Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-602-2014.pdf
PDF · 93.41 KB
No categories available
14C/602/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: S. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, P., o zaplatenie 465,14 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 26.9.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 465,14 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 13.11.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.508,29 € (z toho dlžná istina 2.308,59 €, úrok z omeškania vo výške 199,70 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.10.2010 do 20.10.2011 v počte 13 a celkovej výške 465,14 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.10.2010 do 6.8.2011 vo výške 13,86 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 465,14 € od 7.8.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Pre neznalosť slovenského jazyka zo strany odporkyne, súd uznesením č.k. 14C/602/2014-65 zo dňa 10.3.2015 pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka slovenského do jazyka maďarského a späť. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila odporkyňa. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, výzvy k úhrade, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, uznesenia č.k. 14C/602/2014-65 zo dňa 10.3.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bola odporkyňa oboznámená právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 18.7.2011. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.6.2011) bola odporkyňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 195 dní. Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 13.11.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0192666092. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1.327,76 € (40.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 35,78 € (1.078,- Sk) v období od 20.11.2006 do 20.10.2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 18,40 % ročne. RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 23,70 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporkyňa čerpala úver v sume 1.327,76 € dňa 13.11.2006. Tento riadne a včas nesplácala. Pravidelne mesačne splácala úver do konca roku 2007. V roku 2008 uhradila čiastočne splátky úveru v mesiaci apríl 2008, september 2008 a október 2008. Naposledy odporkyňa vykonala úhradu titulom úveru dňa 15.10.2008. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.6.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 2.508,29 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.308,59 € a úroku z omeškania vo výške 199,70 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.10.2011 v počte 13 a celkovej výške 465,14 €. Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že jej právny predchodca navrhovateľa poskytol úver vo výške 40.000,- Sk. Tento splácala asi dva roky. Celkovú sumu, ktorú titulom úveru uhradila, uviesť nevedela. Úver však prestala splácať z dôvodu, že sa dostala do zlej finančnej situácie, zmenili sa jej rodinné pomery a stratila zamestnanie. Pokiaľ ide o doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, príp. iných listín, uviedla, že slovenský jazyk riadne neovláda a s preložením obsahu listín v tom čase jej nemal kto pomôcť. Doplnila, že je slobodnou matkou dvoch maloletých detí, z ktorých jedno je v jej osobnej starostlivosti a druhé v starostlivosti otca dieťaťa, na ktoré ona prispieva mesačne výživným vo výške 50,- €. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom a svojim otcom v obci P.. Bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom, ktorí sa medzičasom rozviedli. Ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,- € mesačne a prídavkov na jedno dieťa vo výške 23,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza svoj záväzok voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 50,- € mesačne a prispieva na chod domácnosti, v ktorej spolu s maloletým dieťaťom žijú. Otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva tým, že dieťaťu zakupuje potrebné veci. V prípade, ak ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy žiadala, aby jej súd povolil túto uhradiť v mesačných splátkach po 10,- až 15,- € s lehotou splatnosti ku koncu každého mesiaca. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie
je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 13.11.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0192666092. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 €), ktorý sa odporkyňa zaviazala právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 18,40 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,78 € v období od 20.11.2006 do 20.10.2011 (teda v 60 mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 23,70 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporkyňa čerpala úver v sume 1.327,76 € dňa 13.11.2006. Tento riadne a včas nesplácala, keď naposledy titulom úveru vykonala úhradu dňa 15.10.2008. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.6.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 2.508,29 €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.10.2011. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných operácií mal súd preukázané, že odporkyňa riadne splácala úver do septembra 2007, keď ku dňu 20.9.2007 uhrádzala splátky úveru v plnej dohodnutej výške a včas. V mesiaci október 2007 uhradila odporkyňa z dohodnutej splátky vo výške 1.078,- Sk len sumu 27,80 Sk, následne v mesiacoch november a december 2007 uhradila vyššiu splátku, než bola dohodnutá splátka. V mesiaci január 2008 splátku úveru odporkyňa neuhradila, tiež neuhradila splátky úveru splatné v mesiacoch február a marec 2008. Čiastočné úhrady odporkyne právny predchodca navrhovateľa evidoval v mesiacoch apríl 2008, september a október 2008. Nakoľko teda odporkyňa neuhradila riadne a včas splátku splatnú v mesiaci január 2008, deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Nakoľko odporkyňa neuhradila riadne a včas splátku splatnú dňa 20.1.2008, najneskôr od 21.4.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.1.2008) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.4.2011. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 26.9.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako piatich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.