vo výške 1613,48 eur. V návrhu na začatie konania bol nesprávne označený veriteľ, keď správne malo byť uvedené ,,Všeobecná úverová banka a.s.“. K nesprávnemu označeniu právneho predchodcu navrhovateľa došlo aj v Dohode v časti A bod 1 zo dňa 22.8.2013, kde namiesto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „Consumer“) mala byť uvedená VÚB. Pôvodná pohľadávka navrhovateľa pozostáva zo Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro vydanej v spolupráci s SKK zo dňa 19.6.2005. Podotkol, že pokiaľ ide o spornosť záväzku, táto vznikla medzi veriteľom a dlžníkom a nie medzi pôvodným veriteľom, ktorým bola VÚB a odporcom.
Na prvom pojednávaní dňa 19.11. 2015 odporkyňa uviedla, že vie, čo navrhovateľ žaluje, že „to musí zaplatiť“ a že je ochotná žalovanú sumu aj s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania navrhovateľovi zaplatiť, avšak lem v 20 eur mesačných splátkach. Vedela, že mala kreditnú kartu. Od koho ju však mala, si už s odstupom času nepamätala. Nevedela uviesť ani to, s kým bola v minulosti v zmluvnom vzťahu, od koho si požičala peniaze, pretože v minulosti mala viacero pôžičiek, viacero dlhov. Potvrdila, že na Dohode je jej podpis. Bola u nej bez ohlásenia jedna pani, ktorá sa jej asi nepredstavila a ktorá jej nepredložila ani svoj preukaz totožnosti, že je zo spoločnosti Kruk, ukázala jej papiere, nejaké zmluvy, ktoré mala pri sebe, povedala jej, že neplatí „tú podĺžnosť“, že nespláca dlh a že aby sa dohodli na splátkovom kalendári. Táto pani prišla za ňou s tým, že sa dohodnú na splátkovom kalendári. Povedala jej, že s tým súhlasí. Následne táto pani jej na základe nejakých tabuliek vypočítala mesačnú sumu splátky 30 eur, s čím súhlasila. Potom odišla a následne jej poštou prišla dohoda o urovnaní.
Následne išla do banky, vybavila si trvalý príkaz na platby vo výške 30 eur. Na to, kedy dohodu o urovnaní podpísala a kedy ju prevzala, si nepamätala. Dohodu o urovnaní si neprečítala a nevedela uviesť bližšie okolnosti jej uzavretia. Nevedela uviesť ani to, či pani, ktorá ju v súvislosti s touto dohodou kontaktovala, ju oboznámila s tým, že pohľadávka môže byť už premlčaná. Odporkyňa síce tvrdila, že má vedomosť o tom, že v prípade, ak je pohľadávka premlčaná, je už po splatnosti a žalovaná pohľadávka by nemusela byť súdom priznaná, na strane druhej však tvrdila, že ju uznala a nemá inú možnosť, len ju navrhovateľovi zaplatiť. Uviedla tiež, že vôbec nezisťovala, či suma, ktorú od nej v dohode o urovnaní žiadajú, predstavuje skutočnú výšku dlhu, ktorý má zaplatiť. Dohodu o urovnaní uzavrela slobodne, nikto ju k tomuto úkonu nenútil. Nejaké písomnosti zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu jej doručené boli, nerozumie im však, čo konkrétne jej bolo doručené ani uviesť nevie. Nevedela uviesť ani to, či by bola ochotná uzavrieť dohodu o urovnaní v prípade, že by vedela, že jej záväzok je premlčaný. Opakovane tvrdila, že s pani, ktorá prišla za ňou sa o ničom inom, ako o splátkovom kalendári nebavili, na ničom inom sa nedohodli, nič bližšie jej tá pani k dlhu ani k dohode nepovedala. Keby tá pani k nej neprišla, dohodu o urovnaní by nepodpísala.
Na pojednávaní dňa 18.1. 2016 odporkyňa k veci uviedla okrem iného aj to, že pokiaľ je dlžná navrhovateľovi nejakú sumu a túto musí navrhovateľovi zaplatiť, je ochotná ju zaplatiť, avšak len v 20 eur mesačných splátkach, poukazujúc na jej zlú finančnú situáciu. Keď na pojednávaní predtým tvrdila, že žalovanú sumu musí navrhovateľovi zaplatiť, pod týmto jej tvrdením treba chápať, že si je vedomá toho, že dlhuje navrhovateľovi žalovanú sumu. Na otázku sudcu, ,,či rozumie termínu premlčania, resp. čo si pod týmto termínom predstavuje,“ odporkyňa uvádza, „že by to malo byť uzavreté ...... „. V čase, keď uzavrela s navrhovateľom dohodu o urovnaní, nikto jej nepovedal, že pôvodná pohľadávka je, resp. môže byť premlčaná. Opätovne tvrdila, že predtým, ako dohodu o urovnaní podpísala, prišla za ňou nejaká pani a povedala, že dlhuje tej a tej spoločnosti nejaké peniaze, či to môže zaplatiť v splátkach, a dohodli sa na splátkach. To bolo všetko, tieto splátky ani nemohla dodržať, z tohto dôvodu dlh neplatila. Keď podpisovala dohodu o urovnaní, bola v tom, že podpisuje splátkový kalendár. Nemala vôbec tú vedomosť, že by mala uzavrieť s navrhovateľom nejakú novú dohodu. Predmetnú dohodu si nepričítala a takisto táto ani nebola prečítaná. Keby mala vedomosť o tej skutočnosti, že pôvodná pohľadávka je už premlčaná, dohodu o urovnaní by nebola podpísala. Dohodu o urovnaní si ani v neskoršom období neprečítala. Na otázku sudcu, ,,nech vysvetlí, z akého dôvodu predmetnú dohodu o urovnaní podpísala, keď s jej obsahom sa vôbec neoboznámila a ako tvrdí, že s jej obsahom nebola ani oboznámená,“ odporkyňa uviedla, že bola v tom, že podpisuje splátkový kalendár. Nemala pri podpise dohody o urovnaní vedomosť ani v tom zmysle, o akú zmluvu o úvere z predchádzajúceho obdobia ide, na základe ktorej bola uzavretá dohoda o urovnaní. V tom období mala viacej dlhov. Vôbec sa nevedela vyjadriť ani k tomu, akú sumu peňazí v čase podpisu dohody o