Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-522-2008.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Er/522/2008
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX R., v konaní pre vymoženie sumy 1 030,94 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 29.12.2008 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Mydlárska 185, 010 01 Žilina, č.k. R.-XXX/XX-X. zo dňa 13.06.2007.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 16.01.2009 pod číslom 5508*005686 súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš.
Dňa 13.11.2012 bol súdu súdnym exekútorom predložený spisový materiál na ďalšie rozhodnutie, nakoľko v danej veci je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok a vzhľadom k tomu, že v iných veciach takéhoto charakteru súd konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, nakoľko sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým, a preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu a vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a exekučné konanie prípadne zastaviť. Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súd vecne preskúmal a dospel k záveru, že sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
Súd mal za preukázané, že oprávnený - pred tým PROFIREAL Slovakia, spol. s.r.o. uzatvoril dňa 16.12.2005 podľa § 497 Obchodného zákonníka s povinným (v právnom postavení dlžníka) zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol povinnému úver vo výške 1 261,90 eur (38 016,-Sk), pričom poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 52,58 eur (1 584,-Sk), v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu (oprávneného) zo zmluvy vystavil žalovaný (povinný) dňa 14.12.2005 vlastnú blankozmenku. Nesplatená časť istiny úveru (zmenková istina) ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 1 413,16 eur (42 573,-Sk). Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné 5Er/522/2008
-2-
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „RÚ), ktoré v čl. 17. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka (bod 17.2) uvádza: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosti zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2 zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. V nadväznosti na uvedené ustanovenie čl. 17.2. Rozhodcovská doložka znie: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Nakoľko si povinný záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o revolvingovom úvere neplnil riadne a včas, oprávnený podal u rozhodcu JUDr. Michala Krnáča návrh na začatie konania, ktorým si uplatnil voči povinnému právo na zaplatenia sumy 1 413,16 eur s príslušenstvom a trovami konania. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R.-XXX/XX-X. zo dňa 13.06.2007 rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 1 413,16 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 25.05.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 4,71 eur a trovy konania vo výške 49,79 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Uvedený rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2007 a vykonateľnosť dňa 14.07.2007. Povinný si svoju povinnosť uloženú mu predmetným rozhodnutím celkom nesplnil (uhradil len časť), v dôsledku čoho oprávnený podal dňa 29.12.2008 návrh na vykonanie exekúcie ohľadne vymoženia sumy 1 030,94 eur s prísl.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd je po preskúmaní exekučného titulu zo stránky vecnej správnosti toho názoru, že predmetný exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.
Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že právnym dôvodom konania pred rozhodcom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2005 uzavretej ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného vystavil (povinný) odporca dňa 12.14.2005 vlastnú blankozmenku, pričom obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky boli s oprávneným (žalobcom)
-3-
dohodnuté v zmluvných ustanoveniach zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník (t.j. povinný) ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzatvorení ovplyvniť. Na predmetný zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Uvedený záver možno jednoznačne vyvodiť z účelu a poslania tzv. spotrebiteľského práva, ktoré je založené na základnom postuláte, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako aj s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb na strane dodávateľa. V neposlednom rade je nerovné postavenie medzi týmito subjektmi dané aj možnosťou dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Keď potom v súdenej veci povinný prijal od oprávneného ako dodávateľa (subjektu profesionálne pôsobiaceho na finančnom trhu) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol medzi nimi právny vzťah podliehajúci ochrane tzv. spotrebiteľského práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, že predmetná zmluva je zmluvou o úvere, ktorá je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V danom prípade úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je potrebné poukázať, že v spotrebiteľských zmluvách je 5Er/522/008 -4-
dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania ako napr. neuvedenie úroku, dohodu o voľbe práva a pod. Takýmto obchádzaním zákona by dochádzalo k popretiu zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva. Tento výklad je v súlade so smernicou
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z.. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie (výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je tak nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 2 citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
V konaní bolo nepochybné, že exekučný titul-rozhodcovský rozsudok bol vydaný v uvedenej veci rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky (účastníkmi konania „dojednanej“ v osobitných zmluvných dojednaniach oprávneného), ktorá rozhodne nie je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil rozhodcovskú doložku súdnej kontrole berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Základnému právu občana-spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcemu z Charty základných práv Európskej únie korešponduje povinnosť súdu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. Apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd zastáva názor, že ak vo vyššie uvedenej veci rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ) si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať, sú plne 5Er/522/2008 -5-
namieste. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, nakoľko na takúto voľbu bol oprávnený iba oprávnený. Uvedené obavy súdu boli potvrdené aj samotným konaním oprávneného, ktorý v uvedenom prípade
podal vo veci návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, a to aj napriek tomu, že alternatívnym riešením bolo podanie žaloby na všeobecnom súde, čím podľa názoru súdu došlo k zásahu do práv spotrebiteľa. V predmetnom prípade si spotrebiteľ (povinný) rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodca, resp. rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne, ako aj objektívne nearbitrálna a túto skutočnosť dodávateľ (oprávnený) v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pri dojednaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky nemohol ani predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo zakladá dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa konštantnej judikatúry sú súdy v spotrebiteľských veciach v exekučných konaniach oprávnené skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že kým nevyužitie postupu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Súčasne je potrebné poukázať na to, že z účinkov materiálnej právoplatnosti a od toho sa odvíjajúcej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) týkajúci sa žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 OSP) viazaný. V týchto intenciách je preto potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút resp. osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, t.j. nie je ním viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, tiež posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať ako pravidlá správania sa, a ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané (k tomu viď bližšie uznesenie KS v Banskej Bystrici č.k. 17CoE 138/2010-44 zo dňa 30.09.2010). Ak 5Er/522/2008 -6-
tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví pokiaľ ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na závery vyplývajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, podľa ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa začalo exekučné konanie nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluvnom dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol., s r.o. tvoriacich súčasť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2005 súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa (povinného) vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Plnenie, ktorého vymoženia sa oprávnený domáhal v tomto exekučnom konaní bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, jedná sa preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a priečiacu sa dobrým mravom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je materiálne nevykonateľný, vydaný bez akejkoľvek právomoci rozhodcovského súdu, je nulitným právnym aktom, a preto súd danú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
-7-
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha