Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sd/125/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa B. D. B. Q. N. P. F. Č. Á. E. B. , C. X. XX, XXX XX K., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2015.

Navrhovateľovo náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 74 a § 75 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi vdovecký dôchodok od 30.08.2015 v sume 210,20 eur mesačne. Zároveň vyslovila, že navrhovateľ spĺňa podmienky nároku na výplatu dvoch dôchodkov, preto od uvedeného dátumu bude navrhovateľovi podľa § 81 ods.2 a ods.7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. vyplácať starobný dôchodok v sume 517,40 eur mesačne a vdovecký dôchodok v sume 105,10 eur mesačne, teda úhrnom sumu 622,50 eur mesačne.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Namietal, že v rozhodnutí nie je zohľadnená skutočnosť, že jeho manželka bola v pracovnom pomere a dôchodok je vypočítaný iba z jej čiastočného dôchodku. Invalidita bola manželke priznaná dňom 25.11.2014 ako následok choroby, preto žiadal, aby odporkyňa uvedené skutočnosti zohľadnila pri výpočte úhrnného dôchodku, ktorý mu patrí.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že námietky navrhovateľa sú neopodstatnené. Navrhovateľ si uplatnil nárok na priznanie vdoveckého dôchodku po nebohej manželke C. D.E., ktorá zomrela dňa 30.08.2015 žiadosťou spísanou 09.09.2015, a to od 30.08.2015. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 74 ods.1 písm. a/ a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (v ďalšom aj "zákon o sociálnom poistení"), podľa ktorého nárok na vdovecký dôchodok vzniká vdovcovi po manželke, ktorá bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku. Suma vdoveckého dôchodku je 60 % invalidného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok zomrelá manželka ku dňu smrti. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že nebohá manželka navrhovateľa poberala ku dňu smrti invalidný dôchodok v sume 205,30 eur mesačne, priznaný právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 04.03.2015 od 25.11.2014 v sume 202,60 eur mesačne, zvýšený od 01.01.2015. Poistenec, ktorý ku dňu smrti k 30.08.2015 dovŕšil vek 59 rokov, musí na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods.1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Nebohá manželka navrhovateľa ku dňu smrti získala 14.981 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 41 rokov a 16 dní dôchodkového poistenia, vznikol jej preto nárok aj na určenie sumy invalidného dôchodku, na ktorý by mala nárok ku dňu smrti. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 73 ods.1 zákona

o sociálnom poistení v znení zákona č. 600/2003 Z.z. určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod podľa § 63 ods.1 zákona o sociálnom poistení predstavuje podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie v súlade s ustanovením § 63 ods.6 a 7 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je najmenej 22 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, teda rokov 1984 až 2014. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,7060. V rozhodujúcom období manželka navrhovateľa získala spolu 10.341 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 28,3316 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6956. Po úprave podľa § 63 ods.3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má priemerný osobný mzdový bod hodnotu 0,7535. Manželka navrhovateľa by dovŕšila dôchodkový vek podľa § 65 o sociálnom postení dňa 26.05.2017 vo veku 61 rokov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku by získala 635 dní, čo na účely výpočtu invalidného dôchodku spolu s obdobím dôchodkového poistenia predstavuje 42,7836 rokov dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Ku dňu vzniku nároku na dôchodok je aktuálna dôchodková hodnota vo výške 10,6865 eur. Suma invalidného dôchodku, na ktorý by mala nárok manželka navrhovateľa ku dňu smrti je 344,60 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené je vdovecký dôchodok (podľa § 74 ods.1 písm. a/ a ods. 6 zákona o sociálnom poistení) 60 % z invalidného dôchodku 344,60 eur mesačne, na ktorý by mala nárok manželka navrhovateľa ku dňu smrti, t.j. 206,80 eur mesačne. Suma vdoveckého dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje o 3,40 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia vdoveckého dôchodku ustanovenú v § 1 písm. i/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na sumu 210,20 eur mesačne.

Odporkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že podľa § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení ak sú splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší, v plnej sume a nižší dôchodok sa vypláca v polovičnej sume. Navrhovateľovi vznikol nárok na vyplácanie starobného dôchodku v sume 517,40 eur mesačne a zároveň aj nárok na vyplácanie vdoveckého dôchodku v sume 210,20 eur mesačne, preto odporkyňa navrhovateľovi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je povinná vyplácať vdovecký dôchodok v sume jeho jednej polovice, t.j. v sume 105,10 eur mesačne a starobný dôchodok v plnej sume 517,40 eur mesačne. Odporkyňa zároveň uviedla, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie manželky navrhovateľky v období od 01.05.2007 do 12.06.2007 na účely dôchodku nehodnotili, pretože uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení, čo aj navrhovateľovi odporkyňa oznámila listom zo dňa 07.10.2015. Zároveň odporkyňa konštatovala, že vdovec má nárok na výplatu vdoveckého dôchodku počas jedného roka od smrti manželky. Po uplynutí uvedeného obdobia mu takýto nárok vzniká iba za splnenia zákonných podmienok, a to : a/ ak sa stará o nezaopatrené dieťa, b/ je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, c/ vychoval aspoň tri deti d/ dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti, e/ dovŕšil dôchodkový vek. Nárok na vdovecký dôchodok pritom zaniká: a/ uzatvorením manželstva, b/ dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť manželky.

Odporkyňa preto z týchto skutočností konštatovala, že výška vdoveckého dôchodku navrhovateľa bola stanovená správne a v súlade s právnymi predpismi. Námietku navrhovateľa, že vdovecký dôchodok bol priznaný len z čiastočného invalidného dôchodku nebohej manželky navrhovateľa považovala za neopodstatnenú, pretože pri výpočte dôchodku vychádzala z platných ustanovení zákona o sociálnom poistení. V závere vyjadrenia žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.10.2015 ako vecne správne potvrdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa doručený odporkyni dňa 02.12.2015 nie je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.10.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 714 a § 75 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi vdovecký dôchodok od 30.08.2015 v sume 210,20 eur mesačne. Vo výroku rozhodnutia zároveň konštatovala, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na výplatu dvoch dôchodkov, preto podľa § 81 ods.2 a ods.7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. bude od 30.08.2015 vyplácať navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 517,40 eur mesačne a vdovecký dôchodok v sume 105,10 eur mesačne, teda spolu v sume 622,50 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že nárok na vdovecký dôchodok vzniká vdovcovi po manželke, ktorá bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku (§ 74 ods.1 písm. a/, ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Suma vdoveckého dôchodku je 60 % invalidného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok zomrelá manželka ku dňu smrti. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že manželka navrhovateľa poberala ku dňu smrti invalidný dôchodok v sume 205,30 eur mesačne. S poukazom na ustanovenie § 72 ods.1 a § 73 dos.1 zákona o sociálnom poistení odporkyňa uviedla, že v prípade, ak poistenec získal nárok na invalidný dôchodok, tento sa určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 63 ods.1, ods.6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov určil úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia sumou 19,7060. Priemerný osobný mzdový bod ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období stanovil sumou 0,6956. Po úprave podľa § 63 ods.3 zákona o sociálnom poistení má priemerný osobný mzdový bod hodnotu 0,7535. Nebohá manželka navrhovateľa by dovŕšila dôchodkový vek dňa 26.05.2017 vo veku 61 rokov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku by tak získala 635 dní, čo na účely výpočtu invalidného dôchodku spolu s obdobím dôchodkového poistenia predstavuje 42,7836 rokov dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok nebohej manželky navrhovateľa je 10,6865 eur. Suma invalidného dôchodku, na ktorý by mala nárok manželka navrhovateľa tak ku dňu jej smrti, predstavoval čiastku 344,60 eur mesačne. Ďalej uviedla, že ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, určí sa vdovecký dôchodok z vyššieho invalidného dôchodku. navrhovateľovi tak patrí vdovecký dôchodok vo výške 60 % z invalidného dôchodku v sume 344,60 eur mesačne (na ktorý by mala nárok manželka navrhovateľa ku dňu smrti), t.j. v sume 206,80 eur mesačne, ktorá suma bola zvýšená o sumu 3,40 eur mesačne podľa § 1 písm. i/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na sumu 210,20 eur mesačne. Keďže v prípade navrhovateľa boli splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, navrhovateľovi sa podľa ustanovenia § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení vypláca dôchodok, ktorý je vyšší v plnej sume a nižší dôchodok sa vypláca v polovičnej sume. Navrhovateľovi tak patrí plný starobný dôchodok v sume 517,40 eur mesačne a vdovecký dôchodok krátený na jeho jednu polovicu, t.j. sumu 105,10 eur mesačne, úhrnom 622,50 eur mesačne.

