Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-169-2015.pdf
PDF · 244.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/169/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľky: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXXX/X, XXX XX W., Š. E. X., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodcovský rozsudok spis. zn. 17306/14 zo dňa 31.12.2014 vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, Mgr. Andrejom Gundelom, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie čiastky 3.021,54 eur s prísl., v plnom rozsahu.
O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 31.03.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.03.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zrušil vo výroku tohto rozsudku uvedený rozhodcovský rozsudok a zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa v dotknutom prípade nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V ďalšom navrhovateľka namietala, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, že rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR a napokon, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podaním zo dňa 28.04.2015 doručeným súdu dňa 04.05.2015 navrhovateľka doplnila návrh na začatie konania, pričom uviedla, že výkon napadnutého rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Účastníci dňa 27.02.2014 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmluve bola dojednaná RPMN úveru vo výške 69,40 % v prípade poskytnutia revolvingu vo výške 70,02 %. V tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky. Navrhovateľka namietala, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere a ak teda zákonu, alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súčasne navrhovateľka namietala, že rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko zmluvu uzavretú medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu rozhodcovský súd v tomto prípade neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, keďže neposúdil v zmluve dojednanú RPMN úveru vo výške 69,40 % a v prípade revolvingu RPMN vo výške 70,02 % ako neprimeranú zmluvnú podmienku. Bola tak nevyhnutné na daný prípad aplikovať ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho doplneniu zo dňa 28.04.2015 vyjadril podaním zo dňa 04.08.2015 doručeným súdu dňa 13.08.2015, v ktorom namietal, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálne dojednanie právneho úkonu. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Samostatnosť však vyplýva predovšetkým z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela nikdy vzniknúť alebo naďalej po jej uzavretí trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom navrhovateľky bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie, podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie spotrebiteľa spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom atď. malo vplyv na uzavretie hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácii totiž možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ má reálnu možnosť meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom aj inak, ako len dodávateľom navrhnuté zmluvy akceptovať ako celok alebo nie. V tomto prípade rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou úverovej zmluvy. Z pohľadu úpravy celého komplexu vzájomných vzťahov je nesporné, že rozhodcovská zmluva vôbec nemusela ani vzniknúť, resp. mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie resp. ďalšie trvanie nie je podmienkou uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2). Navrhovateľka nemusela na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote mohla od nej odstúpiť. Vlastným úkonom teda mohla ovplyvniť a ovplyvnila vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Veriteľ totiž (v súlade s článkom 2 ods. 2.3 zmluvných ustanovení zmluvy o úvere) vyplatil dlžníkovi úver v deň uzavretia zmluvy o úvere (t. j. v rovnaký deň ako bola uzavretá rozhodcovská zmluva). Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, t.j. bez obavy z toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je tak plne platným právnym úkonom. Navrhovateľka uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne ani nevyužila právo na odstúpenie od nej. V tejto prejednávanej veci nemusela na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote od nej odstúpiť. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Ďalej odporca k tvrdeniu navrhovateľky o dôvode pre zrušenie rozhodcovského rozsudku - výške odplaty za úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy, uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 27.02.2014, pričom otázka výšky odplaty bola upravená v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tomto ustanovení pritom pre porovnávanie určuje, že sa má brať do úvahy odplata obvyklá na finančnom trhu. Daným pojmom teda zjavne nemyslí len „bankový“ trh, ale finančný trh v celej jeho komplexnosti. Obvyklá odplata, teda inými slovami bežná, zvyčajná vyjadruje určitú mieru rovnovážnosti odplát na finančnom trhu, teda priemer odplát za ktoré je možné si požičať peňažné prostriedky. Z tohto hľadiska je preto použiteľný údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj zákonodarca určuje tento údaj ako porovnávacie kritérium pre posúdenie konkrétneho úveru toho
- ktorého klienta s priemerným (obvyklým) stavom na finančnom trhu. Priemerná výška odplaty za spotrebiteľské úvery, ktorú by bolo možné len vo všeobecnosti považovať za obvyklú je podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v 4. štvrťroku 2013 na úrovni 46,30%. S prihliadnutím na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku (kedy zabezpečenie v podobe ručenia, spoludlžníctva, vecného zabezpečenia nebolo zo strany navrhovateľky dané je nesporné, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu). Pokiaľ navrhovateľka namieta výšku úroku za úver je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podala vo forme žiadosti o úver
samotná navrhovateľka. Navrhovateľka teda v návrhu na uzavretie zmluvy sama požadovala úver za daných podmienok. Po schválení úveru a prijatí peňazí mala možnosť odstúpiť od zmluvy, a to v lehote 14tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Napriek tomu tak neurobila. Spochybňovanie vlastného konania a dovolávanie sa prospechu z toho (k čomu navrhovateľka zjavne smeruje) je postupom v rozpore so zákonom a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že navrhovateľka predložila žiadosť o úver za určených podmienok, deklarovala odporcovi určitý skutkový stav spočívajúci v jej súhlase s podmienkami úveru. Teda, na strane odporcu vytvorila navrhovateľka svojim konaním (zahrňujúcim predloženie žiadosti, podkladov potrebných na schválenie úveru ako je prehľad príjmov a výdavkov). Ak teraz tvrdí opak (a výhrady smerujú proti základným parametrom úverového vzťahu), potom jej konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u odporcu (veriteľa) o tom, že do zmluvného vzťahu s určenými podmienkami chce vstúpiť. Odporca (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých podmienok, ktoré navrhovateľka sama podpísala. Z pohľadu navrhovateľky bolo podstatným, že ohľadne všetkých podmienok úverového vzťahu dlžník deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného vzťahu. Ak teraz navrhovateľka tvrdí opak toho čo uviedla v žiadosti, potom vlastne tvrdí že vyvolala omyl o tých skutkových okolnostiach, ktoré tvorili základ pre akceptáciu žiadosti zo strany odporcu. Za týchto okolností sa ale potom navrhovateľka nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď ust. § 49a v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka). Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Termínom „zákon“ sa pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátom stanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. V tomto prípade výška odplaty bola právne regulovaná cez ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov konania. K vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním zo dňa 05.01.2016 doručeným súdu dňa 08.01.2016, v ktorom namietala, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým veriteľ sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by veriteľ poskytol navrhovateľke úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ, teda odporca, nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si ona osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú a považuje ju za neprijateľnú podmienku. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, ide podľa jej názoru čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ (odporca) uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde je dlžník (navrhovateľka) povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98 ) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského súdu od bydliska navrhovateľky je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa ust. § 87 písm. f) O.s.p. Čo sa týka tvrdení odporcu o výške odplaty za úver, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, navrhovateľka uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.04.2015. V tejto súvislosti chce ale ešte poukázať na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky, t. j. dojednanie o zmluvných sankciách - zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť, ani zmeniť ich obsah. Takéto dojednané zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné,
keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté v ťažko prehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Okrem uvedeného poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve o revolvingovom úvere č. 8500041556 zo dňa 27.02.2014 odporca neuviedol povinný údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/210 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju členil tak ako mu to určuje zákon. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 3.021,54 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ako aj úrok z omeškania. Ide teda o rozpor predmetného rozhodcovského rozsudku so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. Súd spornú vec prejednal na pojednávaní dňa 15.01.2016 za prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu a v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže právny zástupca odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 15.12.2015 podaním zo dňa 11.01.2016 ospravedlnil svoju, ako aj odporcovu, neúčasť na pojednávaní a žiadal o rozhodnutie aj v jeho a odporcovej neprítomnosti Navrhovateľka na pojednávaní zásadne zotrvala na svojej z pohľadu predmetu sporu podstatnej argumentácii uvedenej v jej písomných podaniach. Súčasne z hľadiska skutkového stavu doplnila, že jej bola vyplatená na bankový účet celá suma úveru, t. j. peňažná suma 1.410,- eur. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi a zabezpečenými súdom (§ 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.), z ktorých zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci. Dňa 18.02.2014 podpísala navrhovateľka predtlač odporcu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS) XXXXXXXXXX (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 50 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli následne vypísané údaje odporcu ako veriteľa a osobné údaje navrhovateľky ako dlžníka. Časti 3. a 4. predtlače (údaje o spoludlžníkovi 1. a 2.) ostali v tomto prípade nevyplnené. V časti 5. predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru: 1.410,- eur, splatnosť úveru: 42 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov: 75,55 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania): 3.173,10 eur, RPMN za úver: 69,46 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, priemerná RPMN za úver: 46,30 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače bola obsiahnutá dohoda o záväzku veriteľa poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 202,82 eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Odporca predtlač podpísal dňa 27.02.2014. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o. (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 51 spisu; ďalej len „ZD“), zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva o RÚ“) sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní vo formulári ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. Dlžník podpisom a odovzdaním žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým a pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: v nadväznosti na deň poskytnutia úveru (ods. 2.3.) bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po dni poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou nasledujúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.2. ZD, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o RÚ. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo zmluvy o RÚ, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania, celkovú výšku úveru, RPMN úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania zmluvy o RÚ, schválenú výšku revolvingu, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu, predpokladanú RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový limit, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), ročnú úrokovú sadzbu úveru, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu), ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ. Podľa ust. čl. 2 ods. 2.3. ZD, veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o RÚ v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy o RÚ. Dlžník súhlasí so splnením záväzku veriteľa zo zmluvy o RÚ (poskytnutie úveru) týmto spôsobom. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.1. ZD, celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto zmluve o RÚ), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Veriteľ sa zaväzuje informovať dlžníka o zmene RPMN na poskytnutie úveru podľa tejto zmluvy o RÚ. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.2. ZD, v prípade, že sa počet splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany veriteľa, dlžník súhlasí so znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD, pri stanovení RPMN v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatím úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac sa podľa tejto zmluvy o RÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov. Podľa ust. čl. 13 ods. 13.1. ZD, v prípade (I) omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa tejto zmluvy o RÚ o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade (II) omeškania dlžníka s úhradou iného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ, ktoré dlžník nesplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti alebo (III) v prípade, že dlžník poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy o RÚ alebo (IV) v prípade, že akékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto zmluve o RÚ, alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola táto zmluva o RÚ uzavretá (ďalej len „prehlásenie“) v čase podpísania tejto zmluvy o RÚ nezodpovedalo skutočnosti alebo (V) v prípade, že došlo k zmene skutočností, ktoré sú obsahom prehlásenia a dlžník neinformoval veriteľa o tejto skutočnosti do 10 dní od tejto zmeny alebo (VI) v prípade porušenia povinností uvedených v bode 8.1. a bode 11.2. tejto zmluvy o RÚ, alebo v prípade nepravdivosti, alebo neúplnosti prehlásení dlžníka podľa bodu 11.1. tejto zmluvy o RÚ: a) všetky
záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak a/alebo b) je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy o RÚ a/alebo c) je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto zmluvu o RÚ, pričom zmluvný vzťah končí dňom doručenia výpovede dlžníkovi. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.1. ZD, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 14,6 % ročne. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 14,6 % ročne. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.2. ZD, okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. tejto zmluvy o RÚ je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto zmluvy o RÚ. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.3. ZD, zmluvná pokuta podľa čl. 14 ods. 14.1. tejto zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Podľa ust. čl. 14 ods. 14.5. ZD, akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná alebo iným porušením tejto zmluvy o RÚ, a to v plnej výške. Odporca adresoval navrhovateľke oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2014 (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 53 spisu), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.410,- eur, splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 75,55 eur, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru: 01.04.2014 a 01.09.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 01., celková výška úveru: 1.410,- eur, RPMN úveru: 69,40 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy: 46,30 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 3.173,10 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby: 202,82 eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 27.02.2014. Navrhovateľka ako dlžník dňa 18.02.2014 a odporca ako veriteľ dňa 27.02.2014 podpísali predtlač odporcu označenú ako „Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX“ (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 52 spisu) s nasledovným obsahom: Podľa ust. bodu 1: dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa ust. bodu 2: veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa ust. bodu 3: veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa ust. bodu 4: veriteľ a Dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy. Podľa ust. bodu 5: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: - Rozhodcovský súd v Bratislave zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a. s., - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s. r. o., - Victoria rozhodcovský sud v Žiline zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s. r. o., - Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s. r. o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa ust. bodu 6: rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že konkrétneho rozhodcu pre predmetný spor, ktorý vec prejedná a rozhodne, vyberie zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spory v arbitráži predseda Rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie bude vedené v písomnej forme, nevylučuje to však možnosť rozhodcu v odôvodnených prípadoch nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Podľa ust. bodu 7: dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V ust. bodu 8 bolo uvedené, že dlžník bol zo strany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy riadne informovaný a rozumie ďalej uvedenému poučeniu: a) o priebehu konania pred rozhodcovským súdom (ďalej je opísané v ustanovení začatie rozhodcovského konania na základe písomnej žaloby, miesto rozhodcovského konania - sídlo rozhodcovského súdu, prípad možnosti nariadenia ústneho pojednávania, ako aj právo spotrebiteľa požiadať o ústne pojednávanie, vyjadrená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, lehota k zaujatiu žalobnej odpovede, spôsob doručovania a špecifikácia adresy pre doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní), b) poučenie o možnosti spotrebiteľa namietať zaujatosť rozhodcu, c) poučenie, že konanie končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku (doručením obom zmluvným stranám) alebo doručením uznesenia v prípadoch, v ktorých sa nevydáva rozhodcovský rozsudok, d) špecifikácia trov rozhodcovského konania a e) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. a o lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné tvrdenie navrhovateľky, že odporca navrhovateľke poskytol úver v zmysle zmluvy vo výške 1.410,- eur na jej bankový účet. Podľa karty klienta (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 53 spisu) navrhovateľky uhradila na daný úverový prípad celkovo sumu 151,56 eur v členení: dňa 04.04.2014 sumu 75,55 eur a dňa 22.05.2014 sumu 76,01 eur. Navrhovateľke boli predpísané na úhradu 42 splátok vo výške 75,55 eur so splatnosťou každý mesiac do 01. dňa v mesiaci v období od 01.04.2014 do 01.09.2017. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.09.2014 označeným ako „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ adresovaným navrhovateľke (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 49rub spisu) s odkazom na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a na to, že navrhovateľka sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, na čo jej zaslal odporca niekoľko upomienok a vzhľadom k tomu, že bola v omeškaní s úhradou viac ako troch splátok, doručil jej dňa 20.08.2014 oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania, čím stratila výhodu splátok a dňa 07.09.2014 tak bola povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo výške 3.021,54 eur a súčasne mu vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvy v celkovej výške 63,83 eur, úroky z omeškania vo výške 3,79 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 155,05 eur, vyzval navrhovateľku na zaplatenie celkovej sumy 3.853,10 eur na účet odporcu bezodkladne po doručení tohto listu. Odporca ako žalobca podal proti navrhovateľke ako žalovanej na Rozhodcovskom súde v Bratislave dňa 11.11.2014 žalobu zo dňa 24.10.2014 (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 48 spisu), ktorou sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by bola navrhovateľka ako žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 3.021,54 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne: zo sumy 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, zo sumy 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, zo sumy 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.410,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.410,- eur len 5,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.021,54 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konania 28,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 465,15 eur
vrátane DPH za tri úkony právnej služby. Odporca sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2014 uzavrel s navrhovateľkou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500041556, na základe ktorej poskytol navrhovateľke úver vo výške 1.410,- eur. Poskytnutý úver sa navrhovateľka zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 75,55 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Navrhovateľka sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatila len sumu 151,56 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka bolo navrhovateľke doručené dňa 20.08.2014. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 07.09.2014, kedy bola navrhovateľka povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru, pričom celková suma dlhu navrhovateľky predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 3.021,54 eur. Nakoľko sa navrhovateľka dostala do omeškania s plnením svojich povinností, vznikol mu nárok voči navrhovateľke na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne: zo sumy 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, zo sumy 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, zo sumy 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si tak popri nároku na zmluvné pokuty omeškaných splátok uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania neprevyšovali priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto si uplatňuje len časť zákonných úrokov z omeškania vo výše 0,85 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na to, si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 0,85 % ročne: zo sumy 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, zo sumy 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, zo sumy 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie navrhovateľky so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.410,- eur, uplatňuje si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.021,54 eur do zaplatenia. Napokon odporca uviedol, že zaslal navrhovateľke viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Navrhovateľka na výzvy nereagovala, ako to vyplýva z karty klienta - evidencia odporcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bola navrhovateľka opakovane vyzývaná na splnenie jej povinnosti, a to formou zaslania sms, resp. pri telefonickom, prípadne osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany navrhovateľky nedošlo k splneniu jej záväzkov. Ako dôkazy v žalobe odporca označil: výpis z obchodného registra žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere č. 8500041556 zo dňa 27.02.2014, rozhodcovská zmluva k úveru č. 8500041556 zo dňa 27.02.2014, karta klienta - výpis z internej evidencie žalobcu, prehľad základných úrokových sadzieb NBS, resp. ECB, pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Z doručenky listovej zásielky Rozhodcovského súdu v Bratislave adresovanej navrhovateľke (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 59 spisu) vyplýva, že navrhovateľke bola rozhodcom Rozhodcovského súdu v Bratislave Mgr. Andrejom Gundelom doručená dňa 28.11.2014 žaloba odporcu zo dňa 24.10.2014 spolu s výzvou k podaniu žalobnej odpovede (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 55 spisu), ktorou bola navrhovateľka ako žalovaná vyzvaná na doručenie žalobnej odpovede v lehote 20 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak v určenej lehote nedoručí riadnu žalobnú odpoveď, môže byť rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania. Z fotokópie spisu Rozhodcovského súdu v Bratislave spis. zn. 17306/14 (vyžiadaného súdom, č. l. 49 až 59 spisu) nevyplýva, že by navrhovateľka doručila Rozhodcovskému súdu v Bratislave žalobnú odpoveď. Rozhodca Rozhodcovského súdu v Bratislave Mgr. Andrej Gundel vydal dňa 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok spis. zn. 17306/14 (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 56 spisu), ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 25.02.2015 a vykonateľnosť dňa 01.03.2015 a ktorým bola navrhovateľka ako žalovaná zaviazaná zaplatiť odporcovi ako žalobcovi čiastku vo výške 3.021,54 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,85 % ročne z čiastky: 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, 75,55 eur od 02.07.2014 do
zaplatenia, 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo čiastku vo výške 1.410,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je povinná navrhovateľka ako žalovaná zaplatiť odporcovi ako žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,15 ročne z čiastky 3.021,54 eur až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej bola navrhovateľka ako žalovaná zaviazaná zaplatiť odporcovi ako žalobcovi trovy konania vo výške 493,95 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodca rozhodcovský rozsudok odôvodnil tým, že rozhodcovský súd má právomoc, keďže rozhodcovská zmluva bola dohodnutá platne. Záver o platnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodca vyvodil na základe zásadne rovnakej argumentácie, ako ju prezentoval odporca v prejednávanej veci vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2015. Vo veci samej rozhodca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdil zmluvu medzi účastníkmi ako platne uzatvorenú. Zmluva a jej prílohy obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak neposúdil žiadne z ustanovení zmluvy prípadne ZD ako neprimeranú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. a) až v) Občianskeho zákonníka. Pri posúdení výšky zjednanej odplaty za poskytnutý úver vychádzal najmä z aplikácie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje pre prípad, že predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V danom prípade je potrebné uviesť, že sa jedná o nezabezpečený právny vzťah a miera rizikovosti úhrady dlžnej čiastky je vyššia ako u bežných finančných produktov poskytovaných bankovými ústavmi. Uvedená skutočnosť sa následne premieta do RPMN na úver u predmetného úveru vo výške 69,40 %, ktorá však v danom prípade neprevyšuje odplatu v analogických prípadoch požadovanú. Toto zistenie rozhodcovský súd zakladá na porovnaní predmetnej RPMN s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejňovanú v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (zdroj: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783) aktuálnu pre príslušné obdobie. Rozhodca tak považoval v danom prípade žalobcom požadovanú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov v súlade so zákonom. Ďalej posudzoval výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, a to v súlade s ust. § 3a nariadenia č. 87/1995 Z. z. Sankcie za omeškanie spotrebiteľa sú v tomto prípade úroky z omeškania v zníženej výške 0,85 % ročne a zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne (14,6 % p. a.) z dlžnej čiastky (z každej splátky, s ktorou sa žalovaná ocitla v omeškaní). Žalobcom uplatnená ročná úroková sadzba spolu s uplatnenou dennou úrokovou sadzbou zmluvnej pokuty však v danom prípade povolenú mieru neprekračujú. Maximálnu výšku týchto sankcií zároveň upravuje ust. § 3a ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Preto v súlade s uvedeným ustanovením žalobcom požadovanú výšku sankcií za omeškanie limitoval, a ďalej (po tom, čo výška uhradených sankcií dosiahne limitnú sumu 1.410,- eur, teda výšku žalobcom poskytnutého úveru) priznal žalobcovi už len úrok z omeškania z dlžnej čiastky v zákonnej výške. Po zhodnotení vyššie uvedeného pristúpil k posúdeniu oprávnenosti nároku žalobcu. Ďalej rozhodca uviedol, že považoval za preukázané, že zmluva bola medzi účastníkmi platne uzatvorená a finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté. Ďalej posudzoval dôvodnosť výšky žalovanej istiny. Z obsahu spisu, a to najmä z karty klienta, vyplynulo, že žalovaná istina pozostáva z nominálnej výšky úveru vo výške 3.173,10 eur (pozostávajúcej z poskytnutého úveru vo výške 1.410,- eur a dohodnutého úroku vo výške 70,02 % ročne), zníženej o žalovaným uhradené splátky vo výške 151,56 eur (3.173,10 eur - 151,56 eur). Na základe uvedeného považoval nárok žalobcu a všetky jeho skutkové tvrdenia uvedené v obsahu žalobného návrhu za preukázané a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Okrem vyššie uvedených sankcií zohľadnených v ročnej priemernej miere nákladov a odôvodnených v odôvodnení rozhodcovského rozsudku nebol žalobcovi priznaný žiadny iný nárok. Keďže žalobcom tvrdené skutočnosti úplne korešpondovali s priloženými listinnými dôkazmi, návrh netrpel logickými rozpormi a žalovaná sa k veci nevyjadrila, napriek tomu, že jej to bolo umožnené, posúdil žalobou uplatnený nárok oprávneným v celom rozsahu. Základom pre priznanie nároku žalobcovi je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2014 a dokumenty priložené k žalobnému návrhu. Z doručenky listovej zásielky Rozhodcovského súdu v Bratislave adresovanej navrhovateľke (súčasť kópie rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom, č. l. 59 spisu) vyplýva, že navrhovateľke bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 25.02.2015. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ust. § § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa ust. § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. § 46 ods. 2 ZSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Podľa ust. § 47 ods. 3 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, [17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa ust. § 73 ods. 2 ZSRK, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 ods.1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 9 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb., na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Podľa ust. § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení zákona č. 335/2014 Z. z. účinnom od 01.01.2015, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je
príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Vzhľadom ku skutočnostiam, že sporná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 27.02.2014, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti ZSRK (dňa 01.01.2015 podľa čl. VIII ZSRK), že sporné rozhodcovské konanie sa začalo dňa 11.11.2014, kedy bola žaloba odporcu zo dňa 24.10.2014 doručená Rozhodcovskému súdu v Bratislave [§ 16 ods. 1 písm. d) ZRK] a že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 31.12.2014 a navrhovateľke doručený dňa 25.02.2015 a napokon vzhľadom k nižšie uvedenému právnemu posúdeniu, že v danom prípade išlo medzi účastníkmi o spotrebiteľský zmluvný vzťah, súd považuje za potrebné vysporiadať sa s intertemporalitou (časovou pôsobnosťou) ZRK a ZSRK pri právnom posudzovaní prejednávanej veci. Pokiaľ ide o intertemporálnu otázku, podľa akej právnej úpravy je potrebné posudzovať prípustné dôvody návrhu na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku a lehotu na podanie tohto návrhu na súde, odpoveď na túto otázku možno nájsť v ust. § 73 ods. 1 a 2 ZSRK. Podľa ust. ods. 1 ustanovenia ZSRK sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01..01.2015 a podľa ust. ods. 2 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Keďže v danom prípade bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený navrhovateľke až dňa 25.02.2015, teda lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť (ust. § 46 ods. 1 ZSRK) dňom nasledujúcim po doručení rozhodcovského rozsudku navrhovateľke, t. j. po 01.01.2015 a teda sa aj spravuje cit. ust. § 46 ods. 1 ZSRK. Ak teda mala navrhovateľka logicky možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku až po dni 25.02.2015, t. j. po dni účinnosti ZSRK, aj dôvody na podanie takejto žaloby, resp. na zrušenie rozhodcovského rozsudku treba posudzovať podľa ZSRK (cit. ust. § 45 ods. 1). Napokon aj postup všeobecného súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku treba vyvodzovať z cit. ust. 47 ods. 1 a 2 ZSRK. Možno tak konštatovať, že navrhovateľka návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane jeho doplnenia doručeného súdu dňa 04.05.2015 podala na príslušnom súde podľa cit. ust. § 88 ods. 2 O.s.p. v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku (dňa 25.02.2015) podľa cit. ust. § 46 ods. 1 ZSRK, teda včas. Súčasne možno konštatovať, že navrhovateľka podala návrh na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku proti druhému vecne legitimovanému účastníkovi rozhodcovského konania - odporcovi. Súd sa tak zaoberal jej návrhom z vecnej stránky. Navrhovateľka navrhovala zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) až l) ZSRK. Pokiaľ ide o žalovaný dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK pri riešení platnosti spornej rozhodcovskej zmluvy je potrebné vychádzať z prechodných ustanovení (§ 73) ZSRK, v zmysle ktorých rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (§ 73 ods. 3 ZSRK). Súd sa vzhľadom k spornosti platnosti predmetnej rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi zaoberal touto otázkou (takáto povinnosť súdu napokon vyplýva aj z cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK). V súlade s cit. ust. § 73 ods. 1 ZSRK je tak potrebné skúmať aj platnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia (cit. ust. ZRK a cit. ust. OZ), čím je zachovaná zásada zákazu pravej retroaktivity (spätného časového pôsobenia právnych noriem), ktorá je imanentným znakom právneho štátu a vyviera z ust. čl. 1 ods. Ústavy SR (podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.) Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo nevyhnutné dodržať písomnú formu (cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva musela obsahovať dojednanie účastníkov o tom že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK). Toto dojednanie účastníkov zároveň muselo spĺňať kritéria všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ (sloboda a vážnosť vôle účastníkov a súčasne určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu), podľa cit. ust. § 38 OZ (musela byť uzavretá osobami so spôsobilosťou na právne úkony nekonajúcimi ani v duševnej poruche) a cit. ust. § 39 OZ (nemohla byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať, priečiť sa dobrým mravom). V danom prípade tak rozhodcovská zmluva mala formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 1 ZRK), ktorá bola uzavretá na samostatnej listine takto aj označenej a podpísanej oboma účastníkmi konania (navrhovateľkou dňa 18.02.2014 a odporcom dňa 27.02.2014), to znamená, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, t. j. v súlade s cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím z hľadiska formy spĺňa podmienku platnosti.
Rovnako možno dospieť k záveru, že sporná rozhodcovská zmluva obsahovala dohodu účastníkov o tom, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, s porušením, ukončením či neplatnosťou o úvere č. XXXXXXXXXX budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej určených a riadne označených stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Súd má tak za to, že sporná rozhodcovská zmluva tak obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá [tým nebol zistený ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) prvá časť vety pred alebo ZSRK]. Z vyjadrení účastníkov v ďalšom nevyšlo najavo, že by vo vôli účastníkov a jej prejave v tomto prípade absentovala sloboda (účastníci netvrdili, že by ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo psychickým donútením). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle účastníkov bol zachytený na hmotnom podklade - listine. Účastníci svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodcovskej zmluvy potvrdili svojimi podpismi pod celým textom rozhodcovskej zmluvy. Skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu, nemôže nič zmeniť na tom, že navrhovateľka a odporca urobili prejav vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v rozhodcovskej zmluve. Posúdenie otázky prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy) a jej platnosti z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) a 5 OZ (čomu sa súd bude venovať nižšie) nemá relevanciu vo vzťahu k platnosti spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej rozhodcovskej zmluvy, zo slovného vyjadrenia jej jednotlivých ustanovení je možné jednoznačne, určite a zrozumiteľne vyvodiť, že účastníci prejavili vôľu, aby sa spory, ktoré medzi nimi vzniknú v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX a týmto zmluvným vzťahom súvisiace sa rozhodnú buď v súdnom konaní pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, a to niektorým zo stálych rozhodcovských súdov určených v tejto rozhodcovskej zmluve, pričom túto voľbu je oprávnený vykonať žalobca. Sporná rozhodcovská zmluva tak spĺňala bezpochyby podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sporná rozhodcovská doložka spĺňa požiadavky platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ. Nakoľko možnosť rozhodovania sporov z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov v rozhodcovskom konaní v čase uzavretia spornej rozhodcovskej doložky umožňoval na základe dohody účastníkov vo forme rozhodcovskej zmluvy (doložky) ZRK, nemožno zákonom aprobovaný dvojstranný právny úkon účastníkov - rozhodcovskú zmluvu považovať za právny úkon v rozpore so zákonom, ani za právny úkon zákon obchádzajúci. Súčasne súd nezistil ani to, že by obsah spornej rozhodcovskej zmluvy bol v kolízii s dobrými mravmi. Aj vo väzbe na cit. ust. § 39 OZ vychádzal súd pri posudzovaní prejednávanej veci z platnosti spornej rozhodcovskej doložky. V konaní nevyšlo rovnako najavo, že by navrhovateľka bola obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo že by pri uzatváraní spornej rozhodcovskej zmluvy konala v duševnej poruche (čo platí aj o osobách konajúcich za odporcu, ako právnickú osobu), a preto súd nezistil ani dôvod neplatnosti spornej rozhodcovskej zmluvy podľa cit. ust. § 38 OZ Napokon možno konštatovať, že spor o platnosť medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle cit. ust. § 5 ods. 2 ZRK nemohla ovplyvniť platnosť spornej rozhodcovskej doložky. Súd sa tak v ďalšom zameral na kontrolu sporného právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy v zmysle právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, resp. posúdenie prijateľnosti spornej rozhodcovskej zmluvy
ako zmluvnej podmienky, a to s poukazom na to, že je nepochybné, že v danom prípade medzi účastníkmi uzavretá zmluva o úvere č. 8500041556 a rovnako aj sporná rozhodcovská zmluva, ako súvisiaci právny úkon, spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, t. j. zmluvy uzavretej medzi dodávateľom (podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, ktorým bez najmenších pochybností odporca bol, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere č. 8500041556, resp. rozhodcovskej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, ktorým navrhovateľka opätovne bez najmenších pochybností bola, keďže z obsahu zmluvy o úvere č. 8500041556 nevyplýva, že by konala pri jej uzatváraní a plnení, resp. uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Navrhovateľka namietala, že sporná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a teda neplatná podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na to aby mohol prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, musí dospieť k záveru o súčasnom (kumulatívnom) naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nebola v danom prípade s navrhovateľkou individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine v spojení s ust. § 53 ods. 2 OZ) a súčasne, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ). V prípade, že obe podmienky nie sú naplnené, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania spornej rozhodcovskej doložky OZ obsahuje v cit. ust. § 53 ods. 2 legálnu definíciu zmluvnej podmienky, ktorá sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takouto je podmienka, s ktorou sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. V danom prípade je možné konštatovať, že išlo síce o zmluvnú podmienku, ktorá bola odporcom ako dodávateľom vopred sformulovaná a navrhnutá, avšak navrhovateľka mala možnosť sa s ňou oboznámiť pred uzavretím (podpisom) spornej rozhodcovskej doložky (prečítaním textu znenia predtlače rozhodcovskej zmluvy. Súd zároveň akcentuje skutočnosť, že sporná rozhodcovská zmluva bola vo forme samostatnej listiny, ktorá bola oboma stranami podpísaná. Súd sa v ďalšom stotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľka mala možnosť túto podmienku ako celok odmietnuť bez toho, aby to ovplyvnilo uzavretie hlavného záväzkovo-právneho vzťahu - zmluvy o úvere č. 8500041556. Uvedené možno bezpochybne vyvodiť z toho, že navrhovateľke bola vo vopred pripravenej rozhodcovskej zmluve odporcom ponechaná možnosť slobodne sa rozhodnúť a neprijať túto rozhodcovskú zmluvu. Takýto záver možno vyvodiť priamo zo znenia ustanovení bodov 1 až 3 rozhodcovskej zmluvy. Tiež je možné stotožniť sa s argumentáciou odporcu a tým odmietnuť opačnú argumentáciu navrhovateľky o podmienenosti uzavretia zmluvy o úvere č. 8500041556 uzavretím rozhodcovskej zmluvy, keďže navrhovateľka mala možnosť následne podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy od tejto písomne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia. Súčasne z obsahu znenia bodov 5, 6 a 8 rozhodcovskej zmluvy možno vyvodiť, že v týchto bol zhrnutý význam rozhodcovskej zmluvy a samotného riešenia vymedzených sporov prostredníctvom rozhodcovského konania. Súd tak vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka bola v danom prípade individuálne dojednaná, čo už samo o sebe vylučuje posúdenie tejto zmluvnej podmienky ako neprijateľnej podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ. K obdobným záverom dospeli aj druhostupňové súdy v rozhodnutiach vo veciach, v ktorých posudzovali takmer identickú rozhodcovskú zmluvu spoločnosti PROFI CREDI Slovakia, s.r.o. (odporcu), na ktoré poukázal odporca, a to Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení spis. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 („V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2011. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.“.) a v uznesení č. k. 1CoE/328/2013-38 zo dňa 10.12.2013 („Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.01.2011. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj možnosť povinného bod 7 rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“) a napokon Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014 (obdobne odôvodnené ako predošlé rozhodnutia). Súd tak po prieskume spornej rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neplatnosti spornej rozhodcovskej zmluvy a teda nebol ani naplnený predpoklad podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK. Súčasne možno konštatovať, že nebol naplnený ani dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZSRK, keďže v danom prípade nebol rozhodnutý rozhodcovským rozsudkom spor, ktorý by rozhodcovská zmluva nepredvídala, ako to vyplýva z jej obsahu alebo by bolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté vo veci, ktorá bola vylúčená z rozhodcovského konania (nešlo o vec podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 ZRK, keďže ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu, t. j. ku dňu 31.12.2014 ešte ZSRK nebol účinný). Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľkou namietaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK, súd pri posudzovaní tohto dôvodu vychádzal z nasledovných skutkových a právnych záverov. Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je v zmysle cit. ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy do dňa účinnosti súčasného ust. § 52 ods. 2 veta tretia OZ, t. j. do dňa 01.04.2015, teda aj v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (27.02.2014 spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba, spotrebiteľ). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľkou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 27.02.2014. Aj s poukazom na to, že zo strany odporcu išlo zjavne o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ a zo strany navrhovateľky pri uzatváraní zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jej podnikania alebo povolania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom navrhovateľke, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade odporca ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníkom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, keďže odporca sa zaviazal poskytnúť navrhovateľke peňažné prostriedky v sume 1.410,- eur a navrhovateľka sa zaviazal odporcovi tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Pokiaľ navrhovateľka namietala v danom prípade neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi z dôvodu neplatnosti dojednania o výške úrokov (70,02 % ročne) z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, súd poukazuje na to, že aj v prípade neplatnosti dojednania účastníkov zmluvy o úvere o výške úrokov z omeškania, nemožno s poukazom na cit. ust. § 502 ods. 1 ObZ považovať celú zmluvu o úvere za neplatnú, a to vzhľadom k tomu, že v zmluve bol bez najmenších pochybností medzi účastníkmi dojednaný záväzok navrhovateľky zaplatiť úroky a ak dohoda o výške týchto úrokov by bola neplatná, v zmysle cit. ust. § 502 ods. 1 ObZ bola odporkyňa povinná zaplatiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy limitované ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z dôvodov ďalej konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého odporcom navrhovateľke na základe predmetnej zmluvy o úvere, sa však súd v danom prípade bližšie nezaoberal platnosťou dojednania účastníkov o výške úrokov, resp. určovaním výšky úrokov podľa cit. ust. § 502 ods. 1 ObZ. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mala navrhovateľka odporcovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 75,55 eur a aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.173,10 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 75,55 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku (ako to aj predpokladalo ust. čl. 5 ods. 5.1. ZD). Keďže bol nesporne navrhovateľke poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.410,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi účastníkmi aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. platná, ale rovnako v zmysle
uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou navrhovateľky bolo odporcovi vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.410,- eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.410,- eur v 42 mesačných rovnomerných splátkach vo výške 1/42-tiny sumy 1.410,- eur (33,5714 eur = 1.410,- eur / 42 splátok) so splatnosťou prvej splátky dňa 01.04.2014 a poslednej 42. splátky dňa 01.09.2014. Možno tak konštatovať, že Rozhodcovský súd v Bratislave pokiaľ na daný prípad neaplikoval cit. ust. § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže odporcovi priznal aj žalovaný nárok na zaplatenie úrokov (keďže priznaná suma sa rovná rozdielu sumy v predmetnej zmluve o úvere uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, t. j. sumy 3.173,10 eur a sumy všetkých úhrad navrhovateľky 151,56 eur; 3.173,10 eur - 151,56 eur = 3.021,54 eur). Keďže podľa nesporného tvrdenia navrhovateľky odporca poskytol navrhovateľke na základe predmetnej zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 1.410,- eur a v zmysle listinného dôkazu - karty klienta ku dňu 22.05.2014 navrhovateľka odporcovi uhradila celkovo sumu 151,56 eur, peňažný dlh odporkyne bol ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu len vo výške 1.258,44 eur, t. j. vo výške neuhradeného zostatku istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (1.410,- eur suma poskytnutých peňažných prostriedkov - 151,56 eur suma uhradená odporcom = 1.258,44 eur). Pokiaľ ide o splatnosť peňažného záväzku navrhovateľky vo výške 1.258,44 eur, súd poukazuje na to, že ku dňu doručenia oznámenia o uplatnení práva veriteľa (odporcu) podľa ust. § 565 OZ, t. j. o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru navrhovateľke, teda ku dňu 20.08.2014 (ako to vyplýva z obsahu pokusu o zmier zo dňa 10.09.2014 zaslaného právnym zástupcom odporcu navrhovateľke) mala navrhovateľka povinnosť uhradiť odporcovi celkovo sumu 167,857 eur (5 splátok splatných od 01.04.2014 do 01.08.2014 bez úrokov a poplatkov x 33,5714 eur = 167,857 eur), pričom navrhovateľka k tomuto dňu uhradila sumu 151,56 eur, teda uhradila sumu zodpovedajúcu prvým 4 splátkam splatným od 01.04.2014 do 01.07.2014 vo výške 33,5714 eur a časti ďalšej piatej splátke splatnej dňa 01.08.2014 vo výške 17,2744 eur [(33,5714 eur x 4) + 17,2744 = 151,56 eur]. Odporca tak nebol zjavne oprávnený uplatniť právo podľa cit. ust. § 565 OZ a jeho konanie bolo v rozpore s cit. ust. § 53 ods. 9 OZ, keďže navrhovateľka ku dňu doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebola v omeškaní so zaplatením splátky tri mesiace (ku dňu 20.08.2014 bola navrhovateľka v omeškaní so zaplatením iba časti piatej splátky splatnej dňa 01.08.2014 vo výške 16,297 eur, a to len 19 dní), a preto právny úkon odporcu - zosplatnenie úveru bolo potrebné považovať za neplatný pre rozpor so zákonom (podľa ust. § 39 OZ, pre rozpor s ust. § 53 ods. 9 OZ). Navrhovateľka tak mala možnosť (a zároveň povinnosť) aj naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach vo výške 33,5714 eur so splatnosťou poslednej 42. splátky dňa 01.09.2017. Ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu (31.12.2014) tak ani nedošlo k splatnosti splátok splatných od 01.01.2015 do 01.09.2017 (t. j. 33 splátok každej vo výške 33,5714 eur) v celkovej výške 1.107,8562 eur (33 x 33,5714 eur = 1.107,8562 eur). Ak peňažný záväzok navrhovateľky z predmetnej zmluvy o úvere v rozsahu sumy 1.107,8562 eur nebol v čase rozhodnutia rozhodcovského súdu splatný, pričom rozhodcovský súd priznal odporcovi v napadnutom rozhodcovskom rozsudku aj toto plnenie, možno konštatovať, že Rozhodcovský súd v Bratislave rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu práv spotrebiteľa (konkrétne cit. ust. § 53 ods. 9 OZ), a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu. V danom prípade tak vzhľadom na uvedené bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK. Súčasne navrhovateľka namietala ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. j) ZSRK, teda že rozhodcovský rozsudok ju zaväzoval na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom [aj tento dôvod, ako aj predošlý podľa písm. i) bol súd povinný preskúmať z úradnej povinnosti podľa cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK]. Je zrejmé, že odporca si uplatňoval v napadnutom rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne: zo sumy 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, zo sumy 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, zo sumy 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia tak, že táto zmluvná pokuta spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,85 % ročne: zo sumy 75,55 eur od 02.04.2014 do 03.04.2014, zo sumy 75,55 eur od 02.05.2014 do 21.05.2014, zo sumy 75,09 eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 75,55 eur od 02.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.719,80 eur od 08.09.2014 do zaplatenia, spolu neprevýšia sumu 1.410,- eur, a to nepochybne podľa ust. čl. 14 ZD, pričom
rozhodcovským rozsudkom bol odporcovi priznaný aj tento uplatnený nárok. Súd tento odporcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1 OZ. Uplatnenie tohto nároku odporcom v rozhodcovskom konaní však súd považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ, t. j. obchodnoprávna obdoba ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), a to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté nie v samotnej zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi, ale v ZD. Súd v tomto smere (obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013) zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom prípade ZD) v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme (tomu je aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ZD je cca 2 mm) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že ak napadnutým rozhodcovským rozsudkom bolo priznané odporcovi právo na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty, možno z tohto vyvodiť, že bol naplnený dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. j) ZSRK na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje navrhovateľku ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom (resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľkou namietaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK, súd považuje za potrebné definovať, čo je nesprávnym právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho predpisu, ktoré tvoria súčasť žalobného dôvodu. Nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len to, že súd nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom nesprávne interpretované. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky rozhodnutia rozhodcovského súdu [napĺňajúce zároveň dôvody podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK] možno považovať aj za spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci rozhodcovským súdom, z ktorého rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodnutí o žalobe odporcu. Preto v prejednávanej veci bol naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK. Uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku možno vztiahnuť tak na celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmito dôvodmi, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku. (§ 45 ods. 3 ZSRK). Vzhľadom k tomuto tak súd už bez skúmania navrhovateľkou namietaného ďalšieho dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. k) ZSRK napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom jeho rozsahu. Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd vzhľadom na zložitosť veci o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.