urovnaní dlhovala a takisto ani to, z akých zmluvných vzťahov. Nevedela uviesť, či a ak áno, aké písomnosti zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu jej boli doručené. Je v zlej finančnej situácii, a keby mala vedomosť o tom, že pohľadávku zaplatiť navrhovateľovi z nejakého dôvodu nemusí, túto by mu ani nezaplatila. Rozhodnutie vo veci v konečnom dôsledku ponechala na úvahe súdu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Zrozumiteľnosť právnemu úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Predovšetkým treba uviesť, že pôvodný zmluvný vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa, VÚB ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, na základe ktorého bol odporkyni poskytnutý úver, má charakter spotrebiteľského zmluvného vzťahu (vyplýva to z predloženej Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty a takisto Dohody), v ktorom odporkyňa ako spotrebiteľ požíva zvýšenú právnu ochranu a na ktorý zmluvný vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, osobitne zákon č. 258/2001 Z.z. a ust. § 52 a nasl. OZ. Tento záver možno vyvodiť aj napriek tomu, že navrhovateľ napriek výzve súdu, nepredložil do spisu všetky relevantné písomnosti, osobitne Zmluvu, z ktorých by bol zrejmý obsah zmluvného vzťahu právneho predchodcu navrhovateľa a odporkyne a z ktorých by bolo možno posúdiť dôvodnosť nároku navrhovateľa v konaní uplatnený (napr. aj z dôvodu jeho možného premlčania).
V predmetnom konaní sa navrhovateľ svojich nárokov domáhal z účastníkmi uzavretej Dohody, ktorá je formulárovou, vopred navrhovateľom ako dodávateľom pripravenou zmluvou, do obsahu ktorej nemala odporkyňa nijakú možnosť zasiahnuť (vyplýva to nepriamo z jej vyjadrenia na pojednávaní). Hoci navrhovateľ do spisu úverovú zmluvu zo dňa 2.8. 2005, uzavretú medzi VÚB ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, nepredložil, z výpovedí právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní ako aj z obsahu Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty je zrejmé, že veriteľom v zmluvnom vzťahu bola VÚB a nie Consumer (VÚB a Consumer v tom čase mali zrejme uzavretú nejakú zmluvu aj medzi sebou). V Dohode sa tiež nesprávne uvádza ako veriteľ Zmluvy Consumer (vyplýva to napr. z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní, z obsahu Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty, listu VÚB zo dňa 27.8. 2009), pričom žiadna úverová zmluva zo dňa 2.8. 2005 uzavretá medzi Consumerom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom neexistuje, resp. v čase vyhlásenia rozsudku o tom súd vedomosť nemal. Z toho tiež jednoznačne vyplýva, že ani dohoda o urovnaní sa nemohla týkať neexistujúceho zmluvného vzťahu. I zo samotnej výpovede odporkyne, ktorá tvrdila, že sa mala s navrhovateľom v Dohode dohodnúť len na splátkach dlhu, ktorú jej výpoveď navrhovateľ nespochybnil, je zrejmé, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa o tom, že Dohoda bola zmluvnými stranami podpísaná z dôvodu, že medzi účastníkmi bola sporná výška pohľadávky z pôvodnej Zmluvy, a teda, že sa účastníci dohodli, že záväzok odporkyne vo výške 1.613,48 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 2.076,21 eur s príslušenstvom.
Je síce pravda, že odporkyňa bola ochotná žalovanú pohľadávku navrhovateľovi spočiatku aj zaplatiť, vôbec však nevedela, o akú pohľadávku v konaní ide, túto nevedela vôbec špecifikovať a preto u nej chýba prejav vôle Dohodu uzavrieť. Z výpovede odporkyne, ktorú navrhovateľ nenamietal, vyplynulo aj to, že navrhovateľ neohlásenou návštevou u odporkyne využil u nej moment prekvapenia, pričom nesprávnym označením pôvodného veriteľa v Dohode a oznámením odporkyni, že sa Dohoda týka len splátkového kalendára ohľadne jej dlhu, ktorý odporkyňa nespláca, uviedol odporkyňu ešte aj do omylu. Takéto konanie navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi.
Dohoda teda zo strany odporkyne nebola uzavretá vážne, keďže odporkyňa ani nevedela k čomu sa zaväzuje. Predmetný právny úkon je navyše aj nezrozumiteľný, pretože sa ním majú urovnať práva a povinnosti ktoré majú mať svoj pôvod v neexistujúcom zmluvnom vzťahu (Zmluva).
Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporkyni Dohodu, keď táto Dohodu podpísala bez toho, že by bola s jej obsahom riadne oboznámená, majúc za to, že v Dohode ide len o splátky dlhu, navyše, keď ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú listinu, obsahom ktorej je aj splátkový kalendár zjavne premlčaného dlhu (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.8. 2009 - č. l. 57), takéto konanie navrhovateľa súd považuje za konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií (že Dohoda obsahuje len splátkový kalendár) chcel zrejme dosiahnuť predĺženie premlčacej doby, keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť o možnom premlčaní jej dlhu. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.
Súd preto zamietol návrh v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní si náhradu trov uplatnil len navrhovateľ, ktorý však v spore úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.