Na pojednávaní konanom pred súdom dňa 18.01.2016 navrhovateľ zotrval na opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne a to aj napriek tomu, že mu bol podrobne vysvetlený výpočet dôchodku, ktorý je mu vyplácaný úhrne v sume 622,50 eur mesačne. Zotrval na stanovisku, že vdovecký dôchodok bol určený odporkyňou v nesprávnej výške, iba z čiastočného invalidného dôchodku jeho nebohej manželky a zdôraznil, že podľa jeho názoru by mal dostávať vdovecký dôchodok vo výške 50 % z dôchodku, na ktorý ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku patril jeho manželke. Vdovecký dôchodok, ktorý mu bol určený je veľmi nízky a v konaní pred súdom sa snaží dosiahnuť jeho zvýšenie.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V zmysle ust. § 74 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na vdovecký dôchodok vzniká vdovcovi po manželke, ktorá bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku.

V zmysle ust. § 75 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma vdoveckého dôchodku je 60 % invalidného dôchodku, na ktorý mala alebo by mala nárok zomrelá manželka ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovecký dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Podľa 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak sú splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia sa vypláca jedna polovica.

Tak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporkyne, táto pre potreby určenia vdoveckého dôchodku navrhovateľa určila sumu invalidného dôchodku manželky navrhovateľa ku dňu jej smrti v sume 344,60 eur (pri zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j. 42,7836 x 0,7535x 10,6865), z ktorej sumy určila vdovecký dôchodok navrhovateľa vo výške 206,80 eura, zvýšený o sumu 3,40 eur (t.j. o pevnú sumu zvýšenia stanovenú vo vykonávacom predpise) na sumu 210,20 eur. Suma starobného dôchodku, na ktorý má navrhovateľ nárok je vyšší ako vdovecký dôchodok, preto odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľovi bude vyplácať starobný dôchodok v plnej výške - 517,40 euro a vdovecký dôchodok vo výške jednej jeho polovice, t.j. 105,10 eur, úhrnne v sume 622,50 eur.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že námietka navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne, spočívajúca v tvrdení, že vdovecký dôchodok mu bol určený iba z čiastočného invalidného dôchodku jeho manželky nie je dôvodná, pretože odporkyňa pri výpočte vdoveckého dôchodku navrhovateľa vychádzala z výšky invalidného dôchodku nebohej manželky navrhovateľa, na ktorý by mala nárok ku dňu smrti podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda za situácie, keď u manželky navrhovateľa zobrala do úvahy jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Navrhovateľ pritom v konaní ostatné vstupné údaje, ktoré by mohli mať vplyv na určenie invalidného dôchodku jeho manželky ku dňu jej smrti a to obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, priemerný osobný mzdový bod a výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty) nespochybňoval a ani nenamietal ich nesprávnosť. Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka navrhovateľa spočívajúca v tvrdení, že vdovecký dôchodok mu je vyplácaný v nesprávnej výške, pretože pri jeho výplate ako aj pri výplate úhrnného dôchodku navrhovateľa (súčtu starobného dôchodku a jednej polovice vdoveckého dôchodku) odporkyňa postupovala v súlade so zákonom a tento určila správne, v zákonom stanovenej výške a to spôsobom, ktorý je stanovený vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.10.2015, ktorým bol priznaný navrhovateľovi vdovecký dôchodok ako aj výplata úhrnného dôchodku ako vecne správny potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.