Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/167/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, deti rodičov: matky - E. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní zastúpená: Mgr. Monika Camilleri, advokátka so sídlom Šancová 42, Bratislava 1, a otca - G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX G., K., v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava 2, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -171 zo dňa 30.07.2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou uhrádzať výživné vo výške 300,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, a to aj spätne odo dňa podania návrhu na rozvod, t.j. odo dňa 25.03.2024 až do rozhodnutia vo veci samej.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , (ďalej len „“), ust. , , prvá veta, , , (ďalej len „“) a ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Konštatoval, že hlavným argumentom matky, ktorá navrhovala nariadiť neodkladné opatrenie bola existencia rodičovskej dohody, ktorú rodičia podpísali dňa 07.03.2024, v ktorej sa otec zaviazal, že bude platiť výživné na maloleté deti vo výške 400,- Eur mesačne. Podľa matky mala byť dohoda účinná dňom jej podpisu. Pri uvedenom súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. , podľa ktorého rodičovská dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. K schváleniu rodičovskej dohody súdom doposiaľ nedošlo, preto nenadobudla záväznosť a vykonateľnosť. Z tohto dôvodu, súd neprihliada na existenciu uzatvorenej dohody pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Táto dohoda bude podkladom v konaní vo veci samej, ktorou však súd nie je viazaný.

5. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že poukázal na výrazný rozpor v tvrdeniach navrhovateľky (matky) a v tvrdeniach otca - pokiaľ ide o ich tvrdenia tom, či otec platí výživné. Matka tvrdila, že otec výživné neplatí, a o ani čiastočne a podľa tvrdenia otca sú jeho náklady na

maloleté deti vo výške 265,- Eur mesačne na A. a vo výške 220,- Eur na C. D.. Matka svoje náklady na maloleté deti špecifikovala len vo výške 45 – 55,- Eur mesačne na maloletého A. a vo výške 40,- Eur na maloletú C. D.. Žiadne iné výdavky na maloleté deti neuviedla. Z takého rozporu v tvrdeniach, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané, súd nemohol ustáliť, aké sú mesačné výdavky na maloleté deti a ako sa na ich úhrade podieľajú rodičia spoločne, ale aj osobitne. Tvrdenie navrhovateľky, že otec neprispieva na výživu maloletých detí, a to ani čiastočne, tak nemal súd prvej inštancie za preukázané. V návrhu tvrdené skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov. Navrhovateľke sa zároveň nepodarilo preukázať existenciu bezprostredného ohrozenia maloletých detí, ani existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov, ako zákonných podmienok pre úpravu rodičovských práv a povinností nariadením neodkladného opatrenia.

6. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, že súd uloží otcovi povinnosť prispievať výživným na každé maloleté dieťa sumou po 300,- Eur mesačne, splatné do 13. dňa kalendárneho mesiaca vopred na jej bankový účet, a to i spätne odo dňa podania návrhu na rozvod, t. j. odo dňa 25.03.2024, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedla, že otec prispel na výživu svojim maloletým deťom A. a C. D. do dňa podania odvolania nasledovne: 26.05.2024 sumou 80,- Eur, 01.07.2024 sumou 60,- Eur, 10.07.2024 sumou 800,- Eur a dňa 12.08.2024 sumou 800,- Eur. K odvolaniu matka priložila výpisy z L. G. preukazujúce tieto platby. Dodala, že tvrdenia otca, ktoré prezentoval aj pred kolíznym opatrovníkom a ktoré sú zaznamenané v správe kolízneho opatrovníka, nemožno považovať za pravdivé, nakoľko ide o "výdavky" na deti v čase, keď sú podľa rodičovskej dohody s ním, trávia s ním voľný čas. Ide len o tvrdenie otca, ktoré nikdy nebolo preukázané. Poznamenala, že ona rodičovskú dohodu od počiatku v plnej miere dodržiava. Poukázala na ust. a . Podľa matky je veľmi pravdepodobné, že otec uhradil prvýkrát výživné na obe maloleté deti vo výške 800,- Eur až dňa 10.07.2024 z dôvodu, že bol ňou podaný návrh na neodkladné opatrenie. Ďalej poukázala na zjavný nepomer v príjmoch na strane otca (čistý mesačný príjem 3.413,64 Eur mesačne v roku 2024) a matky (824,- Eur mesačne) a čistý mesačný príjem jej nového partnera (994,87 eur až 1.045,53 Eur mesačne), pričom jej súčasný priateľ nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom, preto skúmanie jeho príjmov bolo bezpredmetné. Ak jej tento súčasný priateľ pomáha so zabezpečovaním výživy maloletých detí, robí to výlučne dobrovoľne a dôsledkom tejto jeho pomoci v žiadnom prípade nemôže byť zníženie výživného na strane osoby, ktorá má skutočnú vyživovaciu povinnosť voči deťom, teda ich otca.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý tvrdil, že návrh matky neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, a to najmä opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa ust. . Z ustanovenia vyplýva, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutnú mieru nemožno podľa doterajšej súdnej praxe považovať výživné v sume 300,- Eur na každé dieťa. Matka sa návrhom tiež domáhala zaviazať otca výživným odo dňa podania návrhu na rozvod, avšak podľa otca uvedenú požiadavku právne predpisy neumožňujú. Uvedené procesné súvislosti však nič nemenia na tom, že on si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní. Maloletému A. pravidelne uhrádza poplatok za krúžok futbalu vo výške 25,- Eur mesačne, uhrádza mu lieky, ktoré sú mu predpisované alergologickou ambulanciou, zubné ošetrenia oboch detí, pravidelne im zakupuje kredit na mobil, uhrádza časté opravy skiel na mobiloch detí. Pravidelne každý mesiac zakupuje množstvo oblečenia a obuvi pre deti. Otec k vyjadreniu k odvolaniu priložil doklady o zakúpení týchto potrieb, pričom poukázal na to, že predložené doklady predstavujú len časť skutočne vynakladaných výdavkov, keďže pre doterajšiu neexistenciu sporu o úhradách výdavkoch na maloleté deti medzi ním a matkou doposiaľ nevnímal potrebu dôslednejšej evidencie. Uviedol, že je síce pravdou, že v rodičovskej dohode sa rodičia dohodli na výživnom pre každé dieťa vo výške 400,- Eur, pri odchode zo spoločnej domácnosti matky s maloletými deťmi však rodičia viedli komunikáciu ohľadne ich majetkových potrieb a vzájomných nárokov, pričom z rozhovoru rodičov vyplynulo, že matka, ktorá má k dispozícii sumu asi 20.000,- Eur z predaja spoločnej nehnuteľnosti rodičov a s ktorou disponuje sama (otec k nej nemá prístup) z tejto sumy patriacej do BSM rodičov bude schopná na začiatok, po ustálení emocionálne náročnej rodinnoprávnej situácie rodičov, uhrádzať všetky potreby detí. Z uvedeného dojednania rodičov celkom evidentne vychádzali obaja rodičia, keďže matka si nijakým spôsobom výživné dojednané v rodičovskej dohode od otca nikdy nevypýtala. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. celým vyprodukovaným sporom je otec zarazený, pričom má za to, že ide o odpoveď manželky na to, že nesúhlasil s prikázaním veci o rozvod manželstva inému súdu. Mal za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

nie je dôvodný, s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a navrhol ho potvrdiť.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, ).

10. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou po 300,- Eur mesačne splatnou do 13. dňa kalendárneho mesiaca vopred na bankový účet matky, a to i spätne odo dňa podania návrhu na rozvod, t. j. odo dňa 25.3.2024, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa určenia výživného na maloleté deti.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

20. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce

inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení .

21. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

22. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletých detí, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to v návrhu žiadala matka.

23. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie odvolací súd už iba odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne pochybenia a ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie je preto možné dať za pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

24. Matka v odvolaní argumentovala tým, že otec prispel maloletým deťom A. a C. D. sumou 80,- Eur dňa 26.05.2024, sumou 60,- Eur dňa 01.07.2024 a následne sumou po 800,- Eur v júli aj v auguste. Nie je sporné, že otec deťom prispel v júli aj auguste sumou 400,- Eur na každé dieťa. Sumy platené otcom v predchádzajúcom období matka považovala za nedostatočné, avšak neosvedčila, že by výživa maloletých detí bola aktuálne ohrozená, preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného

opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu, odvolania matky, vyjadrenia otca a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletých detí A. a C. D., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v a nasl. . Podstatným je preukázanie, že potreby oprávnených detí nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa deti nachádzajú, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

25. Odvolací súd záverom poznamenáva, že správne mal súd prvej inštancie vylúčiť návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, avšak toto pochybenie nebránilo odvolaciemu súdu prejednať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý.

26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).